Spojené štáty americké sú pre mnohých z nás krajinou takmer až s neobmedzenými možnosťami, kde ešte aj dnes je splniť si svoj „americký“ sen o niečo jednoduchšie ako v našom geografickom priestore. Američania sú známi aj tým, že dokážu oceniť tvrdú a systematickú prácu, ktorá prináša želané ovocie. Proces realizácie nápadu tu je zároveň možné zrealizovať jednoduchšie, teda bez siahodlhých byrokratických komplikácií. Z USA sa aj vďaka tomuto prístupu stala veľmi rýchlo svetová veľmoc číslo jeden. Ďalším americkým hnacím motorom bola aj obrovská geografická rozloha s pôvodne veľkým množstvom zdrojov vzácnych prírodných komodít. Všetky vyššie spomenuté atribúty formovali danú časť sveta aj automobilového priemyslu. Bol to práve americký vizionár Henry Ford, ktorý „objavil“ masovú výrobu automobilov. Vďaka tomuto počinu sa veľmi rýchlo zmenili dovtedy zaužívané pravidlá. Z cenovo dostupného automobilu sa stal veľmi rýchlo prostriedok, ktorý zastrešoval potreby individuálnej mobility pre široké masy.
S prihliadnutím na veľkosť severoamerického priestoru a nároky domáceho obyvateľstva si svoje autentické špecifiká veľmi rýchlo osvojili neskôr aj už technologicky pokročilejšie domáce automobily. V modernej automobilovej ére v období po skončení druhej svetovej vojny sa Američania doslova zamilovali do rozmerovo obrovských cestných korábov s nevšednými dizajnovými líniami. Pre americké auta boli okrem veľkosti v tzv. zlatej ére vždy príznačné aj objemovo obrovské na palivo aj smädné motorizácie. Ich rešpektovanou vlajkovou loďou je až dodnes konštrukcia V8. Pod rozvoj a rozmach u nás skôr raritného usporiadania valcov sa za „veľkou mlákou“ vo svojej dobe podpísali rýchlo rastúca ekonomická sila obyvateľstva skombinovaná s veľmi priaznivými cenami pohonných hmôt. Tzv. zlatá éra amerického automobilového priemyslu v znamení V8 vypukla v 60. rokoch minulého storočia. Aj pri jej nástupe bola opäť značka Ford. Modrý oval v tom čase predstavil prvú generáciu modelu Mustang, ktorý sa postupne zaradil medzi historicky najkultovejšie počiny celej automobilovej epochy. Dobový Mustang stavil na recept konštrukčne jednoduchého automobilu s výkonnými pohonnými jednotkami a zároveň stále atraktívnou cenovkou.
Z rovnomenného modelu sa stal prakticky okamžite obrovský zákaznícky hit. A už po pol roku od jeho predstavenia sa z neho minulo viac ako 1-milión kusov. Mnohí z nás sa zároveň mylne domnievajú, že Ford Mustang bol aj pri zrode kategórie tzv. svalovcov, resp. muscle car. Pravda je ale taká, že pôvodný žrebec založil, resp. zadefinoval hierarchicky nižšie umiestnenú kategóriu s názvom pony cars. Ford dokázal v tomto prípade dokonale trafiť klinec po hlavičke. Mustang po konštrukčnej stránke vychádzal z rozmerovo kompaktného modelu Ford Falcon, čo sa v pozitívnej miere odzrkadlilo aj na jeho atraktívnej cenovke. V porovnaní s tradičnými svalovcami sú pony cars rozmerovo citeľne menšie automobilky. Ich pohon okrem motorizácií V8 s konštrukciou small block pokojne zastrešili aj v tých časoch menej rešpektované 6-valce a neskôr dokonca aj 4-valce. Ak sa pozrieme na históriu notoricky známych a reálne plnotučných muscle cars, tak za ich koncepčného praotca môžeme označiť model Oldsmobile Rocket 88 z konca 40. rokov minulého storočia. Dnes rešpektované označenie muscle cars ale vzniklo až v 60. rokoch, a to približne v rovnakom čase ako zažiaril vyššie spomenutý fenomenálny počin modrého ovalu. V roku 1964 predstavila značka Pontiac svoj pôvodný model GTO. V súvislosti
s ním začala aj samotná automobilka promovať aj prívlastok muscle. Pontiac si tu dokonca pomohol receptom šetrenia nákladov podobne ako Ford. Ako základ pre model GTO poslúžil „obyčajný“ Pontiac Tempus. Na rozdiel od extrémne úspešného Ford Mustang sa ale o pohon kultového, rešpektovaného a zároveň citeľne väčšieho modelu GTO starali výhradne „veľké“ motorizácie V8. Na hodené kocky v oboch kategóriách začali postupne reagovať prakticky všetky terajšie americké automobilky so štandardnou preferenciou potencionálnych zákazníkov. Úspech modelu Pontiac GTO v rámci koncernu GM nasledovali aj jeho ďalšie značky. Chevrolet predstavil model Chevelle, Buick ponúkal svoj Grand Sport a Oldsmobile prišlo s výkonným modelom 442. Konkurenčný Chrysler nasadil do boja Dodge Charger či Plymouth Road Runner. Okrem tradičnej silnej americkej trojky pôsobil v tomto čase v USA aj dnes už neexistujúci koncern AMC (American Motors Corporation), ktorý vytiahol do boja model AMC/Rambler Rebel. Aj napriek úspechom modelu Mustang nenechal na seba s reakciou na plnohodnotné muscle cars dlho čakať ani Ford. Odpoveďou modrého ovalu bol v tejto kategórii výkonný model Torino. Druhou alternatívou rovnakej stajne bol svalovec Cyclone s logami sesterskej a zároveň o niečo luxusnejšej značky Mercury. Ostatné automobilky zároveň neignorovali ani hierarchicky o niečo nižšie posadený pony segment. Ako konkurencia pre Mustang sa tu onedlho objavili automobily ako AMC/Rambler Javelin, Chevrolet Camaro, Dodge Challenger, Mercury Cougar, Plymouth Barracuda či Pontiac Firebird.
Po vyvrcholení ropnej krízy sa už aj v Spojených štátoch amerických stala veľmi dôležitou témou spotreba paliva. Na miestom trhu sa zároveň začali čoraz viac presadzovať nielen európske, ale predovšetkým japonské značky, ktoré už vtedy ponúkali solídne produkty s oveľa nižšou spotrebou paliva ako väčšina domácich automobilov. Z dôvodu citeľne vyššej ceny paliva začali postupom času v autosalónoch zapadať prachom aj výkonné, na druhej strane neracionálne muscle a pony cars. Ďalšieho desaťročia sa reálne dožil už len zlomok pôvodne veľmi pestrej palety výkonných amerických automobilov. Danej dobe sa musela prispôsobiť aj v poradí tretia generácia a pre mnohých už azda až píliš obyčajná generácia modelu Ford Mustang. Jeho pohon v daných časoch prioritne zastrešovali už len štvorvalce. V 80. rokoch sa zároveň postupne prestali vnímať v prvej fáze také zásadné rozdiely medzi kategóriou pony a muscle cars. Pôvodný lesk modelu Ford Mustang ako -tak prinavrátila až verzia GT z roku 1987. Jej pohon už zastrešovala plnohodnotná motorizácia 5,0 V8. Jednou z najväčších hviezd výkonných amerických automobilov z 80. rokov minulého storočia sa stala druhá a následne aj tretia generácia tradičného rivala z tábora GM. Reč je o modeloch Pontiac Firebird/Trans Am.
NÁVRAT ZLATEJ ÉRY
V období po roku 2000 nastalo zaujímavé a pre mnohých až nečakané obrodenie výkonných amerických automobilov s jasným rukopisom pôvodnej koncepčnej myšlienky pony/muscle cars. Na jej počiatku bol opäť model Ford a jeho model Mustang. V roku 2004 sme spoznali piatu generáciu ikony. Jej výnimočnosť spočívala v modernom návrate pôvodného retro dizajnu s jednoznačným odkazom na DNA pôvodného modelu. Z reinkarnovanej legendy sa stal okamžite hit, ktorý v popularite výrazne presiahol domovský severoamerický kontinent. Navyše pomyselnou čerešničkou na torte sú aj v tomto prípade adekvátne výkonné motorizácie V6 a V8. Na vlnu moderného retra o niečo neskôr naskočili aj dvaja hlavní konkurenti modrého ovalu. V roku 2008 predstavil koncern Chrysler znovuzrodený Dodge Challenger. Aj ten využíval rovnako úspešný a zároveň atraktívny recept s retro dizajnom. Pohon Challengera zastrešovali taktiež adekvátne a výkonné motorizácie V6 a V8. Treťou značkou, ktorá ohlásila veľkolepý návrat k pôvodnému odkazu amerických svalovcov, bol Chevrolet patriaci pod krídla koncernu GM. V roku 2010 sme sa dočkali znovuzrodenia legendárneho modelu Camaro s jasnými prvkami atraktívneho retro dizajnu a, samozrejme, aj motorizáciami V6 a V8.
NEJASNÁ BUDÚCNOSŤ
Ford Mustang je hlavnou hviezdou epochy výkonných amerických automobilov. Tento model bol pri jej počiatkoch a trendy danej kategórie určuje aj v aktuálnej dobe. Modrý oval len prednedávnom predstavil
najnovšiu a v celkovom poradí už siedmu generáciu jedného z najikonickejších modelov automobilov. Pozitívne je, že nový Mustang ani v dnešnej eko dobe našťastie stále nezanevrel na plnohodnotnú motorizáciu V8. Značka v nej mimochodom vidí budúcnosť aj strednodobom časovom horizonte. Na druhej strane si modrý oval už tak trocha pootvoril aj zadné dvierka do doby elektrickej. S ikonickým označením Mustang totiž automobilka experimentuje pri čisto batériovom SUV -čku Ford Mustang Mach E. Novodobí reinkarnovaní konkurenti sú na tom už o niečo horšie. Novodobý Chevrolet Camaro sa dočkal celkovo dvoch generácií. Jeho výroba však bola bez priameho nástupcu ukončená v závere uplynulého roka. Podobný osud dostihol aj konkurenčný model Dodge Challenger. Výroba posledných kusov spaľovacej verzie s motorizáciou V8 sa skončila len prednedávnom. Značka Dodge zároveň hovorí o plne elektrickom nástupcovi, ktorý by mal niesťkultové onačenie s menom Charger. V tejto súvislosti sa ale začína paradoxne čoraz viac špekulovať aj o tom, že okrem čisto batériovej verzie s dôvetkom Daytona by sa mal vo výrobe objaviť aj spaľovací ekvivalent. Jeho pohon by pravdepodobne zastrešila aj najnovšia evolúcia motorizácie V6, ktorú má značka Dodge k dispozícii. Na ďalšiu časť príbehu okolo výkonných amerických modelov si ale musíme ešte nejaký čas počkať.
autor :Peter Hlačik
foto :archív značiek, Wikipedia, handh.co.uk, needacar.co.nz, motortrend.com, autobarnclassiccars.com, autoevolution.com, hemmings.com
