Presne tam totiž leží ostrov zvaný Madeira, ktorý nosí lichotivú prezývku „ostrov večnej jari“. Ste oboma nohami v Portugalsku, no predsa vám Madeira vyčaruje exotický pocit unikátneho ostrova. Vyberte sa za botanickými záhradami, malými rybárskymi mestečkami, výhľadmi či kopcami a dokonalou gastronómiou. Madeira patrí medzi najväčšie prekvapenia Európy!
Funchal a chuť tradícii
Pre mnohých sa bránou k Madeire stane práve prístavný Funchal, ktorý je zároveň jeho hlavným mestom. Medzinárodné letisko na Madeire nesie meno slávneho rodáka Cristiana Ronalda a za úspech sa považuje už to, že tu lietadlo pristane bez meškania či bez komplikácií. Patrí k najkomplikovanejším letiskám Európy, pretože ho trápi silný vietor, ktorý vie odkloniť a zrušiť desiatky letov. Funchal nie je veľká metropola, žije v nej len cca 100 tisíc ľudí, no je mimoriadne príjemná. Ak sa na Funchal pozeráte z diaľky a po zotmení, pripomína zhluk tisícok svetielok, ktoré niekto roztiahol po okolitých pahorkoch, akoby zdobil vianočný stromček. Vtedy máte pocit, že tu musí bývať milión ľudí. Toto mesto má v sebe genius loci, ktorý vám podlomí kolená, a hoci ste si pred výletom na Madeiru povedali, že sa v ňom zastavíte, prejdete a pôjdete ďalej, napokon si vás Funchal k sebe priková. Ostaňte tu dlhšie, splyňte s mestom a objavíte v ňom kopec krásy. Mestom sa tiahne lenivá, neuponáhľaná atmosféra, rozlievajúca sa kamennými uličkami starého mesta.
To začína v blízkosti staručkej pevnosti Sao Tiago, ktorú nahlodáva vlhkosť prichádzajúca z Atlantického oceánu. Svojimi farbami a ošarpanosťou by mohla byť pevnosťou pokojne v kenskej Mombase, v Mozambiku alebo v Indii. Krása koloniálnej architektúry dokáže spojiť niekoľko svetov dokopy. Kúsok od pevnosti sa tiahne ulica posiata pouličným umením. Raz nájdete obrázok kvetov, inde zase staručkých rybárov, vyťahujúcich úlovok zo siete a inde vám krásne dievča predstaví kroj z Madeiry. Streetart je vo Funchale ako doma a ak ho milujete, strávite tu príjemný čas objavovaním obrázkov a zároveň aj príbehov starého mesta. Neďaleko prístavu, na okraji trávnatého parku s výhľadom na Atlantický oceán, nájdete niekoľko barov. Práve tu si najlepšie vychutnáte lokálny alkohol menom poncha. „Ponča je jedným zo symbolov Madeiry,“ počuli sme viac krát, a tak by bol hriech neochutnať ju. Pripravuje sa z alkoholu z cukrovej trstiny, medu a cukru a dôležitú úlohu zohráva aj citrónová šťava. Takáto poncha sa volá „Poncha Pescador“ a bola obľúbená najmä medzi rybármi, ktorí sa vrátili z lovu. Uzimení a premočení prichádzali do svojich barov, kde popíjali ponchu a preberali príbehy z Atlantiku. Dnes si ju vychutnávajú turisti z celého sveta. Druhou typickou a tradičnou ponchou je aj „Poncha Maracuja“, kedy sa namiesto citrónovej šťavy pridáva šťava z marakuje. Dodá nápoju jemne kyslú, no stále sladkú chuť, a keďže marakuja tiež patrí k typickým ovociam Madeiry, stále sa držíte aj typických chutí.
Fantastické trhovisko v srdci mesta
Staré uličky sa zahrýzajú hlbšie do mesta a z neho sa postupne vynorí niekoľko zvoníc, ošumelých fasád, námestí, ale aj príjemný bulvár pretínajúci mesto. Hoci je Funchal hlavným mestom, nie je najstarším miestom Madeiry. Mestečko vzniklo len krátko po tom, ako Madeiru „objavili“ portugalskí moreplavci João Gonçalves Zarco a Tristão Vaz Teixeira, ktorých sem v roku 1418 vyslal slávny panovník Henrich Moreplavec. Socha Zarca dodnes zdobí hlavnú promenádu mesta a hľadí smerom k prístavu. Funchal začína rozdúchavať svoje dejiny niekedy okolo roku 1424 a neskôr sa stane hlavným centrom ostrova. Mesto rástlo, bohatlo a v 16. storočí sa tu zastavila takmer každá portugalská loď, plaviaca sa po koloniálnych trasách naprieč Atlantikom či do ďalekej Ázie, kde mali Portugalci svoje miesta nielen v Indii, ale aj na Srí Lanke, Malajzii či v Macau.
Madeiru preslávilo kvalitné sladké víno a prístav vo Funchale bol miestom, odkiaľ sa nakladalo na lode do celého sveta. Madeirské víno tu môžete ochutnať aj dnes a priamo v centre, neďaleko sochy Zarca nájdete aj unikátne múzeum. Rozpráva jeho príbeh a patrí k najobľúbenejším miestam Funchalu. Centrum mesta zdobí kostol Sao Pedro aj kláštor Santa Cruz, neďaleko ktorého v záhrade spočívajú opustené, staručké portugalské náhrobky v záhrade Quinta das Cruzes. Najpozoruhodnejším svätostánkom je veľkolepá Katedrála Sé. Posedáva pred ňou niekoľko ľudí, iní sa zhovárajú a človek z nej má hneď pocit, že je to odveké miesto stretnutí. Križujú sa pred ňou cesty, neďaleko sú kaviarničky a jednoducho sa tu naokolo neustále niečo deje. Ak milujete okolo seba ruch, skôr či neskôr vás k sebe pritiahne obrovské trhovisko Mercado dos Lavradores. Je ako mikrosvet, celkom iný svet priamo v srdci Funchalu. Z vonku cítiť vznešenosť a dnu sa rozohrá hra plná farieb, vôní a exotiky. Trhovisko je najkrajšie skoro ráno, kedy rybári prinesú svoje úlovky. Muži čistia ryby, vychvaľujú tovar a vy máte pocit, že ste čerstvejšie ryby nikdy pred tým nevideli. Medzi „obyčajnými“ rybami dominujú zvláštne, ba priam škaredé ryby, zvané espada. Sú podlhovasté, majú veľké oči, obrovské zuby a vyzerajú, akoby ich do mora nakládol samotný diabol. Paradoxom je, že chutia naozaj božsky a dodnes pripravujú tradičné funchalské podniky espadu v banánovej omáčke so skaramelizovaným banánom.
Znie to bizarne, ale len do momentu, kedy rybu postavia pred vás, vy ju ochutnáte a viete, že chcete ešte a ešte. Okrem rýb tu predávajú živé čerstvé kvety, bylinky, zeleninu, ovocie, ale aj tropické ovocie, pretože vďaka klíme má Madeira celkom slušnú úrodu, o akej by sa pevninskej Európe mohlo iba snívať. Na pultoch nájdete marakuju, ananásy, trsy banánov, ktoré tu kdekoľvek rastú popri ceste či na plantážach, no skutočným unikátom je ovocie zvané monstera. Prezývajú ho „ananás-banán“, pretože v sebe spája chute oboch obľúbených ovocí. Pripomína obrovskú šišku z ktorej si odlupujete malé kúsky a tie si vychutnávate. Tu na trhovisku vám ich budú ponúkať, ale sú tu takmer dvakrát drahšie, ako keby ste si monsteru kúpili priamo v stánku na ulici. Odrazu máte pocit, že kamkoľvek sa vo Funchale pohnete, natrafíte na zaujímavé miesta. Večer sa vráťte do okolia pevnosti Sao Tiago, kde vás čaká krásny život. Rozlieva sa v starých uličkách, ktoré sú ráno zahalené tichom. Podvečer sa rozsvietia lampy, podniky, nalieva sa poncha či madeirské pivo Coral a svet vyzerá ako dávno predtým, než na naň sadla pandémia. Vo vzduchu sa mieša slaná vôňa mora s grilovanými dobrotami a starý Funchal sa dostane pod kožu. Veľmi hlboko a veľmi príjemne!
Drevené sánky aj spomienky na cisára
Medzi unikátne miesta na Madeire patrí mestečko Monte tróniace na vysokom kopci priamo nad hlavým mestom ostrova. Môžete sa k nemu vybrať namáhavo, do kopca alebo nasadnúť na modernú lanovku, užiť kostolom s hrobkou posledného rakúsko-uhorského panovníka, ale aj unikátnymi sánkami na ktorých sa môžete spustiť nadol zo strmého kopca. Človek by ani nepovedal koľko zaujímavostí sa skrýva na takom malom mieste, však? Kostol Nossa Senhora do Monte je neprehliadnuteľným symbolom. Dokonca ho vidíte z mnohých miest Funchalu ako pyšne stojí na vysokom kopci nad mestom. Založili ho už v roku 1741, no stojí na mieste, kde už koncom 15.storočia stála menšia kaplnka. Na Madeire nájdete krajšie kostoly, ale tento skrýva zaujímavý príbeh. Na jeho nádvorí na vás čaká socha Karola I., posledného cisára z rodu Habsburgovcov, ktorý sa stal posledným rakúsko-uhorským panovníkom. Prečo stojí práve tu? Na trón nastúpil v ťažkých rokoch, teda v roku 1916 a po 1.svetovej vojne, kedy sa mapa Európy zmenila, odišiel do exilu do Švajčiarska. V 1921 ho s rodinou vyhostili na Madeiru, kde po pol roku Karol I. zomiera a pochovávajú ho práve do tohto kostola. Dnes je kostol naplnený tichom a len občas sa v ňom niekto zastaví, aby navštívil hrobku panovníka, ktorému nikdy nebolo dopriate, aby mohol svoju ríšu vziať pevne do vlastných rúk.
Najikonickejším symbolom celého Monte sú „drevené sánky“, ktoré sa považujú za jeden z najbizarnejších dopravných prostriedkov Madeiry. Prútené koše obsluhujú dvaja muži, ktorí sa volajú carreiros, oblečení v bielom so slamenými klobúkmi. Podľa príbehu to vymyslel jeden aristokrat, ktorý sa ešte začiatkom 19. storočia potreboval urýchlene dostať z Monte dole do Funchalu. Nič lepšie, ako nasadnúť do drevených saní a spustiť sa poriadne strmými cestičkami nadol, mu nenapadlo, a tak sa zrodila legenda. Dáte si povedať? Kúsok od kostola majú carreiros svoje stanovisko. Stačí zaplatiť tridsať euro za dvojicu a o minútu už sedíte v drevených saniach, pripravení na adrenalínovú jazdu. Tá bude mať dva kilometre a sane môžu dosiahnuť rýchlosť až 40 kilometrov za hodinu. Hoci je Monte pomerne malé, okrem spomínaných miest vás nadchne aj svojou známou botanickou záhradou. V okolí Funchalu ich je hneď niekoľko, ale táto sa považuje za najunikátnejšiu. Absolútna oáza pokoja. Záhrada je obrovská, a tak sa pripravte na to, že budete klesať chodníčkami desiatky výškových metrov a potom ich zase naberať. Všade je tropická zeleň, stromy, kríky, palmy, všetko sa tu mieša, akoby sem vysadili všetky rastliny sveta a záhrada sa stala Noemovou archou, čakajúcou na potopu sveta. Občas si pripadáme ako v pralese, inokedy zase prechádzame červené brány japonskej záhrady, kde nájdeme sediaceho Budhu. V záhrade stojí aj luxusný hotel vedľa jazierka s kaprami koi a krásnymi výhľadmi na zátoku v okolí Funchalu. V cene lístku máte aj ochutnávku madeirského vína, a tak si viete dať za Monte aj takúto chutnú bodku.
Rybárska dedinka rekordná vyhliadka
Obrovskou výhodou Madeiry je to, že tam nikam nie je ďaleko. Stačí opustiť Funchal, vydať sa na západ po pobreží a o pár kilometrov sa zmenia všetky kulisy. Kopcovitá Madeira vie potrápiť nejedného šoféra, ktorý musí byť každú sekundu v strehu, pretože sa na ceste neustále niečo deje. Exotika ostrova však neostane nič dlžná. Krajinu pokryli banánové plantáže, tie sa striedajú s malými dedinkami, a napokon sa medzi skaliskami objavia rybárske mestečká. K tým najznámejším a najnavštevovanejším patrí Camara de Lobos, miesto, ktoré si zamiloval samotný Winston Churchill. Už na prvý pohľad viete, že Camara de Lobos nie je veľkým miestom. Zhluk domov na brehu mora, zopár ulíc, námestie, niekoľko podnikov, krčiem či pubov a vôňa mora. Dnes sa zmenila na miesto, ktoré vyhľadávajú turisti, no ešte pred rokmi to bolo malé ospalé mestečko, ktoré zažívalo vzrušenie iba vtedy, keď sa muži ráno vrátili z Atlantiku so svojimi drevenými loďkami a vykladali úlovok. Aj dnes ešte tradícia pokračuje, a tak ja maličký prístav posiaty farebnými loďkami. Dokonca si tu sem tam môžete všimnúť aj to, ako na slnku sušia nakrájanú tresku zvanú bacalhau, ktorá nesmie chýbať v portugalskej kuchyni.
Camara de Lobos patrí medzi najstaršie miesta na ostrove. Kedysi tu vraj žili tulene (tie sa volali „lobos“) a tak ich meno ostalo aj v dnešnom názve mestečka. Už sa tu s nimi nestretnete, no ak sa budete okolo seba pozorne dívať, nájdete krásnu maľbu tuleňa neďaleko prístavu. Muži poobede hrajú pred krčmou karty a tí, čo nenašli miesto pri stole, stoja pri hráčoch, sledujú ich pohyby a všemožne im radia a kibicujú. Medzi domami na nábreží objavíte aj sochu Winstona Churchilla. Ten tu trávil čas a jeho záľubou bolo maľovanie miestneho prístavu. Len necelých päť kilometrov odtiaľto si pre vás Madeira pripravila ďalšiu zaujímavosť. Je ňou azda najznámejšia vyhliadka celého ostrova. Cabo Girão dnes patrí k obľúbeným výletným cieľom. Ak sem prídete, ocitnete sa na unikátnom mieste, pretože vyhliadka stojí na 589 metrov vysokom útese, ktorý padá kolmo nadol, do vĺn Atlantiku. Vyšší útes v Európe už nenájdete, a tak si pripíšete cestovateľský rekord. Dnes stojí na Cabo Girão vyhliadka, ktorá naháňa strach ľuďom bojujúcim so strachom z výšok. Hlavná časť vyhliadky je totiž presklená, a pod vami vidíte niekoľko stoviek metrov prázdnoty. Pohľady sú odtiaľto skutočne nádherné. Vidíte, ako sa do pobrežia zarezávajú zátoky posiate mestečkami či mestami, ale aj ostré útesy strážiace ostrov, medzi ktorými sú pichnuté krásne, čierne pláže.
Za rozprávkovými domami
Za najtypickejšími rozprávkovými domčekmi Madeiry sa musíme vybrať do neveľkého mestečka menom Santana. Sú tak známe, že sa stali akýmisi symbolmi ostrova večnej jari a nájdete ich na magnetkách, tričkách, pohľadniciach a prakticky na všetkom, čo sa Madeiry týka. Nevidieť ich by bola obrovská škoda. Cesta z Funchalu do Santany vedie východom ostrova. Tu človek veľmi rýchlo pochopí, odkiaľ pramenia reči o jeho divokosti. Nájdete tu okázalé divoké útesy, zátoky, vnútrozemie posypané vysokými horami a breh s malými rybárskymi mestečkami, kde sa len tak lenivo prevaľuje čas. Práve tumali po prvýkrát Portugalci v roku 1419 pristáť a zmeniť tak tok madeirských dejín. Počasie je bláznivé ako v apríli a možno aj odtiaľto pramení prezývka „ostrov večnej jari“. Stačí prejsť pár kilometrov a zažijete všetko. Od krásneho počasia cez dážď, dúhu až po šedivé oblaky a tmu vznášajúcu sa nad krajinou. Za hodinu sa vystriedajú všetky ročné obdobia, okrem zimy so snehom. Malé rybárske mestečko Canical kedysi všetci na Madeire poznali ako miesto, ktoré sa živí lovom veľrýb, no tieto časy sú už dávno preč. Históriu prepletenú s veľrybami tu však môžete spoznať aj dnes, pretože Canical láka turistov na svoje Museu da Baleia, kde sa viete dozvedieť viac o tom, ako to bolo v časoch lovu, ako lov skončil a ako začali veľryby v okolí Madeiry chrániť. V roku 1956 sem dokonca prišli natáčať scény ku kultovému filmu Moby Dick.
Canical je malé mestečko, ktoré pomerne rýchlo prejdete. Nájdete tu prístav s loďami, pláž posiatu kamienkami a krásne pohľady na útesy vysunuté do Atlantiku, ktoré obkolesujú mesto. Medzi najzaujímavejšie a najfascinujúcejšie miesta Madeiry, kde sa mieša divoké pobrežie posiate zátokami a vlnami Atlantiku s opustenou krajinou, patrí Sao Luorenco. Predstavuje výbežok na východe ostrova, ktorý vystreľuje ďaleko do oceánu a je mimoriadne obľúbeným miestom nielen pre východ slnka, ale aj na trekovanie za fantastickými výhľadmi. Môžete tu mať krásne počasie alebo vás zbičuje vietor, dažďové kvapky, či vás do seba zahalí magická hmla. Ak chcete polostrov Sao Luorenco dokonale spoznať, vyčleňte si na to niekoľko hodín, pretože môžete pomaličky kráčať na jeho koniec. Dostanete sa tam po sérii stúpaní a klesaní. Až po tomto dobrodružstve sa otvorí cesta k Santane a rozprávkovým domom. Naozaj to nie je veľké mesto, ale vďaka tomu nemusíte centrum dlho hľadať. Prvé domy sa objavujú už aj po ceste, no tie najkrajšie, upravené pre turistov, sú v srdci Santany. Zaujímavosťou je, že názov tohto miesta odvodili od svätej Anny, matky Panny Márie. Pri domčekoch ide o dokonalú ukážku tradičnej madeirskej architektúry, ktorá sa z iných miest ostrova už takmer úplne vytratila. Hoci prvé zmienky o nich pochádzajú už zo 16. storočia, tie ktoré v dedinke uvidíte dnes, nemajú viac ako 100 rokov. Ich strecha je postavená do tvaru písmena „A“, interiér je obložený drevom a okenice s dverami sú namaľované výraznou farbou. Najznámejšie domčeky dnes slúžia ako obchody so suvenírmi či tradičnými výrobkami. Santana zaujme aj svojimi sladkými likérmi a ak ich máte radi, skúste ochutnať tie z exotickej marakuje.
Zelenými levádami Madeiry
Madeira vás nenaláka na svoje pláže, a tak sa o to viac musí snažiť, aby svoju krásu ukázala v inom svetle. Presne preto si hneď po príchode na ostrov všimnete to, že vás všetci budú posielať na unikátne madeirské levády. Leváda je cestička v prírode, vodný kanál, ktorým sa rozutekala voda a celý tento koncept je pre Madeiru tak typický ako poncha v miestnych baroch. Vnútrozemie Madeiry je doslova pretkané mnohými levádami, preto si viete vybrať takú, ktorá vám vyhovuje. Predstavte si, že leváda je niečo ako trekingový chodník prírodou. Na výber sú ťažšie, niekoľko hodinové, ale aj ľahšie, kde sa viete na hodinku príjemne poprechádzať, nadýchnuť sa v prírode a vidieť či spoznať niečo unikátne. Medzi najobľúbenejšie levády ostrova patrí Caldeirão Verde v oblasti zvanej Queimadas. Vykročte po nej a ocitnete sa uprostred krásneho lesa. Všetko je zelené, živé, priam idylické a vy si už niekoľký krát opakujete, že rozhodnutie ísť na Madeiru bolo skvelým nápadom. Cestička sa zarezáva do krajiny, počujete žblnkotať vodu a vietor roztancuje koruny stromov. Levády vybudovali už niekedy v 18. storočí, aby vďaka kanálom mohli rozvážať vodu na rôzne miesta ostrova a zavlažovať tak terasovité políčka alebo poľnohospodársku pôdu. Ľudia sa tu na Madeire jednoducho museli vynájsť, aby si uľahčili život, a práve levády sú krásnou spomienkou na ľudskú dômyselnosť. Keď sa zahľadíte do priezračnej vody v leváde, tak si dokonca všimnete aj pstruhy, ktoré si tu veselo plávajú sem i tam. Kráčate popod stromy a z ničoho nič sa pred vami objaví krásny vodopád, padajúci priamo na cestičku. Ak so sebou nemáte pršiplášť, viete, že ak budete pokračovať ďalej, budete kompletne premočení, ale aj tak je to krásny pohľad a zážitok. Voda sa rozbíja o chodníček a vy tam stojíte dlhé minúty a užívate si ten výhľad.
Sever s pobrežím Atlantiku
Dostať sa z Funchalu na juhu ostrova na sever do Sao Vicente je jednoduché. Je to len 35 kilometrov, ani nie hodina cesty a všetko naokolo sa zmení. Cestou narástli zelené kopce, objavili sa terasovité políčka, malé dedinky, sem tam sa na kopci zjaví kríž alebo náznak malej kaplnky a máte pocit, že ste v úplne inej krajine, než v akej ste sa ráno zobudili. V tomto má Madeira obrovskú výhodu. Na pomerne malom kúsku zeme sa tu vystrieda snáď všetko. Kopce narástli, objali cestu, no to len preto, aby sa o pár kilometrov zase stratili, pretože sa krajina dotkne rozbúreného a chladného Atlantiku. Malá dedinka Sao Vicente je mimoriadne malebná. Dokopy tu nič nie je, no má všetko vďaka atmosfére, ktorá sa prevaľuje jej kamennými uličkami. Centrom mesta je neveľké námestie, na okraji ktorého vyrástla botanická záhrada s niekoľkými predstaviteľmi typickej madeirskej flóry.
Symbolom dedinky je fotogenický kostol. Okolo neho sú roztrúsené kaviarničky, kde si môžete dať rannú šálku kávy carioca alebo rovno ponchu, ako keby ste boli rybárom. O tejto dedinke sa hovorí, že patrí k najkrajším na ostrove a po dvoch návštevách môžem iba súhlasiť. Má v sebe akúsi mágiu dotvorenú kopcami, čiernym pieskom na pláži a rozbíjajúcimi sa vlnami oceánu. Tieto dva elementy sa tu stretnú a Sao Vicente sa stane nezabudnuteľným miestom. Zo Sao Vicente sa oplatí cestovať do mestečka Porto Moniz, ktoré sa premenilo na prímorské letovisko. Cestou sa nevyhnete vyhliadke na vodopád Veu da Noiva. Má prezývku „závoj nevesty“ a padá z výšky 30 metrov. Máte pocit, že ste niekde na Islande či na Faerských ostrovoch a ak k tomu pripočítame aj vietor z Atlantiku, tak je táto predstava dokonalá. Ak milujete prírodné scenérie, budete milovať aj zaujímavé miesto akým je Ilheu da Ribeira da Janela. Tento krásny prírodný úkaz leží neďaleko Porto Moniz a jednoducho ho musíte vidieť! Ilheu da Ribeira da Janela leží na brehu Atlantického oceánu a predstavujú ho skaly, ktoré vytŕčajú z vĺn. Výjdite niekoľko schodov, najprv na vyhliadku a neskôr si pobehajte po pláži. Tú tvoria obrovské okruhliaky, no byť na nich a cítiť na tvári slané kvapky oceánu je krásne. Najvyššia zo skál meria dokonca 40 metrov a toto miesto bude pre vás jedným z najfotogenickejších na severe Madeiry.
Už len pár kilometrov a sme v mestečku Porto Moniz. Patrí medzi najznámejšie na ostrove, pretože tu nájdete vulkanické bazény na brehu oceánu. Porto Moniz naozaj pôsobí ako letovisko. Založiť ho mal Francis Moniz ešte v 15. storočí a dnes sa premenilo na výletný cieľ. Okolitý rozbúrený Atlantik nebude tým pravým miestom na kúpanie, ale sem do bazénikov sa dostáva morská voda, slnko ju trošku zohrieva, a najmä si tu môžete zaplávať bez vĺn a prúdov. Veľké množstvo podnikov vám vie pripraviť skvelý obed s grilovanými rybami alebo mäsom. A k tomu výhľad na Atlantik. Madeira to je ostrov, kde sa okolo vás bude neustále niečo diať!
ZÍDE SA VEDIEŤ
Pri ceste na Madeiru vám stačí občiansky preukaz. Ostrov patrí Portugalsku, a hoci má svoju autonómiu, nemá žiadne špeciálne pravidlá pre vstup či výstup. Stále ste na území Európskej únie.
Ak chcete Madeiru skutočne spoznať, požičajte si auto, pretože bez neho budete limitovaní na riedke autobusové spojenia, ktoré sa nedostanú všade a veľa vecí neuvidíte. Požičané auto je obrovská výhoda, no dávajte si pozor na madeirské cesty, ktoré sú často komplikované, úzke a plné zákrut.
Hlavné mesto Funchal ponúka najväčší výber ubytovania, a tak tu zrejme ostanete niekoľko dní a práve odtiaľ si budete robiť svoje výlety po ostrove. Madeira je malý ostrov a všade sa dostanete takmer do hodiny či hodiny a pol.
Najslávnejším rodákom Madeiry v moderných dejinách je Cristiano Ronaldo. Ak chcete ísť v jeho stopách, poteší vás, že jeho meno nesie názov letiska, ale aj to, že na Madeire nájdete jeho sochu, a dokonca aj malé múzeum.
Vyberte sa do dedinky Curral das Freiras. Je krásne uložená medzi vysokými skalami, cesta k nej je nádherne scénická a v malebnej dedinke nájdete ticho a pokoj. Medzi jej špeciality patria gaštany, a má preto nádych gastronomického miesta. Ochutnajte gaštanovú polievku či bravčové mäso plnené zmesou gaštanov.
Madeira je gastronomickým rajom. Čerstvé ryby a grilované mäso tu hrajú prvé husle, ale rozhodne ochutnajte aj ďalšie špecialitky, medzi ktoré patrí napríklad opečený chlebík Bolo do Caco, marakujový puding, Carne d´ Vinho e Alhos alebo grilovaný stejk z tuniaka.
Ak chcete domov vziať nejaký suvenír, vyberte si lahodné madeirské vína. Kúpite ich všade, dokonca aj na letisku pred odletom.
Hľadáte unikátne miesto? Skúste sa pozrieť na Achadas da Cruz. Unikátna vyhliadka na opustenú dedinku na brehu Atlantického oceánu. Vedie k nej jedna z najstrmších lanoviek sveta.
MADEIRA
Rozloha: 801 km2
Obyvateľstvo: 251 000
Zriadenie: autonómny región Portugalska
Zložneie obyvateľov: 98 % Portugalci
Nábožestvo: katolícke kresťanstvo 96 %,
Jazyk: portugalčina
Mena: euro
HDP: 27 900 EUR / osoba
Hlavné mesto: Funchal
Poďte s nami cestovať ďalej po Portugalsku:
Miesto, kde vás čaká oceán plný gastro zážitkov
Honba za európskym slnkom: Zažite závan Španielska i Portugalska
Nazaré. Milované miesto surfistov ponúka vlny ako domy
