Toto slovo sa stane zrejme našou ďalekou budúcnosťou. Ide o spojenie slov Mliečna cesta a Andromeda. Predpokladá sa, že o približne štyri miliardy rokov sa tieto dve galaxie navzájom „zrazia“ a Mliekdromeda
sa tak stane novým domovom Zeme. No je otázne, či aj s ľuďmi, keďže na planéte už vtedy možno nebudú schopní existovať.
Naša galaxia Mliečna cesta a k nej najbližšia galaxia Andromeda sú súčasťou Miestnej skupiny galaxií a aj dominantnými prvkami tohto zoskupenia. Gravitáciou sa totiž ovplyvňujú nielen hviezdy, planéty a mesiace, ale aj samotné galaxie. Zoskupujú sa do väčších štruktúr, ktoré sa nazývajú skupiny a kopy.
Do Miestnej skupiny galaxií patria tiež blízke trpasličie galaxie Veľké Magellanovo mračno a Malé Magellanovo mračno. Odhaduje sa, že galaxia v Andromede je približne dvakrát širšia ako Mliečna cesta v porovnaní s ňou má aspoň trojnásobný počet hviezd. Obe galaxie sú od seba vzdialené približne 2,5 milióna svetelných rokov.
ZRÁŽA SA NAJMÄ PRACH A PLYN
Predpokladá sa, že Andromeda sa pred viac ako dvoma miliardami rokov zrazila s inou menšou galaxiou. Hoci to môže znieť ako niečo ničivé, k takýmto zrážkam dochádza vo vesmíre pomerne bežne. Do seba totiž nenarážajú priamo hviezdy či planéty, respektíve sa to stáva len v extrémnych prípadoch, ale medzi sebou kolidujú najmä mohutné oblaky medzihviezdneho plynu a prachu.
V porovnaní s rozmermi galaxií sú hviezdy a planéty totiž veľmi malé a v drvivej väčšine prípadov sa jednoducho minú. Ak nedôjde k niečomu nepredvídanému, tak podľa súčasných modelov čaká galaxiu v Andromede o štyri miliardy rokov ďalšia takáto zrážka. A to s našou galaxiou. Hoci vzhľadom na povahu tejto udalosti by sa nemalo hovoriť o zrážke, ale skôr o splynutí či zlúčení.
ŠANCA NA ZRÁŽKU S HVIEZDOU JE MALÁ
Mliečna cesta a Andromeda sa pohybujú proti sebe rýchlosťou viac ako 100 kilometrov za sekundu. Predpokladá sa preto, že niekedy za štyri miliardy rokov do seba „narazia“ a následne vytvoria jednu spoločnú obrovskú galaxiu eliptického tvaru. Naše Slnko a spolu s ním aj Zem sa nachádzajú niekde v polovici medzi centrom Mliečnej cesty a jej okrajom, a to konkrétne v ramene Orióna. Početnosť hviezd je tu o niečo nižšia ako blízko centra a napríklad Proxima Centauri ako najbližšia hviezda k Slnku je vzdialená štyri svetelné roky. Pre lepšiu predstavu, pokiaľ by sme Slnko zmenšili na pomaranč s priemerom 10 centimetrov, tak Proxima Centauri by sa pri tejto mierke nachádzala niekde na Islande. Pravdepodobnosť, že by sa samotné hviezdy pri splynutí dvoch galaxií navzájom zrazili je pri takejto ich hustote naozaj veľmi malá.
ŠANCA AJ NA INÉ SCENÁRE
Hoci teda k priamym zrážkam hviezd či planét dochádza skôr v teoretickej ako v praktickej rovine, tak veľký vplyv na ich osud budú mať gravitačné sily.
Tie sú schopné vymrštiť aj celé rameno galaxie ďaleko od jej centra. Na základe počítačových simulácií sa predpokladá, že v čase stretu galaxií bude Slnko spolu s ďalšími hviezdami v ramene Orióna silnými gravitačnými vplyvmi vymrštené na okraj galaxie, a to asi trikrát ďalej ako sa v súčasnosti od jej stredu nachádza. Vzhľadom na to, že ide o zložitú a ďalekú predpoveď, do ktorej vstupuje množstvo rôznych faktorov, tak existuje aj určitá šanca, že slnečná sústava bude vymrštená úplne mimo túto galaxiu, prípadne bude naopak pritiahnutá k čiernej diere v strede galaxie, kde jej sily zapríčinia roztrhnutie. Približne v rovnakom čase, ako sa začnú obe galaxie pomaly zlučovať do jednej, sa naše Slnko dostane do štádia červeného obra, čo znamená, že sa začne rozpínať a naberať na sile tak výrazne, až nakoniec „uškvarí“ aj samotnú Zem. To bude znamenať aj koniec pozemského života, ktorý nebude v takomto prostredí schopný existovať.
autor :Ján Karašinský
foto: Shutterstock, Wikipedia, NASA
