Ľudstvo bolo zatiaľ najďalej na Mesiaci. V nasledujúcich rokoch či skôr desaťročiach sa chce posunúť ešte ďalej. Nielen kvôli silnej túžbe objavovať, ktorá je pre nás prirodzená, ale aj pre to, že je dobré si vyskúšať cestovanie na iné vesmírne telesá, ak by Zem v budúcnosti postihla nejaká katastrofa.
Ako najčastejší cieľ budúcich vesmírnych kolonizátorov sa spomína Mars, a to preto, že spomedzi všetkých ostatných planét má najvhodnejšie podmienky na osídlenie. Hoci cesta na Mars už v súčasnosti nie je v rovine sci-fi, ale je dnešnými technologickými prostriedkami reálne dosiahnuteľná, ešte pred samotným štartom prvej vesmírnej lode je potrebné vyriešiť viacero zásadných problémov. Od zabezpečenia dostatočných zásob vody a jedla, kyslíka na dýchanie až po vyrovnanie sa s radiáciou a obrovskými teplotnými výkyvmi. Život mimo Zeme však bude nesmierne náročný nielen po zdravotnej, ale aj psychickej stránke. Prví kolonizátori budú do veľkej miery izolovaní od svojej materskej planéty. Už len vyslanie a prijatie akejkoľvek správy trvá kvôli meniacim sa obrovským vzdialenostiam od 10 do 40 minút. Na zásoby, náhradné diely či akúkoľvek pomoc bude musieť posádka čakať dlhé mesiace. Aj preto už teraz prebiehajú na Zemi rôzne skúšobné a prípravné experimenty. Vedci vďaka nim môžu vidieť, ako sú účastníci simulovaných misií schopní navzájom fungovať a ako sa časom v tomto izolovanom prostredí mení ich správanie.
Ubytovaní sú na sopke
Jedna z takýchto misií prebieha aj na Havaji, pričom jej veliteľkou je Slovenka Michaela Musilová. Misia sa koná v rámci projektu HI-SEAS (Hawai´i Space Exploration Analog and Simulation), ktorý je lokalizovaný vo výške 2500 metrov nad morom na havajskej sopke Mauna Loa. Miesto bolo vybrané zámerne, keďže tamojšie prostredie a nehostinný terén majú čo najlepšie nasimulovať podmienky, aké vládnu na Marse či Mesiaci. „Je to sopka, takže tam nie sú skoro žiadne rastliny, všetko to pripomína taký mimozemsky vyzerajúci terén. Z geologického hľadiska vieme, že na Marse a Mesiaci sa nachádza podobný terén, takže môžeme robiť relevantný výskum. Žijeme a pracujeme, ako keby sme boli na misii, sme odpojení od sveta. Máme malú zásobu vody, elektrinu si dobíjame cez solárne panely. Všetko je robené najpodobnejšie vesmírnym misiám,“ povedala Musilová pre TASR. Posádka obýva takzvaný habitat, čo je uzavreté obydlie poskytujúce kompletné zázemie vrátane laboratória, kuchyne, kúpeľne a miest na spanie pre šesť osôb. Tí majú k dispozícii len niečo viac ako 100 metrov štvorcových, pričom vždy, keď chcú vyjsť z neho von, musia si obliecť skafander a absolvovať rovnaké procedúry, ako keby boli na Marse. Aj s podporným tímom komunikujú s 20-minútovým oneskorením.
Jaskyne ako jedno z riešení
Na Havaji sa v minulosti uskutočnilo viacero misií trvajúcich štyri až osem mesiacov, pričom prvá z nich už v roku 2013. Prebiehajú v spolupráci s americkou NASA či ďalšími vesmírnymi agentúrami, ktoré sa na ich zabezpečení aj finančne podieľajú. „Ja sa najviac venujem astrobiologickému výskumu v spolupráci s NASA, konkrétne odoberám vzorky v rôznych lávových jaskyniach. Študujeme, aké typy mikróbov tam dokážu existovať, prežiť a ako by sme podobné organizmy mohli nájsť na Marse. Takisto študujeme jaskyne z toho hľadiska, či by v nich ľudia mohli existovať. Namiesto toho, aby sme museli vybudovať stanice napríklad na povrchu Mesiaca, tak by mohlo byť ubytovanie v jaskyniach, o ktorých vieme, že na Marse aj Mesiaci sú,“ cituje Musilovú TASR, ktorá je zároveň podpredsedníčkou SOSA (Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity) a hosťujúcou profesorkou na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. Aj vďaka misii so slovenskou astrobiologičkou je možné sledovať, akými dôležitými aspektmi pri ceste po vesmíre sa stanú morálka posádky a vzájomné vzťahy v malej uzavretej komunite. Prví kolonizátori Marsu budú totiž odkázaní na to, že budú neustále spolu, uzavretí v stiesnených priestoroch a bez možnosti odísť preč. Už len samotná cesta na Mars bude pritom trvať od troch až do ôsmich mesiacov. Zároveň je pravdepodobné, že minimálne v začiatkom kolonizácie bude cesta na Mars jednosmerná, teda bez možnosti návratu.
Zloženie posádky na simulovanej misii: Posádku misie Valoria III tvorí päť členov – štyri ženy a jeden muž.
Michaela Musilová (Slovensko)
Elisha Jhoti (Veľká Británia)
Sarafina Nance (USA)
Britaney Philips (USA)
Nils Averesch (Nemecko)
Mohlo by vás zaujať:
Na osídlenie Marsu môžeme (asi) zabudnúť
Čo ak je náš vesmír len projekciou niečoho veľmi vzdialeného?
Čo všetko musíte zvládnuť, ak sa chcete stať astronautom?
