Gekončík nočný, ktorému sa vďaka typickému sfarbeniu hovorí v angličtine „leopardí gekón“, je tiež vyhľadávaným modelovým druhom medzi vedcami. Práve vďaka jeho štúdiu vedci poodhalili niektoré všeobecné otázky biológie. Výskum, na ktorom sa zúčastnil Daniel Jablonski z Univerzity Komenského v Bratislave, teraz prvýkrát odpovedá na mnohé otázky o jeho pôvode.
Jašter rodu Eublepharis a najmä druh gekončík nočný (Eublepharis macularius) sa ako vhodný modelový organizmus študuje už viac ako 50 rokov. Vedci vďaka jeho skúmaniu dnes vedia odpovedať na rôzne otázky týkajúce sa plazov, ako je napríklad určenie pohlavia podľa teploty prostredia alebo telesná regenerácia. Čo ale vieme o divoko žijúcich populáciách? Ako to u modelových druhov býva, tak veľmi málo.
Gekončík nočný sa v zajatí prvýkrát objavil v 60. rokoch 20. storočia, kedy ho doviezli pravdepodobne z mesta Karáčí v Pakistane. „Pri jeho popularite sa zdá neuveriteľné, že dodnes nebol presnejšie určený vzťah chovaných a prírodných populácií tohto ikonického jaštera. Nebolo napríklad známe, či v prírode druh predstavuje jednu evolučnú líniu, alebo je jeho genetická diverzita vyššia,“ hovorí Daniel Jablonski z Prírodovedeckej fakulty UK. Presné dáta z hlavného územia pre rozlúštenie týchto otázok, Pakistanu, totiž doteraz chýbali. V časopise Molecular Phylogenetics and Evolution vyšla v januári štúdia medzinárodného tímu vedcov z Indie, Pakistanu a USA, ktorého členom je aj zoológ Daniel Jablonski. Zoológ študuje plazy a obojživelníky práve v oblasti Pakistanu a počas niekoľkých ciest, ktoré sem podnikol, sa mu v spolupráci s Pakistanským múzeom prírodných vied podarilo získať kľúčový porovnávací materiál. Vďaka nemu prvýkrát odpovedá na otázky evolúcie a pôvodu gekončíka.
Dáta ukázali, že evolúciu predka gekončíkov môžeme odsledovať počas 50 miliónov rokov, kedy sa oddelil od ostatných rodov. Nové dáta tiež odhalili, že druhov môže byť viac, ako sa predpokladalo. Tri teraz objavené evolučné línie, ktoré obývajú územie medzi južným Afganistanom a severnou Indiou, sú doposiaľ vedecky neopísanými druhmi. Oblasť okolo rieky Indus a medzi pohoriami Hindúkuš a Himalájami v Pakistane tak pravdepodobne zohrala zásadnú úlohu v evolúcii týchto chovateľsky veľmi obľúbených jašterov.
„Vďaka výskumu génov niekoľkých desiatok gekončíkov nočných pochádzajúcich zo zajatia, ktoré sme porovnávali s divoko žijúcimi populáciami, sa nám podarilo dokázať, že vzájomne nesú identickú alebo veľmi blízku genetickú informáciu. Pochádzajú z jednej evolučnej línie reprezentujúcej modelový druh E. macularius. V prírode sa vyskytuje v oblasti južného a stredného Pakistanu. Ukazuje to, že chované línie gekončíkov v zajatí pochádzajú predovšetkým z oblasti okolo rieky Indus,“ uzatvára vedec z UK.
Mohlo by vás zaujať:
Podivný jašter poplietol vedcov, ale nie tých slovenských
Vedeli ste, že … ako sa rozmnožuje gekon panenský?
Vedci našli dokonale zachovaného jaštera z druhohôr
