TOP 10: Najhorší zradcovia

MIR DŽAFAR
Veľká Británia ovládala Indiu takmer 200 rokov. Ako vôbec došlo k tomu, že taká malá a vzdialená krajina sa zmocnila obrovského a ľudnatého subkontinentu? Odpoveďou je zrada muža menom Mir Džafar. Ten je možno najnenávidenejším mužom v dejinách Indie a Pakistanu. Niet divu, veď zapredal krajanov Britom. V roku 1757 sa pred bitkou pri Palásí nechal podplatiť britskou Východoindickou spoločnosťou a do bitky nezasiahol, čím výrazne oslabil indické vojsko. Briti pri Palásí zvíťazili, zvrhli a nechali popraviť bengálskeho panovníka a na jeho miesto podľa dohody usadol Džafar. Tento moment sa zvykne považovať za začiatok éry britskej dominancie nad Indiou. Niet divu, že miestni Džafara nenávidia. (Foto: Wikipédia)

ANDREJ VLASOV
Kariéra Andreja Vlasova v Červenej armáde spočívala v podstate v tom, že premieňal nevycvičené a zle organizované vojenské jednotky na také, s ktorými bolo treba rátať. Keď nacisti vpadli do ZSSR, Vlasovove jednotky boli jediné, ktoré dosahovali úspechy. Počas blokády Leningradu však generála zajali Nemci a on sa rozhodol kolaborovať. Na základe jeho informácií Nemci využívali slabiny sovietskych vojsk a Vlasov sa neskôr stal veliteľom Ruskej oslobodeneckej armády, ktorá bojovala za nacistov. V závere druhej svetovej vojny bolo toto zoskupenie na východnom fronte prakticky jediným, ktoré dokázalo dosahovať úspechy v boji s Červenou armádou. Po vojne síce Vlasova zajali Američania, tí ho však vydali do ZSSR, kde generála čakal trest smrti. (Foto: Profimedia.sk)

WANG ŤING-WEJ
Čínska kultúra je síce pre „západniara“ komplikovaná, no viac než miliardu obyvateľov tejto krajiny spájajú viaceré veci. Jednou z nich je nenávisť voči Ťing-wejovi. Za čias Čínskej republiky bol politikom, ktorý sa roky doťahoval s Čankajškom o tom, ako sa vysporiadať s japonskou inváziou. Skončilo to tak, že prijal ponuku Japoncov stať sa hlavou ich bábkovej vlády v Nankingu. Mesto odovzdal do rúk nepriateľovi a skutočne stál na čele kolaborantskej vlády. Spravodlivosti sa vyhol tým, že v roku 1944 zomrel a nevidel teda ani pád Japonského cisárstva. Pochovali ho v Nankingu, no mal všetko len nie pokojný odpočinok. Keď sa mesta opäť zmocnili Číňania, Ťing-wejovu hrobku zničili a rozkladajúce sa ostatky spálili. (Foto: Profimedia.sk)

ROBERT FORD
Robert Ford bol členom neslávne známeho gangu Jesseho Jamesa. James zločinca spolu s jeho bratom často pozýval k sebe domov, veď boli dlhoroční „kumpáni“. Zrejme si však neuvedomil, že vysoká odmena, ktorú úrady vypísali na jeho hlavu, uvedie Forda do pokušenia. A tak, keď Jesse James pred návštevou vystúpil na stoličku, aby zmietol prach z obrazu, Robert Ford ho zozadu strelil do hlavy. Neskôr, keď si chcel u guvernéra vyzdvihnúť odmenu, sa naozaj čudoval, že namiesto toho čelí obvineniu z vraždy prvého stupňa a obeseniu. Dostal však amnestiu a v nasledujúcich rokoch sa živil tým, že ľuďom za peniaze predvádzal, ako zavraždil chýrneho zločinca. Iróniou osudu je, že v roku 1892 skončil rovnako ako James. Do hlavy ho ale strelili brokovnicou. (Foto: dimenovels.org)

ALFRED REDL
Celých desať rokov, konkrétne v rokoch 1903 až 1913, sa Redlovi darilo zrádzať Rakúsko-Uhorsko v prospech Ruska (a neskôr aj ďalších krajín). V armáde sa prepracoval až do hodnosti plukovníka a po celý čas pracoval pre dve strany. Rusi ho vydierali, lebo vedeli o Redlovej homosexuálnej orientácii, to však neznamená, že by si plukovník svoje judášske groše neužíval. Žil si na vysokej nohe a jednou z vecí, ktorú Rusom prezradil, bol aj plán Rakúsko-Uhorska na ťaženie proti Srbsku v prípade vojnového konfliktu. Rusi a Srbi tak dokázali pripraviť obranu a keď vypukla prvá svetová vojna, bleskový útok Rakúsko-Uhorska sa zmenil na zákopovú vojnu, v ktorej prišli o život státisíce mužov. Po odhalení jeho rozsiahlej zrady sa v roku 1913 zastrelil. (Foto: Profimedia.sk)

EFIALTES Z TRACHIE
Vo svojej vlasti sa stala Efialtova zrada takým strašným skutkom, že jeho meno sa v gréčtine stalo názvom pre nočnú moru. V bitke pri Termopylách zohral tento muž významnú úlohu, keď Peržanom prezradil, ako môžu po horskom chodníku obísť dobre pripravenú grécku obranu. Spartský kráľ Leónidas sa o perzskom manévri dozvedel, väčšine vojska nariadil ústup a s čosi vyše tisícovkou mužov sa odhodlal na zrejme najznámejší posledný vzdor v dejinách. A Efialtes? O jeho osude sa zmienil len historik Herodotos. Podľa neho Efialta zabil istý Atenades z Trachie okolo roku 470 pred Kristom, teda asi desať rokov po bitke pri Termopylách. Atenades vraj ale nechcel pomstiť Leónida a ďalších padlých, zabil ho z iného dôvodu. Odmenu od Sparťanov však aj tak dostal. (Foto: Wikipedia)

BENEDICT ARNOLD
Benedict Arnold bol jedným z prvých zradcov v dejinách USA. V americkej armáde dosiahol viacero úspechov, no tie jeho nadriadení do veľkej miery prehliadali a Arnold považoval svoj kariérny postup za príliš pomalý. Aj to bol dôvod, prečo sa v hodnosti generálmajora rozhodol v roku 1780 spolupracovať s Britmi. Prezradil im, kde sa nachádzajú stanovištia amerických vojsk a muničných skladov, ako aj mnohé ďalšie dôležité informácie. Predtým, než stihol Britom odovzdať do rúk pevnosť West Point, však vyšla jeho zrada najavo a z Arnolda sa stal brigádny generál britskej armády. Zomrel v Londýne v roku 1801. Benjamin Franklin o ňom povedal: „Judáš zradil len jedného človeka, Arnold tri milióny ľudí.“ (Foto: Wikipedia)

MARCUS IUNIUS BRUTUS
Mnohí historici možno nesúhlasia a považujú Bruta za vlastenca, ktorý zachránil Rím pred katastrofickými následkami Caesarovho správania. Faktom ale ostáva, že Brutovo meno je dodnes jedným zo synoným pre zradu. K jej dokonaniu došlo 15. marca 44 pred Kristom. Gaius Iulius Caesar vykrvácal z desiatok rán a jeho smrť mal do značnej miery na svedomí jeden z vodcov sprisahania Brutus. Ten mal Caesarovi počas vraždy povedať: „Sic semper tyrannis! (Tak skončia tyrani!). Atentát uvrhol Rímsku ríšu do chaosu občianskej vojny, v ktorej napokon Brutus našiel svoju smrť. Po porážke v bitke pri Filippách, ktorú jeho armáde uštedrili vojská Marca Antonia a Octaviana, sa nabodol na vlastný meč. (Foto: Profimedia.sk)

VIDKUN QUISLING
Jedna vec je zradiť svojich krajanov, no ešte horšie je im vládnuť v mene utláčateľa. Nór Vidkun Quisling mal na zradu ozajstný talent, puč v prospech nacistov chcel uskutočniť už v roku 1940, no neúspešne. Vo februári 1942 sa mu ale podarilo zostaviť kolaborantskú vládu, ktorá sa až nechutne podlizovala Nemcom. Prispievala k chodu nacistickej vojnovej mašinérie a deportovala Židov do vyhladzovacích táborov. Aj preto bol Quislingov režim zdesený, keď koncom vojny nemeckí vojaci pri ústupe smerom na juh uplatňovali taktiku spálenej zeme a dokonca strieľali civilistov. Čo sa Quislinga týka, po vojne sa s ním Nóri nemaznali. 24. októbra 1945 vykonali popravu zastrelením. Jeho posledné slová zneli: „Bol som nespravodlivo odsúdený a zomieram nevinný.“ (Foto: Profimedia.sk)

JUDÁŠ IŠKARIOTSKÝ
Mohol by byť na prvom mieste niekto iný? Žiadne iné meno nie je takým zosobnením zrady a vierolomnosti ako práve Judášovo. Dokonca aj suma, za ktorú zradil Ježiša Krista, sa bežne používa na označenie zradou získaných peňazí. Za povestných 30 strieborných ľudia porušujú prísahy dodnes. Ako jeden z dvanástich apoštolov patril Judáš k Ježišovým najbližším dôverníkom a predsa to bol práve on, kto bozkom na líce odhalil Ježišovu identitu. Práve tento akt viedol v konečnom dôsledku k Ježišovmu ukrižovaniu, no podľa kresťanskej viery vlastne aj k zmŕtvychvstaniu. Dôvod Judášovej zrady je nejasný. Možno to urobil len pre peniaze, hoci v Evanjeliu podľa Matúša sa píše, že keď sa Judáš dozvedel o plánovanom Ježišovom ukrižovaní, pokúsil sa 30 strieborných vrátiť. Jasná nie je ani príčina jeho smrti, vo všeobecnosti sa predpokladá, že Judáša premohli výčitky a obesil sa. Podľa Danteho je s Brutom a Cassiom, ďalším z Caesarových zradcov, v deviatom kruhu pekla. (Foto: Wikipedia)