Dejiny pásu cudnosti verne odrážajú vývin ľudskej mentality a sexuality. A ako každé dejiny, aj tieto sú prešpikované rôznymi mýtmi, dohadmi, nepresnosťami a omylmi. Tým najväčším, ktorý pretrvával až do konca minulého storočia, je, že ho ako prví začali svojim manželkám nasadzovať križiaci a stredovekí rytieri pred odchodom na vojnové výpravy, aby necudzoložili s komorníkmi. Stredovek sa do histórie ľudstva zapísal vskutku krvavými písmenami. V Európe sa to mlelo hlava-nehlava, inkvizícia testovala na čarodejniciach mučiace nástroje od výmyslu sveta, postavenie ženy sa rovnalo výrobni na deti. V tomto ohľade by bolo veľmi jednoduché uveriť, že pás cudnosti je produktom tejto temnej doby. Videli sme to všetci. V Robinovi Hoodovi. Skutočnosť je však taká, že prvé zmienky o páse určenom na krotenie sexuálnej túžby sa objavujú až v renesancii a že o jeho skutočný „rozkvet“ sa zaslúžili bigotní predstavitelia viktoriánskej éry a po nich priemyselná revolúcia.
Sila imaginácie
Latinské slovné spojenie „cingulum castitatis“ (opasok cudnosti) sa objavovalo v cirkevnej rétorike už od šiesteho storočia. Keď ho však stredovekí farári drmolili na kazateľniciach, nemali tým na mysli uzamkýnateľné oceľové gaťky pre radodajné ovečky z farnosti. Len symbolicky pomenúvali hodnoty, ktoré si majú zachovať: čistotu, cudnosť a panenskosť. Z tohto obdobia sa nezachoval žiadny nákres ani literárny odkaz na kovové monštrá s dvoma dierkami na vykonávanie základných potrieb. Pravda, v popredných múzeách v Paríži a Londýne sa nejaké exempláre s údajným pôvodom zo stredoveku objavili, medzičasom ich však kurátori vyradili zo zbierok alebo decentne označili za falzifikáty. Medicína má tendenciu s nimi súhlasiť. Pás cudnosti v podobe, v akej vraj existoval a používal sa v stredoveku, by s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobil hromadné úmrtia žien v dôsledku infekcií spôsobených poraneniami kovom a nedostatočnou hygienou.
Frivolné Florenťanky
K pikantnej povesti Florenťaniek značne prispel ich spoluobčan Boccaccio a jeho perolomní kumpáni. Napriek tomu, že vo svojich dráždivých etudkách pás cudnosti nespomína, je dosť možné, že ho florentskí muži svojim ženám nasadzovali. Či už v snahe ochrániť ich „klenoty“, alebo v rámci podomácky praktikovaných BDSM praktík. Nasvedčuje tomu prvá písomná a ilustrovaná zmienka o páse cudnosti z roku 1405. Pochádza od nemeckého armádneho „inžiniera“ Konrada Kyesera von Eichstätt, ktorý pás cudnosti s vyobrazením jeho desivej konštrukcie zaradil do svojej antológie zbraní Bellisfortis s opisom: „oceľové nohavice Florenťaniek“. Do akej miery to myslel vážne alebo ako vtip, to zrejmé nie je. Isté však je, že minimálne jedna reprezentantka renesančnej doby pás cudnosti nosila. Vykopali ju v roku 1889 v Linzi a analýzy potvrdili, že v koženo-oceľovom modeli ju pochovali v šestnástom storočí.
Nebezpečné piano
Viete si predstaviť, že by vás vzrušil pohľad na nohu piana? Viktoriáni si to predstaviť vedeli. Ale tí boli v otázkach sexuality totálne prepnutí. Od roku 1837 do roku 1901, keď v Británii trónila Viktória a jej meno sa stalo symbolom viktoriánskej éry, sa diali všelijaké bizarnosti. Na večierkoch sa nepodávali stehná ani prsia, ale tmavé a svetlé mäso, ženy boli od mladého veku trénované v umení frigidity a pripravované na sex výhradne ako na výkon manželských povinností. A povinnosť sa koná, povinnosť neteší. Aj vďaka tomuto predmet, o ktorom v stredoveku zrejme ešte ani nechyrovali a v renesancii ho používali málo, zažíval skutočný boom práve v devätnástom storočí.
Západoeurópsky a americký trh zaplavili pásy cudnosti z inovovaných materiálov, s novými prvkami a technologickými riešeniami. Ambiciózni inžinieri cudnosti so svojimi šibnutými návrhmi brali patentové úrady útokom. Tentoraz však módna vlna neobišla ani mužov. Ak totiž tvrdíme, že viktoriánom sex nevoňal, masturbácia im nevoňala dvojnásobne. Pseudoveda a cirkev pustili do obehu celkom slušnú fámu o jej škodlivosti. Masturbácia mala spôsobovať slabosť, slepotu aj mentálnu demenciu. Preto obetavé matky krotili synom penisy špeciálne upravenými puzdrami a krúžkami, ktoré im znemožňovali svojpomocne si „preleštiť“ a zároveň bránili spontánnej erekcii. Ešte obetavejšie matky dokonca zakladali svojim synom na krk obojky, ktoré im do penisu vysielali elektrošoky.
U dievčat sa sebaukájanie riešilo druhorado, opasok mal v prvom rade predĺžiť sladké obdobie nevinnosti a oddialiť stratu panenstva. Fakt, že zakrýval všetky rizikové body, však sprievodne riešil aj problém masturbácie. Niet sa čomu čudovať, že práve táto doba „stvorila“ Freuda a fenomén akéhosi sexuálneho undergroundu. Čím prísnejšia morálka sa hlásala, tým viac bolo na ulici prostitútok (v Londýne vraj na dvanásť mužov pripadala 1), pribúdalo prípadov manželských nevier (kvôli manuálnemu uspokojeniu ženy často navštevovali svojich rodinných lekárov) a prekvitala pornografická literatúra. Pravda však je, že v devätnástom storočí Európanky a Američanky siahali po pásoch cudnosti aj dobrovoľne, často po tom, čo ich na to upozornili módne časopisy. Nešlo však o módne doplnky v pravom zmysle slova. Skôr o pomôcky, ktoré mali ženy ako nováčikov v mužskom pracovnom svete chrániť pred sexuálnym obťažovaním zo strany kolegov i nadriadených.
Láska na kľúčik
O dve storočia neskôr zažili opasky cudnosti comeback. A možno sa z obehu vlastne nikdy nevytratili. Len sa presunuli z verejnej do partnerskej sféry a z tovární do spální. Ich používanie sa často spája s BDSM praktikami, keď ten, kto má kľúče od zámku, dominuje a rozhoduje o tom, kedy partnerovi dovolí si uľaviť. Ale nájdu sa aj single používatelia, ktorých nosenie brnenia namiesto spodnej bielizne jednoducho baví. Paradox je, že najväčší výrobcovia a predajcovia týchto nástrojov na zvyšovanie sexuálnej frustrácie a napätia s cieľom dosiahnutia ešte väčšej rozkoše sa zhodujú na tom, že ich zákazníkmi sú najmä muži. Dobrovoľníci aj usvedčení z nevery, ktorí sa rozhodli nastúpiť na cestu pokánia. Široký diapazón mužských opaskov cudnosti sa vyrába v mnohých podobách, z rôznych druhov materiálu a so širokým portfóliom „doplnkov“. Ich priaznivci dnes môžu uspokojovať svoje túžby prakticky neobmedzene. Od niekoľkých hodín až po dlhé týždne a mesiace. Opísaný je dokonca prípad muža, ktorý si svoj opasok cudnosti skladá len dvakrát do roka, na Vianoce a manželkine narodeniny… Pošteklilo vás v slabinách? Tak možno tento rok na Valentína dostanete alebo niekomu darujete jeden špeciálny kľúčik… (Ak ste rozumní, necháte si na tajnáša urobiť aj záložný).
Dobrovoľníci
* V roku 1998 počas rasových nepokojov proti etnickým Číňanom na západnej strane ostrova Jáva vzrástol počet predaných korzetov proti znásilneniu.
* V apríli 2002 vyrobila juhoafrická klenotnícka spoločnosť
Uwe Koetter Jewellers pre súkromného klienta z Británie luxusný opasok cudnosti vykladaný diamantmi a perlami. Mal to byť darček pre nastávajúcu nevestu, ktorá si ho mala obliecť pod svadobné šaty.
* Môžeš dostať kráľovnú Viktóriu z trónu, ale afinitu k viktoriánskej ére z Brita nie. V roku 2004 opakovane spustila na letisku v Aténach cestujúca do Londýna alarm. Pri osobnej prehliadke sa zistilo, že má na sebe kovový opasok cudnosti, ktorý ju donútil použiť pred odletom na dovolenku jej žiarlivý manžel.
* Opaskový trend dorazil v roku 2012 aj do Číny. Policajná hliadka tu v Changchun World Sculpture Parku zadržala päťdesiatnika, ktorý si odetý len do pásu cudnosti hľadal budúcu manželku. Pás cudnosti ju mal presvedčiť o tom, že jej bude nadosmrti verný.
