Keď sa však na tento šport pozrieme bližšie, zistíme, že je plný tradícií, striktných pravidiel a prísne dodržiavanej hierarchie. Aj keď samotný zápas v sumo trvá spravidla iba pár sekúnd, príprava na to, aby sa zápasníci dostali na najvyššiu profesionálnu úroveň im zaberie roky. V Japonsku je sumo národným športom a zápasníci, v domovine tohto športu nazývaní rikiši, sú dobre platenými a spoločensky významnými osobami.
Najvyššiu úroveň dosiahol len 73 zápasníkov
Hoci časový limit pre jeden zápas je stanovený na štyri minúty, väčšina z nich sa skončí už do desiatich sekúnd. Cieľom zápasníka je vytlačiť súpera von z kruhu, ktorý má priemer 4,5 metra alebo ho donútiť k tomu, aby sa dotkol zeme hociktorou inou časťou tela ako svojimi chodidlami. Využívať pri tom môže rôzne spôsoby a taktiky – od hrubej sily, cez rôzne úchopy za súperov opasok až po nečakané úskoky, pri ktorých druhý zápasník prepadáva do prázdna. Najlepší sumo zápasníci sa každoročne stretávajú na šiestich veľkých turnajoch, ktoré sa najčastejšie konajú v Tokiu v tamojšej hale „Rjogoku Kokugikan“ s kapacitou viac ako desaťtisíc divákov. Každý z týchto turnajov trvá 15 dní a každý rikiši absolvuje za deň iba jeden zápas. S prvými súbojmi sa začína už ráno, pričom papierovo najlepší zápasníci sa na rad dostávajú až ako poslední. Tí vôbec najlepší sa môžu hrdiť označením jokozuna.
V celej histórii suma sa na túto úroveň dostalo len 73 zápasníkov. Napríklad od roku 2000 sa to podarilo iba siedmim, pričom medzi nimi bol len jeden Japonec. Ostatní šiesti pochádzali z Mongolska.
Žijú spoločne, mladší sa podriaďujú starším
Okrem najvyššieho postavenia v hierarchii a s tým súvisiacimi výhodami patrí k titulu jokozuna aj 20 kilogramov vážiaci slávnostný opasok v tvare povrazu, ktorý sa využíva pri slávnostnom nástupe do ringu. Ten je v sumo dôležitou ceremóniou a výsadou jokozuna, v porovnaní s ostatnými zápasníkmi je to, že ho pri nej sprevádzajú jeho dvaja asistenti, pričom jeden z nich nesie so sebou meč, ktorý je odkazom na samurajskú tradíciu. Mnohé rituály v sumo sú storočia nemenné a často sú prepojené so šintoizmom, tradičným japonským náboženstvom, ktoré si zakladá na obradnosti. Ako, napríklad, hádzanie soli do ringu, čo slúži ako symbolická očista či vypláchnutie úst vodou, ktoré prebieha aj pri vstupe do šintoistickej svätyne. Striktné pravidlá sa týkajú tradičného oblečenia a typického účesu s uzlom, ktoré musia zápasníci sumo nosiť vždy aj na verejnosti. Prevažná väčšina ich životov sa odohráva vo vnútri vlastného spoločenstva. Rikiši sa v súlade s tradíciou organizujú do klubov, kde v spoločnom zázemí trénujú, stravujú sa aj nocujú. Vo vnútri samotných klubov platí striktná hierarchia, keď sa mladší a menej úspešní zápasníci musia podriaďovať tým s vyšším statusom. Vstávajú oveľa skôr, pomáhajú pri varení, upratovaní a iných všedných povinnostiach. Vrátane toho, že pomáhajú pri príprave kúpeľa a umývaní úspešnejších zápasníkov a starajú sa o ich pohodlie počas oddychu. Zároveň, kým tí najlepší rikiši majú k dispozícii vlastné izby alebo môžu žiť mimo klubového zázemia, mladší zápasníci bývajú v spoločných veľkých miestnostiach.
Sumo zápasníkom sa môže stať aj cudzinec
Danej hierarchii a úrovni, na ktorej zápasia, zodpovedá aj samotné finančné ohodnotenie. V najvyššej divízii, v ktorej proti sebe nastupuje 42 najlepších zápasníkov vrátane jokozunov, sa mesačná odmena pohybuje na úrovni 20 000 eur. Slabší zápasníci z druhej divízie dostávajú približne tretinu. Celkovo rozlišujú v Japonsku šesť výkonnostných divízií, pričom rikiši môžu medzi nimi prechádzať na základe dosiahnutých výsledkov z turnajov. Za profesionálov môžeme považovať zápasníkov v dvoch najvyšších divíziách. Okrem mesačnej gáže dostávajú aj odmeny za dosiahnuté umiestnenia na turnajoch (aj viac ako 50 000 €) či za víťazstvá v jednotlivých súbojoch. Tie sú neraz sponzorované rôznymi firmami a pozoruhodné je, že víťazný zápasník dostáva túto odmenu priamo po zápase v obálke od rozhodcu. Hoci je sumo tradičným japonským športom, snaží sa tiež prenikať viac do sveta. Jednou z ambícií, aj keď v súčasnosti značne vzdialenou, je jeho prijatie medzi olympijské športy. V posledných desaťročiach pôsobí v Japonsku množstvo zápasníkov spoza hraníc. Pochádzajú najmä z Číny, Južnej Kórey, Mongolska, Brazílie, USA a Ruska. Väčšie či menšie úspechy sa podarilo dosiahnuť aj zápasníkom z Bulharska, Estónska, Ukrajiny, Maďarska či Čechovi Pavlovi Bojarovi, ktorý vystupoval pod menom Takanojama Šuntaro (v preklade Vznešená hora) a prepracoval sa až do najvyššej divízie, teda medzi 42 najlepších zápasníkov v danom čase.
Koľko vlastne vážia? Najlepší sumo zápasníci vážia len výnimočne menej ako 150 kilogramov. Tí najťažší a najvyšší sa blížia dokonca k hranici 200 kilogramov a dva metre. Výrazná nadváha sa pochopiteľne podpisuje na kvalite ich neskoršieho života, keďže sa zväčša dožívajú len niečo viac ako 60 rokov.
Diváci hádžu vankúšiky: V sume sa dodržiava množstvo tradícií a prejavuje sa úcta k jednotlivým bojovníkom. V tomto zmysle ako trochu bizarný vyznieva zvyk, že diváci v prípade, ak jokozuna prehrá s nižšie postaveným protivníkom, hádžu do ringu a priamo po zápasníkoch podušky, na ktorých sedávajú.
Mohlo by vás zaujať:
Nové svieže pravidlá pre zápasníkov sumo
Vedeli ste to? Európske sumo vymysleli Švajčiari
