Okrem prírodných krás, kultúrnych, športových či vedeckých kapacít má aj dnes vo svete obrovský cveng formulka „Made in Sweden“. Za priemyselnú ozdobu krajiny môžeme s odmyslením si leteckého priemyslu pokojne označiť aj automobilový sektor. Švédske automobilky Volvo a SAAB boli okrem svojej odolnosti a kvality vždy aj symbolom pre bezpečnosť. Všeobecný automobilový vývoj sa ale v posledných rokoch nesie v znamení masívnej globalizácie. Spájanie jednotlivých značiek do nadnárodných koncernov dokáže na jednej strane výrazne znížiť náklady, no nie každému výrobcovi daný trend v sumári aj reálne vyhovuje. Za typickú obeť automobilovej globalizácie môžeme označiť legendárnu automobilku SAAB. Jej automobilová divízia aj napriek mnohým unikátnym riešeniam a množstvu fanúšikov dnes už, žiaľ, neexistuje. O niečo viac šťastia mala divízia osobných automobilov značky Volvo. Tá pod krídlami čínskeho koncernu Geely doslova rozkvitla. Priestor pre vlastné sebaurčenie tu dostal aj dvorný úpravca modelov Volvo, známy ako Polestar. Pôvodná divízia je vďaka dostatku kapitálu dnes už samostatnou automobilkou so špecializáciou na luxusné elektromobily. Mnohým neprajníkom ale masívne čínske investície paradoxne prekážajú. S odôvodnením, že Volvo vďaka ním stráca svoju typickú severskú dušu.
Hrdí Švédi majú doma ešte jednu špičkovú a zároveň veľmi mladú automobilku. Tú aj napriek malosériovému zameraniu môžeme označiť ako popredného lídra v implementácii ambicióznych technických riešení do sériových produktov. Reč je, samozrejme, o značke Koenigsegg, teda exkluzívnom výrobcovi extrémne výkonných, drahých a zároveň exkluzívnych superáut. Malosériová manufaktúra oslavuje v roku 2022 okrúhlych 20 rokov od dodania svojho prvého zákazníckeho automobilu. Príbeh jej vzniku znie priam neuveriteľné, takmer ako z rozprávky. Za zrodom úspešnej a dnes už aj mimoriadne rešpektovanej značky stojí istý Christian von Koenigsegg. Mladého a veľmi ambiciózneho automobilového nadšenca priviedlo k zásadnej myšlienke založenia vlastnej automobilky, ktorá od základov zmenila jeho život, „banalita“ v podobe vzhliadnutia kultového filmu Grand Prix z roku 1966! Christian v ďalšom slede udalostí založil rovnomennú automobilovú značku so zázemím v mestečku Olofstörm. Reálny vznik Koenigseggu sa datuje do roku 1994, teda do času, keď mal Christian len 22 rokov. Prvé výsledky tvrdej práce nového tímu zaznamenala verejnosť o tri roky neskôr. Vo forme konceptu bol predstavený prototyp modelu CC. Finálny, lepšie povedané takmer na 100 % dokončený sériový produkt, sme spoznali v roku 2000 na parížskom autosalóne. Zakladateľ celého projektu je známy aj ako obrovský perfekcionista. Aj preto trvalo ďalšie dva dlhé roky, kým prvý sériový model s logom Koenigsegg reálne zamieril k svojmu zákazníkovi. Stalo sa tak v roku 2002, teda presne pred 20 rokmi. Produkčný model Koenigsegg CC8S si v tom istom roku aj napriek jeho astronomickej cenovke prevzali ďalší traja klienti.
Unikátnosť modelov tejto mladej švédskej automobilky spočívala aj v tom, že si ich majitelia dokážu značne prispôsobiť, resp. nastaviť podľa aktuálnych podmienok. Jeden pól tohto spektra reprezentuje obyčajná jazda v bežnej premávke a až na druhej strane barikády sa logicky nachádza extrémne nastavenie pre závodné okruhy.
Aj keď sa finálny produkt hneď vo svojom príchode zaradil medzi dobovú rýchlostnú a výkonovú automobilovú špičku, tak ambície vizionárskeho Švéda a jeho tímu sa úspešnou prvotinou ani zďaleka nekončia. Vylepšený a výkonnejší Koenigsegg CCR na talianskom okruhu Nardo neoficiálne zosadil z trónu dovtedy najrýchlejší produkčný automobil. Ním bol ikonický a kultový McLaren F1! Kým prvé modely CCS a CCR mali ešte niekoľko komponentov, na čele s pohonnou jednotkou dodaných od externých dodávateľov, tak do budúcna si severania plánovali produkovať všetko potrebné vo vlastnej réžii, teda, takpovediac, pod vlastnou strechou. Záujem zákazníkov prinútil automobilky presťahovať do nových a väčších priestorov v Ängelholme. Za zlomový rok v histórii veľmi mladej automobilky možno označiť rok 2003. Práve v tomto čase nešťastnou náhodou zhorelo zázemie automobilky prakticky do tla. Koenigsegg bol nútený svoje malosériové výrobné zázemie presťahovať do neďalekého komplexu bývalej základne švédskeho letectva. Práve na tomto mieste sa nové modely Koenigsegg vyrábajú dodnes. Klasický znak automobilky, mimochodom inšpirovaný erbom rodiny von Koenigsegg, od tých čias dopĺňa spravidla v zadnej časti samostatný symbol s duchom. Symbolický odkaz pripomína najstaršiu letku švédskej armády, ktorá bola známa pre svoje zručnosti aj ako „duch“. Letka pred rokmi sídlila na identickom mieste, teda v pôvodnom hangári dnešnej továrne Koenigsegg.
V roku 2006 Koenigsegg predstavil model CCX. Bol to prvý model s novým motorom 4,7 V8 prepĺňaným dvoma kompresormi. Nová pohonná jednotka už pochádzala z vlastného vývoja automobilky! Maximálna rýchlosť modelu CCX už v tých časoch prekonávala hranicu 400 km/h. Švédska posadnutosť výkonom a rýchlosťou ale pokračuje ďalej. V roku 2011 sme spoznali nový model Agera. O jeho pohon sa staral vylepšený motor z vlastnej konštrukcie, 5,0 V8 s prepĺňaním v podobe dvoch turbodúchadiel. Vylepšená verzia Agera R bola o niečo neskôr prvým modelom Koenigsegg, ktorý pokoril magickú 1000-koňovú výkonovú hranicu. Ešte viac vylepšený model Agera RS (výkon 1360 koní, teda 1 mega Watt), si v roku 2017 pripísal prestížne – a tentokrát už aj oficiálne – prvenstvo najrýchlejšieho sériovo vyrábaného automobilu našej planéty!
V súvislostiach s rekordnými výkonmi a impozantnými maximálkami modelov Koenigsegg znie tak trochu paradoxne, že táto automobilka nie je oficiálne aktívna v žiadnej motoršportovej disciplíne. Reálne sa o tento stav podpísala jedná veľká náhoda skombinovaná s nepriazňou osudu. Christian už pred 15 rokmi pracoval na svojom prototype, určenom pre vrcholnú špecifikáciu GT1 série vytrvalostných pretekov Le Mans. Pretekársky špeciál s označením CCGT ale paradoxne nebol nikdy úplne dokončený. Len pár týždňov pred prvou sériou skúšobných jázd prototypu bola riadiacimi orgánmi FIA zakázaná konštrukcia monokoku pozostávajúceho z uhlíkových vlákien. Okrem toho sa zvýšila aj potreba sériová homologizácia z pôvodných 20 áut až na 350 sériových automobilov. Koenigsegg sa ale svojho konštrukčného receptu, ktorý využívajú aj jeho sériové modely z logických dôvodov nechcel a nemohol vzdať. Pretekársky špeciál CCGT vo finále nespĺňal dobové pravidla a pretekov pod hlavičkou FIA sa nesmel zúčastniť! Táto skúsenosť švédskeho výrobcu odradila od ďalšieho vývoja pretekárskych špeciálov. A na tomto sa s určitosťou nič nezmení ani v blízkej budúcnosti.
V rámci svojej sériovej produkcii je Koenigsegg posledných rokoch symbolom hyper-športov, teda modelov, ktorých výkon výrazne prekonáva 1000-koňovú hranicu. Extrémne parametre si malosériová automobilka osvojila vďaka unikátnej elektrifikácii. Najnovšie modely s logom Koenigsegg sú už v prevažnej miere hybridy. Za prvý elektrifikovaný šok možno označiť príchod plug-in hybridného modelu Regera z roku 2015. Klasický preplňovaná motorizácia V8 je v tomto prípade skombinovaná s trojicou samostatných elektromotorov. Kombinácia
všetkých pohonných jednotiek prináša neuveriteľný maximálny výkon až 1808 koní. Od konvenčných riešení sa Koenigsegg Regara odlišuje absenciou klasickej prevodovky. Práve jej funkciu suplujú spomínané elektromotory a spaľovací motor sa v prípade nutnosti spája priamo s kolesami len prostredníctvom jedného stáleho prevodu. Ešte väčšiu revolúciu priniesol ďalší plug-in hybrid Gemera. Výkon 1700 koní a maximálka cez 400 km/h je v tomto prípade skombinovaná dokonca s rodinnou 4-miestnou karosériou. V rámci spaľovacieho základu bol pri modeli Gemera šokujúco použitý nový prepĺňaný 3-valec o objeme 2-litre. Samotný spaľovací motor pritom generuje neuveriteľný výkon 600 koní. Nateraz najnovším členom rodiny Koenigsegg je model Jesko. Ten svojím označením vzdáva hold Christianovmu otcovi. Na pomery značky je Jesko revolučné aj z hľadiska počtu vyrobených kusov. Kým až do príchodu hybridnej éry Koenigsegg vyrobil približne len 150 sériových automobilov, tak pre samotné Jesko je už naplánovaná a zároveň aj dávno vypredaná kvóta „až“ 125 kusov. Aj napriek postupnému nárastu výrobnej kapacity pôsobí napr. také Ferrari v porovnaní so značkou Koenigsegg stále doslova ako veľkovýrobca.
Všetko nasvedčuje tomu, že aktuálny rok 2022 bude pre značku z historického hľadiska prelomový, a to nielen symbolicky. Švédi už naznačili pripravovanú a pravdepodobne prísne limitovanú novinku, ktorá bude vzdávať hold 20-ročnému výročiu od prvého zákazníckeho modelu. Osobitné ovocie okrem toho prináša aj už spomínaný a v princípe extrémne drahý vývoj všetkých komponentov pod vlastnou strechou. Automobilka z Ängelholmu len prednedávnom predstavila svetu svoj unikátny elektromotor. Neuveriteľne minimalistická a kompaktná elektrohračka nesie označenie Qark a okrem dych berúcej hmotnosti len 25 kg dokáže generovať výkon až 250 kW. Práve táto technológia otvára značke dvere aj pre potenciálny prechod na čistú elektromobilitu. Ten ale podľa slov samotného Christiana von Koenigsegga, ktorý tento rok rovnako oslavuje okrúhlych 50 rokov, nateraz nie je v pláne.
Pri značke ešte ostaneme:
Jesko Absolut: Najrýchlejší vyrobený Koenigsegg
Koenigsegg Regera: Modla rýchlosti švédskeho pôvodu
Megaauto Koenigsegg One:1 šliape na päty Venomu GT
