Krajina starých svetov
Tibet je lákadlom a snom mnohých ľudí. Mýtická oblasť pod Himalájami, opradená tajomstvami, budhizmom a neobyčajnými príbehmi. Ako vyzerá Tibet dnes a čo vás tu čaká, ak sa vyberiete za hranice snívania a oboma nohami sa tu ocitnete? Prejdite sa Lhasou, objavte vzácne kláštory, ochutnajte jačie mäso s čajom a pokochajte sa výhľadom na najvyššie hory Himalájí. Tibet je spleť neskutočných zážitkov.
MÁGIA ČAROVNEJ POTALY
Tibetská Lhasa má v sebe niečo, čo vám dokáže rozbúchať srdce. Jej meno je symbolom tajomnosti celého Tibetu a je jedno, kedy a pri akej príležitosti ste ho počuli prvýkrát,zarezonovala. Lhasa je obklopená neveľkými horami, drží sa na rovine a v jej mravenisku natrafíte na najdôležitejšie stavby celého Tibetu. Neviem sa dočkať, kedy sa z mesta vynorí kopec ozdobený palácom Potala. Až vtedy človek pochopí, že je v Tibete. Je to symbol a miesto, bez ktorého by bola Lhasa nahá. Každý túžobne očakáva, kedy sa rozbehne ulicami mesta a začne objavovať LHASA jeho zákutia nasiaknuté príbehmi. Prvým miestom, ktoré jednoducho musíte vidieť, je práve palác Potala. Dvíha sa na 130 metrov vysokom pahorku zvanom Marpo Ri, teda na Červenom kopci. Vtedy ešte nikto nemohol tušiť, že o pár stáročí sem príde práve alegória červenej farby a ukradne Tibetu dušu. Prvý palác tu na pahorku postavil ešte v 7. storočí legendárny panovník Songtsen Gampo, no o jeho paláci nevieme takmer nič. Napokon sa jeho výzor vytratil a až v roku 1645 sa 5. dalajláma Ngawang Lozang Gjamccho rozhodol postaviť palác na tom istom mieste. O štyri roky sa sem presunul z kláštora Dreprung a Potala sa stala novou rezidenciou. Palác však stále nebol hotový a trvalo ešte niekoľko desiatok rokov, pokým sa o ňom mohlo hovoriť ako o dokončenom. Až
do 18. storočia slúžil ako palác pre dalajlámov, no keď v 18. storočí dokončili palác Norbulingka, Potala sa stala „iba“ zimným palácom a Norbulingka letným palácom. Ešte počiatkom 20. storočia tu prebiehali rekonštrukcie pod patronátom 13. dalajlámu a súčasný 14. dalajláma musel z Tibetu utiecť pred Číňanmi v roku 1959. Odvtedy
je palác opustený. Potala má svoje pevné pravidlá. Lístok je časenkou, a tak sa musíte dostaviť vo vymedzenom čase cez „checkpoint“, aby ste sa dostali dnu.
HĽADANIE STAREJ LHASY
Tibetské hlavné mesto má v sebe množstvo zaujímavostí, a hoci Potala uchmatne všetky prvé pohľady, keď sa usadia rozvírené myšlienky, vyberte sa do starého mesta. Tu ešte stále môžete nájsť niekoľko vzácnych stôp tibetského budhizmu a hľadať tak mesto, ktoré pomaličky, ale isto mizne. Najdôležitejším miestom starej Lhasy je kláštorný komplex Jokhang. Leží v historickej časti Barakhor a okolo chrámu prechádza posvätná cestička zvaná Kora. Bez toho, aby vás nekontrolovali, sa na námestie k chrámu nedostanete. Všetko musí byť pod kontrolou až máte pocit, že je tých kontrol akosi priveľa. Jokhang je najdôležitejším tibetským chrámom. Prakticky „tibetský
Vatikán“, a tak niet divu, že sa okolo neho motá priveľa pútnikov. Nenáhlite sa dnu, ostaňte vonku na námestí a sledujte dav. Tibeťania v tradičnom oblečení s hlbokými vráskami na tvárach od slnka, vetra a nadmorskej výšky kráčajú z nohy na nohu. Pomaličky, s úctou a rešpektom a mnohí zvierajú v rukách modlitebný mlynček, kde sú drobným písmom zapísané mantry, ktoré sa pomaličky, ale isto odriekajú. Kráčajú tu celé rodiny. Malé deti sú ešte na rukách rodičov, iné pobehujú kade -tade a za nimi dospelí či najstarší.
GANDEN A ZÁVAN POSVÄTNOSTI
Tibet je svet posiaty kláštormi a pri predstave Tibetu sú zrejme práve kláštory tými miestami, ktoré človeku víria v hlave, pretože budhizmus je s týmto regiónom absolútne prerastený. Z Lhasy stačí necelá hodinka cesty, ktorá sa vinie údolím rieky Lhasa, a keď sa objaví kopec, na ktorý sa treba šplhať po kľukatej ceste, ste na mieste. Ganden patrí medzi svätú trojicu tibetských kláštorov spoločne s komplexom Sera a Drepung. Všetky tri sú na dosah k Lhase a každý z nich má svoju vlastnú atmosféru. Kláštor Ganden leží v nadmorskej výške 3800 metrov nad morom a hneď, ako vystúpite z dopravného prostriedku, je to cítiť. Prvé, čo uvidíte, je pahorok obrastený domami a kláštornými stavbami. Tibetské kláštory často nie sú len jednou jedinou stavbou, ale ide o komplex budov, ktoré stoja vedľa seba, až vytvárajú malé mestečko. Presne tak pôsobí pri prvom pohľade aj Ganden. Spleť podlhovastých domov natretých bielou alebo bordovou farbou do seba zapadá ako zvláštne puzzle, no je to krásne. Skôr než sa pozriem do kláštora, vyberiem sa na posvätný okruh okolo neho. Tibeťania ho volajú „kora“ a jeho pointou je obkrúžiť okolo chrámu alebo kláštora. Je to krásny prírodný chodník s výhľadmi na okolité kopce aj údolie. Zdobia ho stromy s modlitebnými vlajočkami, malé stupy, zopár posvätných kameňov a občas stretnem aj niekoľko pútnikov. Tu na kore leží aj miesto, kde sa občas odohráva slávny nebeský pohreb.
NEBESKÉ JAZERO A PRIESMYKY V OBLAKOCH
Ak budete v Tibete, neostaňte iba v Lhase a okolí, ale vydajte sa na juh za miestami, akými sú Gyantse či Šigatse. Stačí sa vymotať z modernej Lhasy, nechať mesto za sebou a odrazu sa oči rozbehnú po mohutnej rieke Brahmaputra, ktorá preteká týmito časťami Tibetu. Obrovitánska rieka má necelých 3000 kilometrov, a hoci pramení tu MNÍCH NA KORE OKOLO GANDENU. ani nevidieť, kde má začiatok či koniec. Ak svieti na hladinu slnko, svetlo v ňom vytiahne nádherné tyrkysové odtiene. Pre Tibeťanov je jazero posvätené, preto sa v ňom
nesmie kúpať, ba dokonca sa v ňom ani nelovia ryby. Miestni veria, že jazero má svoju magickú silu a objavujú sa v ňom rôzne božstvá. Jeho svätý punc sem láka pútnikov, preto každý, kto mohol, podnikol sem púť od dalajlámu po obyčajných ľudí. Legenda hovorí, že ak by sa jedného dňa Yamdrok stratil alebo by jazero vyschlo, v Tibete by sa vzápätí stratil život. Posaďte sa na breh a nechajte sa unášať myšlienkami s výhľadom na nekonečnú krásu. Medzi jazerom a historickým mestom Gyantse treba zdolať nádherný priesmyk Karo La Pass vo výške 5010 metrov nad morom. Prvýkrát sa naokolo na ceste objaví sneh a okolité hory konečne začnú človeka presviedčať, že sa ocitol v Himalájach. Nadmorská výška nad 5000 metrov je cítiť a hlava si začne uvedomovať, že je niečo inak. Riedky vzduch vás viac zadýcha a nohy sú akési ťažšie než v Lhase. v Himalájach, neskôr sa stočí na juh, aby sa v Bangladéši rozlúčila s pevninou, a vydá sa do Bengálskeho zálivu. Za Lhasou a Brahmaputrou sa začína stúpanie do kopcov. Tie nie sú exotické, ako by si človek predstavil pri pomyslení na „tibetské hory“. Sú naopak príliš obyčajné. Nevysoké, nevýrazné a nízke oblaky im zahaľujú špičky, a tak nie sú dokonale vidieť.
Zimomriavky! Okrem výhľadu na Everest má toto miesto aj jeden unikát a tým je kláštorný komplex Rongbuk, ktorý patrí k najvyšším kláštorom celého sveta. O pár metrov ho prekonal kláštor Drirapuk, ale stále sa bavíme o piatich tisíckach metroch. Rongbuk je zhluk jednoduchých domov a krásna biela stupa ozdobená farebnými modlitebnými vlajočkami, no aj napriek tomu z neho neviete spustiť oči. Dokonca sa občas pristihnete pri tom, že sa viac pozeráte na zasadenie kláštoru než na samotný Everest. Po tom, ako sa od Everestu začína klesať, krajina sa opäť rozprestrie do svojej roviny. Malé mestečko Tingri tvorí niekoľko domov a centrom prechádza jedna
hlavná ulica. Na prvý pohľad sa tu nič nedeje. Zopár obchodov, zopár ľudí, ktorí kráčajú raz tým a raz druhým smerom. V Tingri sa zastavil čas a je otázkou, či sa ešte vôbec niekedy pohne. V malom miestnom podniku si dajte tibetské momo a poseďte si medzi domácimi. Lokálne tibetské reštaurácie sú ako zo starých kníh a pokojne by ste ich dali do 19. storočia. Tibet je miesto plné unikátnych momentov!
autor: Tomáš Kubuš
foto: archív autora, Shutterstock
