Má v sebe absolútnu exotiku, kde sa miešajú indické, čínske aj európske vplyvy s kreolskými, a to všetko vytvorilo unikátne miesto. Hinduistické svätyne, čajové plantáže, dokonalý rum, biele pláže a atmosféra, akú by ostrovu závidela nejedna krajina sveta. Viete si predstaviť, ako vyzerá perla Indického oceánu? Spoznajte Maurícius!
Autobusom do hlavného mesta
Veľakrát sa stane, že vstupnou bránou na ostrov je hlavné mesto, a to vďaka medzinárodnému letisku. Maurícius je v tomto trošku iný. Jeho medzinárodné letisko leží na východnej strane, zatiaľ čo hlavné mesto Port Louis na západnej strane ostrova. Mnohí tak pristanú a rovno sa rozutekajú do svojich letovísk alebo do miest, kam majú namierené, a preto leží Port Louis mimo turistických davov. Práve to mu však dodáva punc neobyčajného a príťažlivého miesta, za ktorým sa oplatí cestovať. Ak by človek nevidel na vlastné oči Port Louis, možno by nikdy nepochopil mozaiku, ktorú dokázal Maurícius vytvoriť. Starý, rozhrkotaný autobus sa vinie cestou naprieč ostrovom a človek sediaci v ňom upodozrieva šoféra, že sa kedysi chcel stať pretekárom. Nevyšlo mu to, a preto si povedal, že to všetkým ukáže a bude najrýchlejší na celom ostrove. Brzda, plyn, zavíjanie pneumatík a uskakujúci chodci, to nie je nič, čo by ho vyrušilo v jeho rutine, a tak sa Port Louis priblíži skôr, než by si jeden myslel.
Port Louis nikdy nebol mestom, kde by sa tvorili veľké dejiny sveta, no ak by sme si mali vybrať len jednu jedinú epochu, kedy sa o ňom hovorilo, bolo by to 19. storočie. Vtedy patrilo mesto k najdôležitejším prístavom celého Indického oceánu a prechádzali ním tisíce a desaťtisíce ľudí za prácou či lepším životom. Prístav kráľa Ľudovíta, po ktorom je Port Louis pomenovaný si ešte pamätá tváre Francúzov, a neskôr Britov, no tí, čo napokon zmenili dynamiku celého mesta mali indické a čínske korene. Port Louis je skladačka viacerých svetov, a stačí sa vydať na prechádzku a čaká vás príjemné cestovanie nielen cez storočia, ale aj cez náboženstvá a etniká. Rušná autobusová stanica neďaleko nábrežia, kde kedysi pulzoval prístav je bránou do chaosu, ktorý vás o pár sekúnd pohltí. Nebojujte s ním, nechajte sa unášať a Port Louis sa už postará o to, aby ste si toto neznáme hlavné mesto užili.
Tisíce Indov a závan čínskej stopy
Aapravasi Ghat, ležiaci medzi prístavom a niekdajšími chudobnými štvrťami hlavného mesta, je pre Európana neznámym pojmom. Neučili sme sa o ňom v škole, nikto nám o ňom nikdy nehovoril a spoznáme ho práve tu, na ostrove Maurícius. Pre Indov má však emóciu, ktorá sa nezmazateľne zapísala do niekoľkých generácií, ktoré ovplyvnil koloniálny valec Veľkej Británie. Na prvý pohľad je dnes Aapravasi Ghat nenápadným miestom a dokonca máte chvíľku pocit, že sa ešte chcete uistiť, či ste naozaj dorazili správne. Medzi rokmi 1849 a 1923 týmito miestami vstúpilo na Maurícius viac než pol milióna ľudí z Indie. Väčšina z nich sem neprišla hľadať vysnený život, ale len obyčajnú túžbu zarobiť si peniaze, aby sa ich rodiny, ktoré ostali doma v anonymných indických dedinách, mali lepšie. V 1834 totiž Maurícius zrušil otroctvo, a tak nemal kto obhospodarovať nekonečné lány cukrovej trstiny, ktoré boli pre ostrov mimoriadne dôležité. Briti narýchlo vytvorili zmluvy na prácu, otvorili prístav a stovky lodí sem odrazu chrlili tisíce ľudí, po ktorých zostali len nevypovedané príbehy, čiernobiele fotky a mená v archívoch. Aapravasi Ghat je niečo ako malý Ellis Island, len tam prichádzali ľudia za slobodou a snami, sem za prácou a tvrdým životom, často tvrdším než aký zanechali doma v Indii. Je tu zvláštna atmosféra a výstava dokumentuje, čo sa tu dialo a ako to tu celé prebiehalo. Túla sa tu niekoľko domácich s indickými koreňmi so svojimi deťmi, no chýbajú tu turisti. Pre Indov je to pútnické miesto, pre zahraničných návštevníkov často šok s príbehmi, o ktorých sa veľmi nehovorí. Z tichého miesta vás opäť do seba vtiahne vír ulice a stačí pár stoviek metrov a nad hlavou vyrastie Čínska brána, tradičný vstup do čínskej štvrte. Sem do ulíc ozdobených čínskymi znakmi, sa oplatí vyraziť na gastronomické potulky.
K najznámejším jedlám ostrova totiž patrí boulletes, ktoré preslávilo čínsku komunitu široko ďaleko. Stačí pohľadať malé podniky, pred ktorými stoja veľké parné hrnce. Priblížite sa, zdvihne sa pokrievka a môžete si prstom ukázať aké knedličky si dáte. Niektoré sú zeleninové, iné mäsové či krevetové a platíte len za ne. Kvalitný vývar, do ktorého vám knedličky ponoria je k jedlu zdarma a ani sa nenazdáte a už sedíte na malej plastovej stoličke, sŕkate chutný vývar a ochutnávate esenciu maurícijskej Číny. Túlať sa čínskou štvrťou v Port Louis znamená aj to, že budete stretávať obchodíky s čínskym tovarom, malé, nenápadné trhoviská v bočných uličkách, kde to hrá farbami zeleniny aj ovocia a napokon zakopnete aj o neveľké kaviarničky, kde posedávajú ľudia, zhovárajú sa alebo od rána hrajú karty. Tam, za bránami čínskej štvrte pulzuje chaos, no sem akoby mal zakázaný vstup a panuje tu pokoj a nenútená atmosféra. Prvým Číňanom sa na ostrove veľmi nepáčilo a po rokoch sa vracali tam, odkiaľ prišli, a teda do juhovýchodnej Ázie či do pevninskej Číny, no neskôr sa to zlomilo, zapustili korene a svojou prítomnosťou ovplyvnili chod ostrova. Ešte posledná pagoda nasiaknutá vôňou zapálených tyčiniek pred obetnými oltármi a ste na prahu štvrte s trhoviskom.
Vanilka, Dodo a Modrý Maurícius
V celom Port Louis niet živšieho miesta, než akým je centrálne trhovisko. Spája v sebe niekoľko ulíc, vstupuje sa dnu z viacerých štvrtí a to, že ste na blízku, spoznáte skôr, než o tom viete. Ulica sa zaplaví ľuďmi. Niektorí len tak postávajú a zvláštne si vás premeriavajú, iní sa náhlia s taškami plnými zeleniny, ďalší ponúkajú za pár drobných vozík, s ktorým s vami pôjdu nakupovať a tí ostatní sa, podobne ako ja, len nechajú vtiahnuť do víru farebného chaosu. Nie je to najväčšie trhovisko sveta, no aj tak máte pocit, že tu majú všetko. Na počkanie vám tu otvoria kokosové orechy, vytlačia šťavu z cukrovej trstiny, nakrájajú sladučký ananás, dnu pod strechou zase predvedú ovocie aj zeleninu od výmyslu sveta a napokon vás presvedčia, že si musíte kúpiť aspoň kilogram sušeného čili, lebo bez neho nemá život chuť.
Na konci trhoviska sa predáva v malých stánkoch pouličné jedlo a keď ochutnáte dholl puri, placky naplnené šošovicovým dhálom do ktorých dostanete lyžičky čili omáčky s kari omáčkou, tak tu budete chcieť zostať. O chvíľku si všimnete čerstvé struky vanilky. Kedysi by ste tu vanilku hľadali márne, no po tom, ako Francúzi prišli na to, ako sa dá vanilka ručne opeľovať, priniesli ju sem do Indického oceánu, a tak sa ocitla na Madagaskare, Seychelách, Réunione, ale aj tu na Mauríciu, kde ju nájdete dodnes. Najkrajšou koloniálnou budovou celého mesta je bývalý dom francúzskeho guvernéra na konci palmovej aleje. Lemujú ju banky, občasná zmenáreň či moderná európska kaviareň, až na chvíľku zabudnete, kde sa nachádzate. Pred domom guvernéra dnes stojí socha kráľovnej Viktórie a vo vedľajšej uličke má svoje miesto krásne múzeum v koloniálnom šate. Miestne historické a prírodovedecké múzeum je totiž jediné na svete, kde môžete dodnes vidieť zachovanú kostru Doda.
V roku 1904 ju objavil amatérsky prírodovedec Louis Etienne Thirioux a spôsobil senzáciu. Múzeum nie je veľké, no má v sebe poklad, aký inde nenájdete a ak vás fascinuje príbeh vyhynutého vtáka, tu si rozhodne prídete na svoje! Desať minút chôdze stačí na to, aby ste sa z koloniálnej štvrte ocitli v modernej časti mesta s názvom Caudan Waterfront. Nemá ruch trhoviska, nemá krásu starých, európskych budov, chýba jej chaos, farby, vône, no i tak sem prídete, pretože v sebe ukrýva obrovskú vzácnosť. Múzeum s príznačným názvom Blue Penny je jediné miesto sveta, kde vedľa seba môžete vidieť modrú aj červenú známku, ktoré dobyli svet. Každý o „modrom Mauríciovi“ počul, ale koľko ľudí ho naozaj videlo na vlastné oči? Port Louis vám túto šancu dá!
Mahébourg v časovej slučke
Presne na protiľahlej strane ostrova, než leží Port Louis, nájdete mestečko menom Mahébourg. Je to miesto, o ktorom nemáte žiadne očakávania, no napokon pri odchode z neho si poviete, že bolo dôležitým kúskom maurícijskej mozaiky. Nedeje sa tu nič zvláštne ani dôležité a časy, kedy tu stál jeden z najprominentnejších prístavov Maurícia sa už dávno nenávratne skončili. Koniec koncov bolo to neďaleko odtiaľto, kde ležia zátoky, v ktorých zakotvili v 17. storočí prví Holanďania s chuťou prisvojiť si ostrov v Indickom oceáne. Až neskôr vymenili Mahébourg za Port Louis, a tak začína východné pobrežie upadať a zacyklovať sa v časovej slučke levitujúcej na hranici medzi minulosťou a súčasnosťou. Budúcnosť sa tu veľmi nespomína a reč sa radšej zvrtne k minulosti. Mahébourg je všetko len nie uponáhľané miesto, no aj také si človek dokáže počas cestovania veľmi rýchlo užiť. Občas tu na neveľkej autobusovej stanici zabrzdí autobus, ktorý vypľuje niekoľko duší a ak vám bude chýbať ruch, kráčajte k tržnici. Najlepšie je tu však ráno, pretože s každou ďalšou hodinou je prázdnejšie a prázdnejšie. Ráno je zaujímavé aj na nábreží s výhľadom na Indický oceán. Mahébourg nemá pláž, na ktorej by ste sa okúpali, ale zato má krásne pohľady na pobrežie posiate kopcami, ktoré akoby chceli mesto do seba uzavrieť. Ráno rybári preberajú siete pod košatým stromom, niekoľko drevených lodiek sa pohupuje v pravidelnom rytme maličkých vĺn a v diaľke sa na kamennom výbežku hlási o slovo maják. Zopár ľudí posedáva na kamennom múriku, iní sa prechádzajú, zhovárajú sa v parku a ja medzi stromami hľadám kamennú vežu, ktorá kedysi strážila pobrežie. Od mora fúka vietor, obloha je raz blankytne modrá, inokedy zatiahnutá s dažďom klopkajúcim na dvere. Počasie sa tu v Mahébourgu strieda miestami až prirýchlo.
Ráno vyjdete do ulíc snažiac sa ukryť pred ostrým slnkom a o hodinu sa ukrývate pred tmavými oblakmi, ktoré bičujú všetko živé aj neživé poriadnou búrkou. Možno je to preto tak, že sa v meste toho veľa nedeje, a tak sa musí obloha s dažďom a slnkom prebiehať v činnosti. Uličky Mahébourgu sú ale príjemné. Aj dnes tu však ešte cítiť jemný závan holandského či francúzskeho šarmu, plánovanie ulíc či niekoľko starých stavieb z 19. storočia. Mahébourg nie je o pamiatkach, no aj tak dokáže zlákať. Mohlo sa podobať na indické Pondicherry, kde Francúzi koketovali s Indiou na brehu Bengálskeho zálivu, no nestalo sa tak. Dnes mu ešte chýbajú príjemné kaviarničky, akými sa Pondicherry môže popýšiť, no aby sme boli fér, nemal by do nich kto chodiť, keďže sem neprichádzajú takmer žiadni turisti. Medzi miesta s príbehom, ktoré tu človek objaví, patrí miesto bývalej práčovne, ktorú tvoria čierne kamene, pri ktorých sa stretávali ženy z mesta. Voda sem prichádzala z neďalekej rieky a v čase prania ste sa tu dozvedeli všetko, čo sa v meste stalo. Kráčajte mestom a postupne sa vám pred očami objavia svätostánky od krásnej katedrály cez mešitu, ktoré od seba stoja len pár desiatok metrov, objavíte menšie kostolíky ukryté v anonymných uliciach, hinduistické svätyne či čínske oltáriky. Staré domy kedysi tvorili podstatnú časť mesta a muselo to vyzerať krásne. Dnes sú len akýmsi mementom toho, čím Mahébourg bol. Ocitol sa v časovej slučke, z ktorej sa nedá vyhrabať.
Dúha položená na zemi
Kým pobrežie Maurícia láka na svoje pláže či krásne pobrežie, vnútrozemie ostrova vie ako zaujať aj bez radovánok v oceáne. Stačí sa vybrať do oblasti zvanej Chamarel a budete ako v unikátnom svete, o ktorom ste možno nikdy nepočuli. Práve tu leží prírodná atrakcia Maurícia, o ktorej niektorí hovoria ako o „Krajine siedmych farieb“ a iní ho zase opisujú ako „Dúhové hory“. Skrýva sa v nádhernej prírode a v krajine obklopenej tisíckami stromov, vďaka ktorým si oblasť drží svoju mikroklímu a kedykoľvek sa z oblohy na zem vyberie na návštevu tisíce drobných kvapiek. Dúhové hory sú posiate farbami od hnedých, fialových, zelených, žltých, červených, modrých až po purpurové odtiene a všetko záleží od toho aké bude práve v tom momente počasie. Ak na ne zasvieti ostré slnko, vytiahne z nich všetky farby a tie doslova žiaria, a ak je práve zamračené alebo prší, farby jemne stmavnú, akoby sa nechceli predvádzať. Nebojte sa, aj vtedy majú Dúhové hory svoje čaro a mágiu.
Krajina pred očami sa menila roky, stáročia, ba tisícročia. Menila sa, tvarovali ju prírodné podmienky, bičoval ju dážď a vyčerpávalo slnko, voda odbúravala mnohé z elementov až tu napokon ostali rôzne oxidy železa a hliníka. Obíďte neveľký farebný kopec na opačnú stranu kvôli vyhliadke a ak máte chuť na kávu či pohár čaju, dnes tu nájdete aj kaviarničku. Vo svete by ste našli podobné miesta. Známe sú z Číny, Peru, nájdete ich v Iráne či dokonca aj v Kirgizsku na južnej strane jazera Issyk Kul v kaňone menom Skazka. K zaujímavým stretnutiam však bude patriť aj obrovský výbeh, kde žije veľká korytnačka, typická pre Seychely. Tu sa potešíte pohľadom na ne aj bez toho, aby ste na exotické ostrovy museli cestovať. Chamarel s Dúhovými horami skutočne stojí za to.
Kde vzniká maurícijský rum
Rozprávkový Chamarel nepreslávili len pahorky posiate dúhou rozliatou na zemi, ale aj príbeh najlepšieho maurícijského rumu. Indický oceán patrí medzi zaujímavé rumové regióny a keďže je Maurícius miestami doslova preplnený cukrovou trstinou, presne vedia, čo s ňou majú robiť. Starú pálenicu už z diaľky prezradí kamenný komín, ktorý sa stal symbolom celého miesta. Všade naokolo je exotika prostredia podčiarknutá horami a lesmi, nad ktorými ešte zrána levituje jemná hmla nasiaknutá dažďom. Najkvalitnejším rumom ostrova je Chamarel a presne na tomto mieste sa zrodil jeho príbeh. Má už sa sebou niekoľko desaťročí a hneď ako vojdete cez bránu, cítite sa tu príjemne. Obklopí vás záhrada s exotickými kvetmi či rastlinami a ani sa nenazdáte a stojíte zoči voči strojom, ktoré dokážu z obyčajnej cukrovej trstiny vymlátiť dušu, vdýchnuť jej esenciu raja a nechať ju dozrieť v kvalitných sudoch z francúzskeho dubového dreva. Možno sa vám s rumom spájajú iné končiny sveta a myslíte na Karibik, ale Maurícius dokáže zamiešať vašim rebríčkom. Na konci areálu čaká vytúžená ochutnávka a v pohárikoch sa predbiehajú klasické rumy s tými, ktoré ochutili kreolským korením, kokosom alebo vanilkou.
Ak si myslíte, že ste už z Chamarelu vytlačili maximum, mýlite sa. Už stačí len zopár kilometrov a krajinu ozdobí najkrajší vodopád celého ostrova. Napájajú ho tri neveľké riečky, ktoré sa odrazu spoja dokopy v rieke Saint Denis a tá, aby sa odpútala od krajiny, rozhodne sa rozprestrieť krídla a skočiť do takmer 100-metrovej prázdnoty. Za život ste videli viacero vodopádov, ale tento v Chamareli vás zhypnotizuje. Možno je to prostredím, možno tým rumom, ktorý sa ešte stále rozlieva vašimi ústami, no neviete z neho spustiť oči. Vybehnite si ešte niekoľko schodov na druhú vyhliadku a nehľaďte na čas. Vodopád si tu razí cestu tisíce a tisíce rokov, tak aj vy môžete ostať dlhšie, než ste plánovali. Maurícius tak odrazu získa povesť ostrova, ktorý vie zaujať nielen svojimi plážami.
Najstaršia botanická záhrada
Botanická záhrada v malom maurícijskom mestečku Pamplemousses patrí k obrovským prekvapeniam ostrova v Indickom oceáne. Leží len zopár kilometrov severne od Port Louis, hlavného mesta, a za necelých dvadsať minút ste tam, ak vyrazíte z centra mesta. Maurícius je malý ostrov, nikam to nie je ďaleko. Botanická záhrada dnes nesie meno Sir Seewoosagur Ramgoolam Botanic Garden, teda je pomenovaná podľa dôležitého premiéra krajiny, na ktorého odkaz natrafíte na ostrove na mnohých miestach. Záhrada nie je obyčajným miestom, pretože ide o najstaršiu botanickú záhradu južnej hemisféry a jej základ položil ešte Pierre Poivre v roku 1770. Začala sa rozrastať a dnes je to miesto, kam prichádzajú turisti aj rodiny s deťmi tráviť svoje dni. Mala povesť jednej z najkrajších záhrad sveta a milovali ju Francúzi a neskôr aj Briti, ktorí získali ostrov do vlastných rúk. Je obrovská, privíta vás tieň paliem, vysokých banyánov, ale aj stromov, ktoré ste nikde nevideli, a tak sa počas prechádzky učíte spoznávať exotickú flóru Indického oceánu. Tam vytŕčajú zo zeme hrubé korene, vedľa zase palmy zdobia „pichliače“ a volajú ich „krokodílie“. Medzi najkrajšie miesta patria jazierka. To prvé je ozdobené lotosmi, ktoré poobede odpočívajú, a druhé pokryli nádherné lekná, na ktoré sa neviete vynadívať. Z busty sa na vás díva samotný Pierre Poivre a v jednej z uličiek stoja stromy, ktoré zasadili vzácne návštevy štátnikov či prezidentov. Táto botanická záhrada je pýchou ostrova, a tak sa sem vodia dôležité návštevy z celého sveta. Pamplemousses je miestom, kde sa viete stretnúť aj s obrovskými korytnačkami, ktoré sú tu vo výbehu, a tak ešte viac podčiarknu exotiku tohto celého miesta. Dnes tu na vás čaká až 85 druhov paliem z celého sveta, no uvidíte aj ebenové drevo, cukrovú trstinu či grapefruitové stromy, ktoré priniesli Holanďania zrejme z Jávy. Kamkoľvek sa pohnete, objavíte kúsok krásnej prírody, a tak sa môžete záhradou túlať aj niekoľko hodín.
Vôňa čaju aj závan hinhuizmu
To, že je Maurícius hinduistickým ostrovom si všimnete pomerne skoro. Áno, natrafíte tu na kostoly, občasné mešity či čínske chrámy, no napokon bude vizualite dominovať hinduizmus vďaka svojim krásnym chrámom a rituálom. Pri prechádzaní cez mestečká zbadáte farebné gopury typické pre juhoindické či tamilské chrámy a ak zatúžite vidieť najposvätnejšie miesto ostrova, musíte prísť na miesto, ktoré nesie meno Grand Bassin. Všetci na ostrove ho prezývajú Ganga Talao, aby zdôraznili jeho posvätnosť spomenutím indickej Gangy. Jedna z povestí dokonca hovorí, že Ganga Talao je so svätou Gangou prepojená podzemným tunelom, čiže podľa legendy je toto miesto rozhodne na mieste. „Hinduizmus sa na ostrov dostával najmä v priebehu 19. storočia, kedy sem Briti začali zvážať tisíce ľudí z južnej Indie“, povie mi Diya, ktorej predkovia prišli na ostrov tak isto.
Dominantným miestom celého Ganga Talao je posvätné jazierko, kde voda vyplnila prastarý kráter. Práve za ním prichádzajú pútnici. Počas obyčajných dní je tu len zopár duší, ktoré prišli zapáliť vonné tyčinky a položiť ich k nohám rôznym hinduistickým bohom. „Ak by si tu bol počas sviatkov, stretol by si davy ľudí“, hovorí Diya. Niektorí dokonca peši a bosí kráčajú naprieč ostrovom len preto, aby sem prišli obetovať. Možno je to pre nás ťažko pochopiteľné, ale hinduizmus je fascinujúci práve vďaka svojej komplikovanosti. Okázalú kulisu k posvätnému miestu tvorí dvojica obrovských sôch. Tá väčšia patrí Šivovi, druhá, o kúsok menšia, zase znázorňuje bohyňu Durgu. Stačí pár kilometrov a atmosféra ostrova sa zmení. Toto je obrovská výhoda Maurícia. Malý ostrov ponúka pomerne veľa, a tak to máte všade „len zopár kilometrov“. Vedeli ste, že tu nájdete čajové plantáže? Možno nemajú cveng ako tie v indickom Dardželingu, na Srí Lanke či vo Vietname, ale stále dokážu nadchnúť.
Krajina sa jemne zvlní a pahorky prikryjú prenikavo zelené kríky čajovníkov. Ráno medzi nimi ešte viete stretnúť ženy, zberačky trhajúce neveľké čajové lístky, no poobede dýchajú tichom a sviežim pokojom. Oblasť pestovania čaju sa volá Bois Cheri a založili ju na samotnom konci 19. storočia. Hoci s čajom koketovali aj Francúzi, nevedeli to tak ako Briti a keď ho tí priniesli zo Srí Lanky, všetko do seba zapadlo a tradícia tu pokračuje dodnes. V čajovej záhrade vás prekvapí informácia, že sa tu dnes produkuje okolo 700 ton čaju, pričom tri štvrtiny zostávajú na ostrove. Domáci sa ho rozhodli miešať s vanilkou, a tak dnes Maurícius preslávil „vanilkový čaj“. Sadnite si na terasu s výhľadom na jazierko, čajové kríky, vychutnajte si svoju voňavú šálku čaju a užívajte si moment na exotickom mieste! Maurícius je nimi doslova posiaty!
ZAUJÍMAVOSTI
Na návštevu Maurícia dnes nepotrebujete žiadne vízum a stačí vám len platný cestovný pas.
Je to ostrov, kde sa mieša indický, čínsky, kreolský, ale aj francúzsky či britský vplyv a preto z neho vytvorili unikátnu mozaiku národov aj náboženstiev.
Ak milujete čas, vyberte sa k čajovým plantážam v Bois Cheri a dajte si nielen ochutnávku čaju, ale aj prechádzku pomedzi čajovníky. Vanilkový čaj tu patrí medzi najobľúbenejšie.
Pouličné jedlo na ostrove patrí medzi to najlepšie, čo môžete v oblasti Indického oceánu ochutnať. Čínske polievky, indické placky a kreolské chute robia z Maurícia zážitok.
Ak plánujete bývať v rezorte, Maurícius je pomerne drahá krajina, no ak dáte prednosť individuálnemu spoznávaniu ostrova, jedlu na ulici či verejnej dopravy, ide o pomerne lacnú krajinu.
Hlavným náboženstvom ostrova je hinduizmus a preto nájdete takmer všade hinduistické svätyne. Ak sa chcete pozrieť dnu, vždy si vyzujte topánky a nefotografujte najposvätnejšiu časť vo vnútri chrámu.
Maurícius preslávil aj „vodopád pod oceánom“. Ide o krásnu ilúziu, no uvidíte ju iba z výšky. Ak po nej však túžite, viete sa preletieť helikoptérou a z vtáčej perspektívy si užiť unikátny výhľad.
Milujete rum? Ste tu na dobrom mieste, pretože Maurícius ponúka veľmi kvalitný rum v regióne Indického oceánu. Kamkoľvek sa vo vnútrozemí pozriete, natrafíte na políčka s cukrovou trstinou. Ochutnajte kvalitný rum Chamarel.
Maurícius bol kedysi známy aj pre pestovanie vanilky a ak si ju chcete kúpiť domov, čerstvé vanilkové struky nájdete na hlavnom trhovisku v hlavnom meste Port Louis.
Ostrov Maurícius sa spája s vyhynutým vtákom menom Dodo. Ak chcete hľadať jeho stopy, vyberte sa do hlavného mesta, kde nájdete v múzeu celú miestnosť venovanú tomuto fenoménu.
Hovorí vám niečo „modrý Maurícius“? V hlavnom meste Port Louis nájdete múzeum, kde túto vzácnu známku uvidíte na vlastné oči.
MAURÍCIUS
Rozloha: 2 040 km2 (169. miesto na svete)
Obyvateľstvo: 1 265 000 (158. miesto na svete)
Najvyšší bod: 828 m. n. m. (Piton de la Petite Rivière Noire)
Nezávislosť: 12. marec 1968 (od Veľkej Británie)
Zriadenie: parlamentná republika (prezident Prithvirajsing Roopun)
Náboženstvo: hinduizmus 48,5 %, kresťanstvo 32 %, islam 17 %
Jazyk: maurícijská kreolčina
Mena: maurícijská rupia
Hlavné mesto: Port Louis
Najväčšie mestá: Mahébourg, Vacoas, Curepipe,
Mohlo by vás od autora zaujať:
Madeira: Ostrov večnej jari
Bangladéš: Svet nasiaknutý chaosom
Madagaskar: Od lemurov k baobabom
