Kapitánom bronzových hrdinov bol útočník Marek Hrivík (30), ktorý v rozhovore pre BREAK prezradil, čo sa dialo pod piatimi kruhmi, čo hovorí na spoluhráčov, ako naloží
s finančnou odmenou a aj to, že mu po úspechu vypisuje viac dievčat ako predtým.
Ako s odstupom času hodnotíte historický bronz na olympiáde pre slovenský hokej?
Je to asi najväčší úspech pre slovenský hokej po zisku zlatej medaily z majstrovstiev sveta v roku 2002. Myslím si, že stále nám ešte nedochádza, čo sme dosiahli. Možno to ešte nejaký čas potrvá, kým to úplne pochopíme. Jedno viem však isto, že som nesmierne hrdý na tento tím. Títo chalani nechali na ľade všetko, ukázali obrovské srdce, túžbu a neskutočnú bojovnosť. Boli hladní po úspechu a napokon to prinieslo ovocie v podobe bronzovej medaily.
Vy ste mali doslova bláznivý mesiac: skladali ste sľub u prezidentky SR Zuzany Čaputovej, niesli vlajku na úvodnom ceremoniáli a napokon vás kouč Craig Ramsay zvolil aj za kapitána mužstva…
Veľmi si to vážim, že sa mi dostalo toľkej pocty. Najmä to bol taký balzam pre mňa po nie príliš vydarenej prvej polovici sezóny v ruskom Novgorode. Teší ma, že sa teraz karta otočila a dosiahol som zatiaľ najväčší úspech v mojej kariére.
Vstup do hokejového turnaja nebol vydarený, dve prehry s Fínskom 2:6 a následne so Švédskom 1:4. Spoluhráči hovorili, že po týchto dvoch nezdaroch bol nejaký pohovor v kabíne. Čo sa vlastne udialo?
Nič prevratné sa v kabíne neudialo, nepadali žiadne tvrdé slová. Viacerí skúsenejší hráči mali nejaký príhovor, povedali sme si, že po dvoch prehrách už nie je čas na ďalšie zaváhania a ospravedlňovanie sa. Všetci sme vedeli, že turnaj sa začína osemfinále, kde ak prehráte, tak si balíte kufre domov a naozaj sme sa zomkli a naša hra gradovala od zápasu k zápasu.
Aký veľký rukopis má na cennom kove kanadský kouč Craig Ramsay?
Obrovský. Je to výsledok jeho dlhoročnej práce, ktorú odvádza pri slovenskom hokeji. Už vlani na svetovom šampionáte v lotyšskej Rige sme postúpili do štvrťfinále a predvádzali podobný hokej ako teraz na olympiáde. Teraz sme to konečne zúročili a pretavili do zisku historického bronzu na zimných hrách. Treba mu poďakovať za všetko, čo urobil a robí pre náš hokej.
Turnaj bol šitý na účasť hráčov z NHL, za 11 dní ste odohrali neuveriteľných 7 zápasov. Bolo to náročné z fyzickej, ale aj psychickej stránky?
Určite áno! Porovnal by som to asi k tomu, ako by ste hrali play-off v NHL. Každý z nás siahol na dno svojich síl, veľa chalanov pochudlo. Priznám sa, že za tie necelé dva týždne som zjedol asi 60 sladkých tyčiniek, aby som mal energiu. (smiech)
Vo štvrťfinále proti USA ste v poslednej minúte tretej tretiny poslali duel do predĺženia a následne nájazdov. Bol to životný gól?
Dá sa tak povedať. Strelil som veľa gólov, ale tento bol doposiaľ najdôležitejší a ukázalo sa, že aj najcennejší v doterajšej mojej kariére. Lebo keby nepadol, tak vypadneme, balíme kufre a nehráme
pod piatimi kruhmi o cenný kov.
Keď vám zavesili medailu na krk, čo ste si pomysleli?
Bol to veľký adrenalín, takže v tom momente nemáte veľmi čas niečo rekapitulovať. Ale teraz viem povedať, že keď si vezmem medailu do ruky, tak si spomeniem na celú tú cestu odmalička, to vstávanie, odriekanie, všetky zranenia a poviem si, že to stálo zato!
Olympiáda v Pekingu bola v bubline, ako to všetko prebiehalo?
Bola to moja prvá olympiáda, takže ťažko sa mi niečo porovnáva, ale určite zimné hry v minulosti mali inú atmosféru. Športovci mali viac voľnosti, teraz sme boli zavretí v dedine, ale, našťastie, nám umožnili ísť pozrieť aspoň iné športy. Samozrejme, našou prioritou bolo hrať hokej, neprišli sme si fotiť Čínsky múr či nakupovať. Určite do smrti na tieto hry nezabudnem.
Čo čínske jedlo? Už ste ho mali plné zuby?
Prvé dni sa to ešte dalo, ale potom to jedlo bolo dokola rovnaké a už vám to lezie na nervy. Veľmi som sa tešil, keď prídem na Slovensko a poriadne sa najem. Po prílete nám na hokejovom zväze pripravili rezeň so šalátom, tak som si pochutnal. Bolo to akoby sme dostali druhú medailu (smiech).
Aj vy máte nejaký zápasový rituál?
Nie, nič.
Koľko hokejok ste minuli za turnaj?
Asi 5-6, niečo som aj zlomil.
Môžete už prezradiť, ako ste dokázali po zisku bronzu prepašovať do kabíny šampanské a pivo?
Netuším. Došiel som do šatne a pivo i šampanské bolo na stoloch. Tak som si dal.
Čo vravíte na oslavy v Bratislave po prílete z Pekingu?
Hoci sme boli všetci veľmi unavení, tak na oslavy sme sa náramne tešili. Bolo neskutočné, ako v chladnom počasí prišli do ulíc tisícky fanúšikov. Keď sme stáli na pódiu a videli ten dav, okamžite nám to dodalo energiu. Ešte raz ďakujeme za podporu, tá medaila je pre celý slovenský národ a verím, že je aj motiváciou pre mladých chlapcov, aby hrali hokej.
Za zisk bronzu by ste mali dostať odmenu vyše 10-tisíc eur. Už viete, ako s ňou naložíte?
Ešte som nad tým vôbec neuvažoval.
Pribudli vám po tomto úspechu aj nejaké fanúšičky na sociálnych sieťach, cítite väčší záujem?
Áno, záujem je väčší a baby vypisujú. Nebudeme si klamať.
Už viete, kde si uložíte medailu?
Musím niečo vymyslieť. Dres si však určite zarámujem.
Je šanca, že tento úspech vám opäť otvorí dvere do NHL, kde ste v minulosti pôsobili?
Priznám sa, že momentálne to vôbec neriešim. Hokej sa hrá aj inde než v zámorí. Teraz sa sústredím na záver sezóny, ktorú dohrám vo švédskom Leksande. Čo bude v budúcnosti, to ukáže čas.
V máji sa vo Fínsku konajú majstrovstvá sveta. Môžu sa fanúšikovia opäť tešiť na Mareka Hrivíka v zostave?
To je ešte ďaleko. Ja som vždy mal pozitívny vzťah k reprezentácii, takže uvidíme, či bude slúžiť zdravie a aká bude forma. Hlavne, aby už boli v hľadisku diváci, pretože bez nich to stráca šmrnc.
Čo vravíte na novú hviezdu, 17-ročného mladíka Juraja Slafkovského?
Odohral skvelý turnaj, jeho góly pomohli celému tímu a bol dôležitou súčasťou bronzového tímu. Je to mladý chalan, všetko má pred sebou a držím mu palce v jeho kariére. Bol by som veľmi prekvapený, ak nebude v lete draftovaný v prvej päťke hráčov
Marek Hrivík (30)
narodený: 28. augusta 1991 v Čadci
post: útočník
kluby: Žilina, Hartford, NY Rangers, Calgary, Stockton, Podolsk, Novgorod, Leksand
top úspechy:
bronz na ZOH v Pekingu (2022),
najproduktívnejší hráč švédskej ligy (2021)
Úspechy národného hokejového tímu:
2000 – striebro z MS v Rusku
2002 – zlato z MS vo Švédsku
2003 – bronz z MS vo Fínsku
2012 – striebro z MS vo Fínsku
2022 – bronz z olympiády v Číne
Mohlo by vás zaujať:
Hokejisti na iných nestačia. Chára hrá len za „drobné“
TOP 10 pamätných momentov olympijskej histórie
Top 10 najlepších bitiek: Keď sa hokej zmení na box
