S pojmom čierne diery sa už aspoň okrajovo stretla zrejme väčšina z nás. No počuli ste už niekedy aj o bielych dierach?
Čierne diery sa nachádzajú napríklad v centrách galaxií, sú to veľmi hmotné objekty, a preto k sebe priťahujú aj ďalšiu okolitú hmotu. Čierne diery majú takú silnú gravitáciu, že z ich vplyvu nedokáže nič uniknúť, a to dokonca ani samotné svetlo. Keďže sa z nich nemôže nič dostať von, nie je možné o dianí v ich vnútri získať žiadne informácie. Pre biele diery, ktorú sú protipólom čiernych dier, zas platí presný opak: hmota a aj svetlo z nich môžu uniknúť, ale nič sa zas nedokáže dostať do ich vnútra.
ZATIAĽ LEN HYPOTÉZA
Kým čierne diery je možné nepriamo pozorovať a na ich existencii sa zhoduje veľká väčšina vedeckej komunity, biele diery sú v súčasnosti len teoretickým konceptom, na ktorom medzi vedcami neexistuje zhoda. Väčšina odborníkov sa k nim stavia dokonca rezervovane až odmietavo.
Biele diery, rovnako ako čierne diery, má obklopovať myslená plocha, ktorá sa nazýva horizont udalostí. V prípade čiernej diery sa úniková rýchlosť telesa na horizonte udalostí rovná rýchlosti svetla, a to teda znamená, že všetko, čo sa z vesmíru dostane dovnútra, za túto hranicu, vrátane svetla, už nemôže z vplyvu čiernej diery pre jej extrémne silnú gravitáciu nikdy uniknúť. V prípade bielej diery zas všetko, čo sa smerom z jej vnútra dostane až na horizont udalostí, musí z nej aj uniknúť von do priestoru. Z horizontu udalostí bielej diery tak vylietavajú častice do okolitého vesmíru a naopak hmota smerujúca k bielej diere zas jej horizont udalostí nedokáže dosiahnuť, a preto sa nič nemôže dostať dovnútra.
AKO MOST DO INÉHO VESMÍRU
Keďže existencia bielych dier v našom vesmíre nebola dokázaná a nie sú ani známe žiadne procesy, ktoré by mohli viesť k vzniku bielej diery, ide o rozporuplnú myšlienku. Vnímaná je ako kuriozita či ako hypotéza dovedená až do extrému. Jej zástancovia hovoria, že rovnice, ktoré predpokladajú existenciu bielych dier, sú matematicky možné a bez bielych dier akoby sme sa pozerali iba na jednu polovicu z celku – podobne ako keby sme predpovedali existenciu iba severnej pologule, hoci za rovníkom je aj tá južná. Má ísť teda o nasmerovanie súradníc opačným smerom.
Podľa niektorých teórií môžu byť biele diery výstupnou bránou z iného vesmíru. S týmto ďalším paralelným vesmírom má byť ten náš prepojený vždy pomocou dvojice čierna – biela diera. Do tejto brány sa má dať vstupovať cez čiernu dieru a von vystupovať cez bielu.
Tento koncept vychádza z teórie opísanej Albertom Einsteinom a Nathanom Rosenom nazývanou aj Einsteinov -Rosenov most, ktorý umožňuje hypoteticky spojiť dva vzdialené body vo vesmíre akousi skratkou. Tento most by síce navzájom spájal dva odlišné vesmíry, avšak by bol pre hmotu nepriechodný a neumožňoval by teda takýto druh cestovania. Akákoľvek hmota by cezeň nemohla preniknúť a most by skolaboval. Na jeho prekonanie by totiž bola potrebná rýchlosť vyššia, ako je rýchlosť svetla, čo však odporuje všetkým fyzikálnym zákonom nášho vesmíru.
KVAZARY
Za biele diery a mosty, ktoré majú umožňovať prepojenie s paralelným vesmírom, boli niektorými teoretik- mi považované kvazary. Ich názov vychádza zo slovného spojenia „kvázi stelárny“, keďže cez optický ďalekohľad sú viditeľné ako bodový zdroj – teda podobne ako nejaká hviezda (latinsky stella). Kvazary sú však silným zdrojom rádiového elektromagnetického žiarenia. V súčasnosti je všeobecne akceptovanou teória, podľa ktorej ide o aktívne jadrá vzdialených galaxií, v strede ktorých sa nachádza supermasívna čierna diera.
Autor: Ján Karašinský
Foto: Shutterstock, Freepik