Naopak, je niečím skutočne dosiahnuteľným a dokonca by sme sa toho mohli dožiť aj my. Prvá cesta astronautov na červenú planétu bude nepochybne obrovskou výzvou, počas ktorej sa budú musieť vyrovnať s mnohými prekážkami a nástrahami. Bývať budú v privezených habitatoch, von vychádzať len v skafandroch, fungovať s obmedzeným množstvom jedla a zásob a celkovo sa nebudú môcť príliš vzdialiť od svojej základne.
Čo by sa však muselo stať, aby sa Mars zmenil na planétu s podobnými podmienkami na život, aké má Zem, kde by sa ľudia mohli pohybovať bez skafandrov a dýchať vzduch priamo z atmosféry? Takýto proces premeny nehostinnej planéty na prostredie prívetivé pre fungovanie človeka bez potreby používať špeciálne zariadenia a ochranné pomôcky sa nazýva terraforming, teda v preklade pozemšťovanie. Najčastejšie uvádzaným kandidátom na tento proces, ktorý je zatiaľ len v rovine vedeckých úvah, je práve Mars.
Prekážok je množstvo
Mars si je v niečom podobný so Zemou, no v mnohých faktoroch sa výrazne odlišuje, a tak zostáva pre človeka nehostinným až smrteľne nebezpečným prostredím: preniká naň radiácia, atmosféra je veľmi riedka, nedýchateľná a z 95 % tvorená oxidom uhličitým, priemerná teplota je -60 °C, dochádza tam k extrémnym výkyvom počasia a obrovským prachovým búrkam, v porovnaní so Zemou na povrch dopadá len 50 % slnečného žiarenia, gravitácia je zhruba tretinová, Mars nemá pôdu, ale len prachový povrch a chýbajú na ňom zdroje potravy.
Pošlime tam magnet
Jednou z hlavných podmienok na to, aby sa človek mohol usídliť na Marse podobne ako na Zemi, je vytvorenie magnetosféry a atmosféry. Tie plnia úlohu ochranného štítu pred radiáciou, ktorá sa bez ich prítomnosti dostáva až na povrch a pre ľudí je škodlivá, pri vyšších dávkach smrteľná. Vedecké úvahy na túto tému pracujú napríklad s myšlienkou, že by sa na konkrétne miesto (Lagrangeov bod 1) medzi Slnko a Mars umiestnil obrovský magnet, ktorý by vytvoril umelé magnetické pole chrániace planétu. Rovnako ako v prípade iných konceptov sú jeho najväčšou nevýhodou astronomické náklady a logistika, ako dopraviť magnet na dané miesto.
A možno ja zrkadlo
Vytvorenie umelej magnetosféry by následne pomohlo k vzniku stabilnej atmosféry, ktorá by bola schopná odolávať odviatiu slnečným vetrom (nabité častice zo Slnka), na čo dopláca pôvodná marťanská atmosféra. Otázkou je to, ako z atmosféry, ktorej dominuje oxid uhličitý, vytvoriť dýchateľnú atmosféru. Súčasná riedka atmosféra Marsu a nízky atmosférický tlak majú za následok aj veľké teplotné výkyvy na planéte, pohybujúce sa od -110 °C do 35 °C. K premene na prostredie prijateľnejšie pre ľudí by pomohlo spomínané vytvorenie umelej magnetosféry, keďže odborníci konštatujú, že bez priameho vplyvu slnečného vetra by sa začalo zvyšovať množstvo oxidu uhličitého, ktorý je, okrem iného, uväznený v ľadových čiapočkách na póloch, a tým by sa zvýšila aj teplota. Oxid uhličitý je totiž skleníkový plyn. Niektoré ďalšie teórie zas navrhujú dodanie ľahkých plynov ako amoniak alebo metán do atmosféry či umiestnenie veľkého zrkadla pokrytého tenkou hliníkovou fóliou na obežnú dráhu Marsu, ktoré by nasmerovalo na povrch viac slnečného svetla.
Máme na to právo?
Ďalším rozmerom prípadného terraformingu Marsu je etický rozmer a otázka, či má ľudský druh právo kolonizovať inú planétu a prispôsobiť si ju na svoj obraz, keďže tým môže zničiť aj prípadný mikrobiologický život, o ktorom dnes nevieme. Nech sa nám tieto myšlienky zdajú akokoľvek vzdialené, raz na ne naši nasledovníci budú musieť nájsť odpoveď. Ak totiž človek zostane žiť len výlučne na Zemi, stane sa mu to osudným. Raz ju totiž niečo určite zničí alebo sa stane neobývateľnou. Môže to spôsobiť náraz asteroidu, obrovská prírodná katastrofa, pohltenie rozpínajúcim sa Slnkom či vlastná deštrukcia jadrovými zbraňami. A práve presun na iné vesmírne teleso by bol pre ľudstvo riešením, ako zabezpečiť svoje pokračovanie.
Mohlo by vás zaujať:
Problém s kyslíkom na Marse by mohol byť vyriešený
Kolonizátori Marsu si budú vyrábať palivo na mieste
Na osídlenie Marsu môžeme (asi) zabudnúť
