Vanda (30), redaktorka
„Pri každej kerke hrozne trpím, ale som ochotná ísť do toho znova a znova.“
Hoci som pekné kerky vždy obdivovala, tetovania som sa bála, keďže mám veľmi nízky prah bolesti. Až sa jedného dňa dala moja sestra dokopy s chlapíkom, potetovaným od hlavy po päty, sám je veľmi šikovný tetovač. Moja prvá kerka (vtedy som si myslela, že aj posledná) bol nápis pod kľúčnou kosťou. A odštartovala moju závislosť. Síce pri tetovaní naozaj trpím, ale aj tak som ochotná podstúpiť to znova a znova. Po pár nápisoch prišiel čas na niečo väčšie a hlavne farebné. Táto kerka má pre mňa obrovský význam, na prvý pohľad je to síce „len“ plameniak, ale je v nej oveľa viac: láska a úcta k zvieratám, rodina, moje znamenie a tak ďalej. Najväčšiu cenu má však pre mňa obyčajne srdiečko nad zápästím, pretože mi ho sama vytetovala moja sestra o tretej ráno, keď držala strojček asi druhýkrát v ruke. Aktuálne mám na sebe sedem obrázkov a každý je pre mňa dôležitý, je spomienkou na to, čo bolo v tom čase pre mňa dôležité.
