Dejiny sú plné environmentálnych katastrof no len pár ich bolo smrtiacejších než tá, ktorá sa rozpútala v roku 1958 v Číne.
Ekosystém je zložitý a krehký. Milióny druhov živočíchov nevedomky v harmónii pracujú na jeho fungovaní, no stačí odobrať jeden druh a celý koncert života sa môže zadrhnúť. Na vlastnej koži sa o tom presvedčili v Číne v rámci Kampane proti štyrom škodcom. Komunisti netušili, že vrabce nie sú ich nepriateľmi, a výsledkom boli milióny mŕtvych operencov aj ľudí. Mao Ce -tung chcel predbehnúť svet. Nielen Západ, ale aj Sovietsky zväz. Veril, že najväčšou výhodou Číny je jej obrovská pracovná sila zahŕňajúca stovky miliónov robotníkov, ktorá urobí z Ríše stredu veľmoc. Mao ale nechcel čakať na postupný vývoj, a tak začal realizovať zrejme najväčší projekt sociálneho inžinierstva v dejinách ľudstva. Bol ním Veľký skok vpred, v rámci ktorého sa Čína mala stať v priebehu niekoľkých rokov veľmocou.
ŠTYRIA NEPRIATELIA
Jednou z prvých súčastí skoku bola Kampaň proti štyrom škodcom. Súdruhovia vybrali nepriateľov, ktorých bolo treba vyhubiť, v tomto prípade muchy, komáre, potkany a vrabce. Nielenže každý z nich škodil spoločnosti, za všetkým stála oveľa väčšia idea „pokorenia a dobytia prírody“. Netrvalo dlho a ukázalo sa, ako veľmi sa komunisti mýlili.
Už základný predpoklad, z ktorého vychádzala takzvaná vojna proti vrabcom, bol zlý. Mao Ce -tung a jeho suita predpokladali, že jeden vrabec zje ročne 4,5 kilogramu obilia. Jednoduchým výpočtom prišli k výsledku, že každý milión vyhubených operencov zabezpečí obživu pre 60 tisíc ľudí. Ríša stredu mala v tom čase približne 650 miliónov obyvateľov a Mao ich zmobilizoval, aby sa do jedného zapojili do boja proti štyrom škodcom. Vrabce mali tú smolu, že sa stali nepriateľmi ľudu.
PADALI OD VYČERPANIA
V celej krajine sa začal ozývať nesmierny rachot. Najjednoduchší spôsob, ako hubiť vrabce, spočíval v ich plašení hlukom. Číňania trieskali na bubny, gongy, hrnce aj panvice, neraz im však stačilo jednoducho tlieskať.
Kŕdle vrabcov nenachádzali miesto na odpočinok a od vyčerpania už nevládali mávať krídlami. Padali z oblohy na zem a buď ich zabil samotný dopad, alebo ich dobíjali horliví plniči Maovej vôle. Ľudia lozili po stromoch a ničili hniezda vrabcov, do vojny sa s radosťou zapájali aj malé deti. Proti nepriateľovi im stačili gumipušky či obyčajné kamene. Vrabce nemali šancu sa brániť.
Odhaduje sa, že Číňania zabili približne miliardu vtákov, v rámci Kampane proti štyrom škodcom tiež zlikvidovali 1,5 miliardy krýs, 100 miliónov kilogramov múch a 11 miliónov kilogramov komárov. Kampaň proti štyrom škodcom slávila na základe počtu vyhubených živočíchov obrovský úspech a podarilo sa jej dosiahnuť jeden z hlavných cieľov, ktorým bolo zlepšenie hygieny a zníženie počtu prípadov prenosných chorôb. V porovnaní s katastrofou, ktorá na Čínu dopadla v roku 1959, však išlo o zanedbateľné pozitívum.
NEČAKANÉ NÁSLEDKY
Ako asi viete, vrabec je všežravec. Konzumuje síce najmä semená či bobule, no nepohrdne napríklad ani dážďovkami a hmyzom. Čínski komunisti si to uvedomili, až keď už bolo neskoro. Bez stoviek miliónov prirodzených predátorov, ktorí by hmyz lovili, zasiahla Ríšu stredu čosi ako egyptská rana. Krajinu začali trápiť najmä nesmierne roje sarančí, ktoré ako kombajny likvidovali úrodu na celých lánoch.
Ktovie, či Maovi napadlo, že mal medzi štyroch škodcov zaradiť miesto vrabcov radšej tento hmyz. Jemu však na rozdiel od bežných Číňanov jedlo nechýbalo. Výsledkom vojny proti vrabcom, ako aj ďalších urýchlených a nepremyslených akcií v rámci Veľkého skoku vpred, bol zrejme najhorší hladomor v dejinách ľudstva. Dodnes sa presne nevie, koľko ľudí v Číne pomrelo od hladu. Oficiálne údaje hovoria o 15 miliónoch, tie najdesivejšie odhady až o 55 miliónoch. Ľudia pochopiteľne nepodliehali hladomoru hladko a bez boja. Množili sa prípady krádeží a zabíjania pre jedlo, kanibalizmus ani nemal kto trestať. Rodičia jedli svoje deti a deti rodičov, len aby prežili.
Smrtiace priehrady
V r á m c i Veľ kého skoku v pred sa budovatelia aj desiatky priehrad , neraz narýchlo a neodborne. Keď v roku 1975 zasiahol prefektúru Č u – m a – t i e n tajfún Nina, väčšinu z nich zničil. Jednou z nich bola Pan-čchiao, ktorej zrútenie zabilo desiatky tisíc ľudí.
Mŕtvi sa nepochovávali, ich telá ostávali doma a príbuzní sa tvárili, že im nik nezomrel, len aby mali nárok na zosnulého prídel jedla. Väčšina týchto úmrtí pritom nebola nevyhnutná. V skladoch obilnín bolo potravín dosť, vláda však nikdy nevydala rozkaz na ich rozdanie tým, ktorí ich potrebovali. Niet divu, že tento hladomor je dodnes v Číne tabu a reči o ňom sa vedú len v rámci disentu. Komunisti si dôležitosť vrabcov uvedomili a v roku 1960 ich vyškrtli zo zoznamu škodcov, ktorých treba zlikvidovať. Dokonca dali doviezť zo ZSSR asi štvrť milióna týchto vtákov, no bol to len zlomok z počtu, ktorý vyhubili. Hladomor sa tým zvrátiť nepodarilo a skončil až v roku 1961. Kampaň proti štyrom škodcom s plošticami v úlohe náhradníkov sa zastavila o rok neskôr. Mimochodom na väčšine územia Číny vrabce dodnes nehniezdia. Ich populácia sa ani po desaťročiach nespamätala.
autor: Filip Hloža
foto :Profimedia.sk, Wikipedia, Shutterstock
