Hodvábna cesta patrí k najdobrodružnejším zážitkom celej Ázie. Ako rieka pretína niekoľko nádherných krajín Strednej Ázie, bývalú Perziu a kľukatí sa až do Turecka. Kedysi dávno spájala Čínu s Európou a aj dnes si jej unikátne miesta môžete vychutnať. Čo si však na nej viete vychutnať, je aj zaujímavá gastronómia, ktorá sa dostane pod kožu. Ako chutí Hodvábna cesta?
PLOV (Stredná Ázia)
Najtypickejším jedlom dnešnej Hodvábnej cesty je plov. Rúca hranice medzi krajinami, pretože ho robia aj v Kirgizsku, Kazachstane, Tadžikistane, Uzbekistane aj Turkmenistane, a hoci sa pochopiteľne nevedia dohodnúť, kde je najlepší, ochutnať ho musíte v každej z týchto krajín. Predsa len sa v regióne šušká to, že najdokonalejší plov nájdete v kirgizskom Oši, uzbeckom Samarkande a v Buchare. Najčastejšie sa plov pripravuje v obrovských hrncoch zvaných qazan a ten dokáže zasýtiť desiatky, ak nie stovky ľudí. Dušou plovu je ryža a tá sa premieša s dusenou mrkvou, občas cícerom, cibuľkou či cesnakom a nesmie tu chýbať ani poriadna dávka mäsa. To najobľúbenejšie je v Strednej Ázii baranina, no objavíte aj hovädzinu. Lokálne sa toto jedlo líši v detailoch, a tak v ňom občas nájdete aj prepeličie vajcia či sušené ovocie. Plov sa najlepšie hodí s kúskom okrúhleho chleba a s miskami zeleného čaju.
ŠAŠLÍKY (Stredná Ázia)
Podobne ako plov, tak aj šašlíky majú svoje dôležité miesto vo všetkých krajinách stredoázijskej päťky. Niet jednoduchšieho, no dokonalejšieho jedla, než sú práve stredoázijské šašlíky. Najlepšie chutia tie z jemného baranieho mäsa, a ak sa mu vyhýbate preto, že má občas zvláštnu „pachuť“, tu ju nikdy nenájdete. Baranie mäso tu jedia stáročia a presne vedia, ako ho pripraviť. Šašlíky sú kúsky mäsa napichnutého na ihle a ugrilované na drevenom uhlí. Majú ich tu ako streetfood, dostanete ich v príjemných podnikoch, ale aj luxusnejších reštauráciách. Vždy si k nim vezmite šalát z čerstvej zeleniny, lokálny chlieb, misky čaju alebo dokonca pohárik miestneho koňaku.
MANTI (Uzbekistan)
Vynikajúce a obľúbené jedlo priviedli do dokonalosti v Uzbekistane. Tradične sú manti „taštičky“ z cesta, ktoré sa naplnia zmesou nadrobno nasekaného mäsa a cibuľky, pričom sa pridajú neodmysliteľné koreniny. Ak cestujete stredoázijskými končinami na jeseň, natrafíte často aj na manti plnené tekvicou, ale mäsové sú tie najtypickejšie. Občas ich nájdete aj vo verzii, keď sa ponoria do vriaceho oleja a keď sa vytiahnu, sú chrumkavé. Manti si najlepšie vychutnáte s pikantnou omáčkou alebo čerstvou smotanou, do ktorej si kúsky namáčate.
LAGMAN (Kirgizsko)
Pre východnú časť Strednej Ázie, a teda najmä pre Kirgizsko a Kazachstan, sú veľmi typické aj rezance menom lagman. Majú totiž ujgurský pôvod a práve tu sa zakorenili najviac. Lagman nájdete v Kirgizsku vo viacerých verziách a tie dve najtypickejšie si zamilujete. Prvým lagmanom je verzia, keď dostanete polievku so zeleninou, kúskami mäsa a rezancami. Je vynikajúca a poriadne výdatná, tak si k nej už neobjednávajte nič ďalšie. Druhý lagman pripomína na prvý pohľad cestoviny, čiže len rezance bez polievky. Rezance sa opražia vo woku či na panvici s kúskami zeleniny a mäsom, dochutia sa koreninami či bylinkami a všetko je pripravené na ďalší geniálny a chutný zážitok.
SOMSA (Stredná Ázia)
Oblasť Strednej Ázie nepatrí medzi najznámejšie miesta, kde by ste ochutnávali streetfood, no predsa len tu nájdete niekoľko pokladov. K tým najchutnejším patrí somsa, ktorá dnes patrí k symbolom Hodvábnej cesty. Pripravujú ich čerstvé na ulici v špeciálnej peci zvanej tandoor, no čerstvé ich nájdete aj vždy na trhoviskách. Buď ich predávajú v pekárničkách, alebo ich tam niekto prinesie a predáva okoloidúcim. Často majú trojuholníkový alebo okrúhly tvar a naplnia ich zmesou mäsa a cibuľky. Na rozdiel od manti majú však chuť pečiva, a keď sú čerstvé a horúce, tak nepotrebujete už nič iné. Vynikajúce ich robia v kirgizskom Oši, kazašskom Šimkente alebo uzbeckej Buchare, no nájdete ich v každom stredoázijskom meste.
DIZI (Irán)
Hoci sa Irán považuje za krajinu kebabov, perzská kuchyňa nie je iba o nich. Skvelým iránskym jedlom je dizi, ktoré niekedy volajú aj abgušt. Dať si dizi to nie je len zjesť jedlo, ale vychutnať si celý rituál, pretože dizi dostanete v hlinenej miske, kde sa všetko v ňom spoločne dusí. Obsahuje kúsky jahňacieho alebo baranieho mäsa, zemiaky, cícer, rajčiny alebo cibuľu a možno si pri pohľade na jedlo poviete, že na prvý dojem pripomína guláš. Tu však prichádza k zvratu. Obsah misky si vylejete do ďalšej a v tej všetko tĺčikom roztlačíte na kašu, ktorú si podlejete vývarom. Takto si prakticky jedlo dorobíte sami, odtrhnete si kúsok chlebovej placky a môžete si začať vychutnávať tradičnú chuť Iránu.
BEŠBARMAK (Kazachstan)
Aj v dnešnej Strednej Ázii ešte nájdete niekoľko zaujímavých nomádskych tradícií a najviac ich prežilo v Kirgizsku a Kazachstane. Práve v Kazachstane si viete vychutnať aj tradičné jedlo zvané bešbarmak. V preklade znie ako „päť prstov“ a tento zvláštny názov si jedlo nesie už roky, pretože sa jedávalo kedysi rukami a päť prstov suplovalo príbor. Bešbarmak sa jedával na zemi z veľkej misy, okolo ktorej ste spoločne sedeli, a bol súčasťou spoločenských udalostí a osláv. Ide o pomerne jednoduché jedlo. Ak si ho objednáte, dostanete cestoviny, často rezance v jemnej cibuľovej omáčke, na čo sa naukladajú kusy mäsa. Okrem baraniny či hovädziny je veľmi obľúbené mäso v týchto končinách aj konina a tradičný bešbarmak by ju mal obsahovať či už v podobe kúskov mäsa alebo konskej klobásy, zvanej kazy.
ŠURPA (Stredná Ázia)
Milovníci polievok si pri jedlách Hodvábnej cesty prídu na svoje v prípade šurpy. Je najtypickejšou a najtradičnejšou polievkou celého regiónu. Koľko má Stredná Ázia krajín, toľko nájdete rôznych druhov a niekedy sa dokonca hovorí, že každé mesto si ju pripravuje trošku inak. Vďaka tomu ju môžete ochutnávať, kamkoľvek sa pohnete, a nikdy nebudete sklamaní. Šurpa je kvalitný vývar, ktorý sa pripravuje niekoľko hodín, a jeho súčasťou sú kúsky jahňacieho alebo hovädzieho mäsa, cibuľa, mrkvy či zemiaky. Nejde tu o žiadnu rafinovanosť, ale o chuť kvalitných a miestnych surovín. Lepšej polievky v regióne niet!
Autor: Tomáš Kubuš
Foto: Shutterstock
