Podľa slov doc. MUDr. Ivana Soloviča, primára Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch, odborníka WHO na liečbu tuberkulózy a prezidenta Slovenskej pneumoftizeologickej spoločnosti, rezistentné kmene mykobaktérií sú problémom budúcnosti. Vo svete sa predpokladá, že je viac ako 50 miliónov ľudí infikovaných multirezistentným kmeňom M. tuberculosis (rezistencia minimálne na izoniazid a rifampicin). Nezvládnutie rezistencie by v krátkom čase znamenalo návrat tuberkulózy v podobnej sile, akú mala na začiatku minulého storočia.
Problém mnoholiekovej rezistencie M. tuberculosis sa vynoril na začiatku 90. rokov minulého storočia ako dôsledok nesprávnej liečby tuberkulózy. Príčiny sú rôzne: nepravidelná alebo prerušovaná liečba, nedostatok liekov, nesprávne kombinácie liekov, nedostupnosť liekov atď.
U pacientov infikovaných tuberkulóznymi bacilmi rezistentnými na základné antituberkulotiká sa šanca na vyliečenie, a teda aj na prežitie, výrazne zhoršuje. Problém rezistentnej tuberkulózy je mimoriadne závažný z epidemiologického, terapeutického aj ekonomického hľadiska, preto WHO vydala odporúčania na liečbu liekovo rezistentnej tuberkulózy. Podľa týchto odporúčaní má liečba prebiehať v špecializovaných zariadeniach, kde je zabezpečená systematická bakteriologická kontrola vrátane sledovania citlivosti kmeňa nielen na základné, ale aj na rezervné antituberkulotiká.
Liečba rezistentných foriem tuberkulózy je založená na kombinácii základných antituberkulotík a liekov tzv. II. rádu – ich výber a kombinácia závisia od získaných údajov a situácie individuálne u každého pacienta. Pri výbere liekov treba brať do úvahy kritériá dôležité pre klinickú aplikáciu, akými sú akceptabilita pre pacienta, tolerancia, potenciálna toxickosť a cena podávaného lieku.
Problém mnoholiekovej rezistencie pri tuberkulóze má výrazný dosah nielen na pacienta, ale aj na jeho okolie a celú spoločnosť, keďže hrozí nebezpečenstvo infikovania sa rezistentnými kmeňmi tuberkulóznych mykobaktérií.
Tuberkulóza (TBC) je infekčné ochorenie, ktoré zvyčajne napáda pľúca. Môže však postihnúť ktorýkoľvek orgán. Ochorenie sa šíri vzdušnou cestou. Ak má pacient tuberkulózu dýchacích ciest, môže šíriť choroboplodné zárodky kašľom, kýchaním, spevom alebo aj pri obyčajnej reči. Ktokoľvek vdýchne tieto zárodky, môže sa nakaziť (čiže infikovať) tuberkulózou.
! POZOR !
Je dôležité rozlišovať nákazu tuberkulózou a samotné ochorenie. Každý, kto je nakazený, má v tele tuberkulózne zárodky. U niekoho obranné mechanizmy dokážu zárodky potlačiť a k ochoreniu nedôjde.
U iných sú obranné mechanizmy nedostatočné a dôjde k ochoreniu. Tuberkulózny pacient môže zárodky tuberkulózy šíriť na iných ľudí. Preto je dôležité, aby sa čo najskôr dostal k lekárovi.
Nakaziť sa tuberkulózou nie je ľahké. Zvyčajne je potrebné byť dostatočne dlho v blízkom kontakte s chorým jedincom. Tuberkulóza sa zvyčajne šíri medzi rodinnými príslušníkmi, priateľmi a ľuďmi, ktorí žijú alebo pracujú spolu. Najčastejšie sa rozširuje v uzavretom priestore.
Ak sa niekto nakazí tuberkulózou, neznamená to, že nevyhnutne ochorie. Väčšina nakazených má obranné mechanizmy vyvinuté dostatočne na to, aby ochoreniu zabránili. Predpokladá sa, že v priebehu života ochorie iba 10 % nakazených.
? KTO SA ŇOU MÔŽE NAKAZIŤ ?
Jednoducho povedané – ktokoľvek. Bez ohľadu na rasu a národnosť. Bohatí aj chudobní. Ľudia v každom veku.
Niektoré skupiny ľudí sú pre mnoho príčin vystavené väčšiemu riziku, že ochorejú na tuberkulózu.
Ide hlavne o tieto skupiny: ľudia v úzkom kontakte s tuberkulóznym pacientom, osoby s celkovo oslabeným organizmom a chorobami ako cukrovka, zaprášenie pľúc – silikóza, pacienti liečení dlhodobo kortikoidmi, podvyživené osoby, alkoholici, narkomani, zdravotnícki pracovníci pracujúci s tuberkulózou.
Tuberkulózne ochorenie si vyžaduje okamžitú liečbu. Dnes máme k dispozícii dostatočne účinné lieky, pomocou ktorých je možné tuberkulózu vyliečiť. Je však bezpodmienečne nutné, aby pacient bral lieky pravidelne a dostatočne dlho. V prípade úspešnej liečby už o niekoľko týždňov prestáva byť šíriteľom ochorenia a niekedy sa už môže vrátiť aj do práce. V každom prípade však musí brať lieky po celý čas, ktorý určí lekár.
Zvyčajne sa podáva kombinácia troch až piatich liekov po dobu šesť až deväť mesiacov. Aj keď sa väčšina pacientov už po pár týždňoch cíti oveľa lepšie, je nevyhnutné, aby brali lieky až do konca lekárom určenej doby. V opačnom prípade sa ochorenie môže zopakovať a pacient ho môže znova šíriť medzi zdravých ľudí. Často pri tom dochádza k tomu, že tuberkulózne zárodky sa stávajú rezistentnými na podávané lieky (teda liek sa stáva neúčinným) a liečba sa tak komplikuje. Môže dôjsť až k tzv. polyrezistentnej tuberkulóze.
Aby lekár mohol posúdiť priebeh liečby, musí pacienta počas celej doby pravidelne kontrolovať. Podávané lieky môžu spôsobovať aj nežiaduce príznaky. V tom prípade musí lekár posúdiť, či možno v liečbe pokračovať tak ako doteraz alebo či zmení niektorý z podávaných liekov.
ZAUJÍMAVOSŤ
Počas letu si radšej nezapínajte individuálnu klimatizáciu nad svojou hlavou. Predídete tým riziku možnej infekcie baktériou, ktorá spôsobuje TBC.
Autor: Martin Petráš, foto: archív I. S., Shutterstock
