10. PAUL GAUGUIN
Počas života bol tento popredný predstaviteľ postimpresionizmu tak trochu outsiderom a u odbornej kritiky sa nikdy nedočkal uznania. Jeho osud bol mimoriadne zaujímavý, veľkú časť detstva strávil tento parížsky rodák v Peru, kam emigroval s rodičmi. Neskôr sa stal námorníkom a následne burzovým maklérom, oženil sa, splodil päť detí a medzitým ešte vo veku okolo 25 rokov začal maľovať. Potom však v roku 1883 prišiel krach na burze a Gauguin stratil prácu. Rozpadlo sa mu manželstvo a musel sa obracať, ako len vedel, okrem iného sa zúčastnil na výstavbe Panamského prieplavu. V roku 1891 odišiel na dva roky na Tahiti, a keď sa vrátil do Francúzska, pokračoval v búrlivom živote. Syfilis mu ale postupne čoraz viac komplikoval život a napokon ho v máji 1903 ako 54-ročného zabil. Jeho umelecké diela začali ľudia naplno oceňovať až v 40. rokoch 20. storočia.
9. CLAUDE MONET
Pri maliaroch ešte zostaneme. Claude Monet síce bol jedným zo zakladateľov francúzskeho impresionizmu, mal však tragický život. Dnes jeho diela obdivujeme v galériách po celom svete, no koncom 19. a začiatkom 20. storočia, keď tvoril, kritici Monetove diela označovali za beztvaré a nedokončené. Kupcom sa nepáčili. Umelecký svet na Moneta zanevrel a maliar spolu s rodinou sa ocitli v chudobe. Časom síce začal prostredníctvom svojich diel zarábať peniaze, pre zmenu však musel čeliť obvineniam z prílišnej komerčnosti, ktorými ho častovali kolegovia maliari. Nech robil, čo chcel, vždy sa našlo pomerne veľa ľudí, ktorým sa to nepáčilo. V starobe už bol síce pomerne úspešným umelcom, no superhviezdou sa stal až v druhej polovici 20. storočia. To už bol dávno mŕtvy, zomrel v roku 1926.
8. FRANZ KAFKA
Franz Kafka sa narodil v roku 1883 do pražskej židovskej rodiny a ako najstarší spomedzi súrodencov bol z otcovej strany pod najväčším tlakom, aby pomáhal zabezpečiť rodinu. Niet divu, že si k nemu nikdy nevybudoval citový vzťah. Najprv študoval chémiu, neskôr právo, no a popritom sa venoval písaniu. Pracoval v poisťovacej firme a svoju prácu neznášal. Písanie mu zaberalo čoraz viac času a neraz mal s nadriadenými konflikty len preto, že chcel viac tvoriť na úkor zamestnania. Uživiť ho to ale nemohlo a počas života vydal len niekoľko nedokončených diel. Navyše sa odhaduje, že spálil až 90 percent toho, čo vytvoril. Až keď ako 40-ročný zomrel na tuberkulózu, postaral sa o vydanie Kafkových kníh jeho blízky priateľ Max Brod. Aj vďaka nemu má dnes tento spisovateľ na pražskej Malej Strane celé múzeum.
7. JOHANN SEBASTIAN BACH
Bachovi by sme trochu krivdili, ak by sme napísali, že bol počas života neúspešný. Práve naopak, živil sa ako organista a svoje kvality dokazoval v kostoloch i na šľachtických dvoroch. My ho však dnes poznáme predovšetkým ako svetoznámeho skladateľa, no a tým počas života nebol známy. Márne sa snažil, aby jeho skladby dosiahli úspech, ľudia ich považovali za príliš náročné na počúvanie. Užívali si ich len ozajstní nadšenci, ktorých potešením bolo posúvať hranice experimentovania s hudbou. Keď teda Bach v roku 1750 zomrel, nemohol tušiť, akým slávnym sa stane. K znovuobjaveniu jeho skladieb došlo v roku 1829 v Berlíne, keď orchester zahral Bachovo oratórium Matúšove pašie. Obecenstvo ostalo ako obarené a zrejme sa pýtalo: „Kto bol ten Bach?“ V tom momente sa začala Bachova cesta k titulu jedného z najslávnejších hudobných skladateľov v dejinách.
6. HERMANN MELVILLE
Biela veľryba sa nepochybne radí medzi najslávnejšie romány všetkých čias. Melville však rozhodne nežil ako superhviezda. Jeho prvá kniha Taipi, ktorá vyšla v roku 1846, mu síce priniesla istý úspech, no nie doživotný. Išlo o značne zdramatizovaný príbeh o tom, čo zažil, keď sa ako námorník plavil po Polynézii, a čitatelia toto dielo prijali celkom pozitívne. Horšie to už bolo s knihami, ktoré nasledovali, vrátane Bielej veľryby. Melville sa písaním prózy nedokázal poriadne uživiť, a keď sa presunul k poézii, bolo to ešte horšie. Keď v roku 1891 zomrel, jeho knihy sa už 15 rokov nevydávali. Málokto by si vtedy tipol, že meno Melville bude mať raz vo svetovej literatúre cveng. V roku 1919 si však ľudia pripomenuli storočnicu od spisovateľovho narodenia a jeho dielam sa zrazu začalo dostávať podstatne väčšieho uznania.
5. GALILEO GALILEI
Čo sa týka počtu rokov od smrti k získaniu slávy, je Galileo Galilei jednoznačne na špici rebríčka. Zomrel v roku 1642, no jeho práce sa dočkali plného uznania až v roku 1835, kedy ich katolícka cirkev oficiálne vymazala zo svojho zoznamu zakázaných kníh. Galilei sa totiž vážne previnil voči dogmám o tom, že stredom slnečnej sústavy je Zem. Podporil Kopernikovu heliocentrickú teóriu a dostal sa do sporu s cirkvou, ktorý vyústil v jeho doživotné domáce väzenie. Napriek tomu neskutočným spôsobom prispel k rozvoju astronómie či fyziky. Albert Einstein ho označil za otca modernej vedy a Stephen Hawking raz povedal, že Galileo „nesie za zrod modernej vedy viac zodpovednosti než ktokoľvek iný“. Galilei sa dočkal dlho po smrti nielen uznania, ale aj ospravedlnenia od cirkvi. To vyslovil v roku 1992 pápež Ján Pavol II.
4. DEMÉNIKOS THEOTOKÓPULOS
Jeho pravé meno vám možno nič nehovorí, no keď sa povie El Greco, človeku sa zrazu rozjasní v mysli. Svetoznámy maliar bol na prelome 16. a 17. storočia, kedy žil, pomerne anonymným človekom. Narodil sa na Kréte a prezývku si vyslúžil potom, ako maľoval ikony v Taliansku a Španielsku. Do veľkej miery bol ovplyvnený Michelangelom, no poznamenal, že majstrovi chýbajú maliarske zručnosti. V Ríme sa týmto vyhlásením prakticky pochoval a presťahoval sa do španielskeho Toleda, kde stvoril svoje majstrovské diela. Dostal dokonca aj zákazky od kráľa Filipa II., no v silne katolíckom a protireformáciou zasiahnutom Španielsku sa spreneveril základným zásadám úspešného umelca: jednoducho príliš experimentoval. Ešte aj po El Grecovej smrti v roku 1614 ním kritici naďalej opovrhovali. Až v nasledujúcom storočí sa dočkal uznania, ktoré si zaslúžil.
3. GREGOR JOHANN MENDEL
Náboženstvo a veda sú neraz v konflikte, no môže medzi nimi existovať aj harmónia. Dôkazom je kňaz a neskôr aj opát Gregor Mendel. Žil v 19. storočí a venoval sa okrem iného aj skúmaniu kríženia rastlín. Hoci roľníci tisícročia vedeli, že krížením zvierat a rastlín môžu dosiahnuť požadované vlastnosti, až Mendelov experiment s hrachmi dal týmto poznatkom vedecký základ a ustanovil mnohé zákony dedičnosti. Bez pochýb ho možno označiť za otca genetiky, no súčasníci jeho bádanie prakticky ignorovali alebo ho vyhlasovali za chybné. Keď v roku 1884 ako 61-ročný zomrel, jeho vedecká práca takmer upadla do zabudnutia. V roku 1900 si ju však všimli vedci Hugo de Vries a Carl Correns, ktorí zistili že Mendelove experimenty sa dajú bez problémov opakovať a skúmať vedeckou metódou. Netrvalo dlho a o Mendelovi sa začalo učiť na školách.
2. VINCENT VAN GOGH
Hovorí sa, že Vincent van Gogh počas života predal iba jediný obraz. Červenú vinicu dokončil v roku 1888 a predal v prepočte na dnešnú sumu asi za dvetisíc eur. Ide síce o zveličený mýtus, no pravdou ostáva, že tento holandský maliar bol za života zrejme najviac nedoceneným umelcom v dejinách. Červenú vinicu dokončil dva roky predtým, než spáchal samovraždu, a práve v tomto období vytvoril väčšinu obrazov, vďaka ktorým je dnes známy, a to vrátane Hviezdnej noci a Nočnej kaviarne. Celkovo sa mu pripisuje autorstvo viac než dvoch tisícok diel, no rozhodne nemožno povedať, že by Holanďan prostredníctvom nich zbohatol. Slávnym sa však stal pomerne krátko po svojej smrti už koncom 19. storočia. A dnes? Len dodáme, že jeho obraz Portrét doktora Gacheta sa v roku 1990 predal za 82 miliónov dolárov a patrí medzi 20 najdrahších obrazov v histórii.
1. NIKOLA TESLA
Keď si dnes pustíte počítač, televízor alebo čo i len obyčajnú žiarovku, skúste mať na pamäti, že nebyť Nikolu Teslu, dnešné technológie by možno vyzerali celkom inak. Kľúčovým spôsobom prispel k zavedeniu striedavého elektrického prúdu, pomáhal položiť základy elektrotechniky a bol veľmi kreatívnym vynálezcom. O genialite jeho technického myslenia niet pochýb, chýbalo mu však podnikateľské myslenie. Hovoril síce ôsmimi jazykmi, no mal problém s uznávaním svojich patentov a jeho spory s inými vynálezcami bývali neraz naozaj vyhrotené. Žil staromládeneckým životom a hoci sa priamo nevyhýbal spoločenským udalostiam, ani ich nevyhľadával. Približne do 60-ky ho verejnosť považovala za celkom seriózneho vedca, no potom začal prevládať názor, že Tesla je čudák, ktorý k rozvoju ľudstva nemá čím reálne prispieť. Aj z tohto dôvodu zomrel prakticky zabudnutý v hotelovej izbe v New Yorku v roku 1943 ako 86-ročný. Jeho práce začali vedci a historici vo veľkom znovu objavovať a uznávať až po roku 1960, keď Generálna konferencia pre miery a váhy podľa Teslu pomenovala jednotku magnetickej indukcie.
Foto: Wikipedia, iStock
Mohlo by vás zaujať:
TOP 10: Najnebezpečnejšie zamestnania na svete
TOP 10: Najhorší zradcovia
TOP 10: Najslávnejšie úspešné atentáty
