Záujem verejnosti o tohto rodáka z juhoafrického Durbanu je v súčasnosti obrovský, no počas nabitého športového kalendára turnajov v Česku a Švajčiarska si našiel čas odpovedať aj na zvedavé otázky nášho časopisu BREAK.
Pýšite sa honorom olympijský medailista, viete si tento pocit už naplno vychutnať?
Priznám sa, že ešte nie. Stále veľa cestujeme, absolvoval som množstvo spoločenských stretnutí a musím sa sústrediť aj na pokračovanie sezóny, pretože po Česku moje kroky viedli do Švajčiarska. Zrejme si to celé uvedomím neskôr, no stále som plný radosti a tieto pocity rád zdieľam so všetkými Slovákmi.
Zvykli ste si, že ste novou slovenskou celebritou a záujem o vás je aj mimo golfových jamiek obrovský?
Na jednej strane je to fantastické, no pri profesionálnom športe si nemôžete povedať, že napríklad túto zložku vynecháte. Pre mňa je to istý druh pocty i záväzku byť prospešný pre náš šport. Celkovo to sú pre každého športovca výborné pocity.
Čím bola pre vás tokijská olympiáda špecifická okrem dodržiavania pandemických opatrení?
Ťažké bolo v Japonsku hrať bez divákov, v tejto krajine je golf mimoriadne obľúbený šport. Celkovo robiť šport bez podpory ľudí priamo na športovisku nejde ľahko. Rovnako by zrejme odpovedalo veľa ďalších olympionikov, lebo nielen my športovci, ale hlavne fanúšikovia nemohli vytvoriť tú pravú neopakovateľnú atmosféru olympiády. Avšak mám doteraz úžasné spomienky na celú slovenskú výpravu, keď sme spoločne sledovali výkony našich kolegov, držali im palce a pred televíznou obrazovkou sa tešili z ich úspechov. Bolo to niečo viac ako tím, niečo srdečné, úprimné a krásne zároveň.
Máte striebornú medailu stále pri sebe či je odložená na bezpečnom mieste?
Je stále pri mne, akonáhle bude viac času, dostane sa na špeciálne miesto doma.
Golf je športom pevných nervov, kto alebo čo vám naladil formu na vrchol sezóny, že ste odohrali úžasný turnaj?
Kombinácia viacerých faktorov. Duch olympiády je neobyčajný motivátor, celého ma pohltil tým správnym smerom. Moja manželka Martina v pozícii caddieho odviedla tiež výbornú robotu.
Vraj si vaša manželka po odohraní poslednej jamky poplakala a bola na váš pyšná bez ohľadu na výsledok, bolo to tak?
Podarilo sa niečo výnimočné. Áno, mala slzy. Vtedy som si hovoril, že aj keby sme nezískali medailu, tak som urobil olympijský rekord, respektíve rekord ihriska a to si všetci zapamätajú. Po vyše polhodine vysvitlo, že máme striebro a ten moment bol neopísateľný.
Niektoré momenty z vášho spoločného života s Martinou by boli na knihu. Z pôvodných plánov spopularizovať golf je strieborná medaila. To sa zrejme ani nedá lepšie vymyslieť?
Súhlasím, najprv sme chceli vzbudiť záujem o golf u mladých a vychovať na Slovensku nejakých nových hráčov. Potom prišla šanca reprezentovať Slovensko na olympiáde, čo bola veľká česť. Prežil som na olympiáde fantastický týždeň spolu s ďalšími slovenskými športovcami. Som hrdý na to, že som pre Slovensko získal medailu.
Na Slovensku je stále zaužívaným slovným spojením, že golf je športom bohatých ľudí. Nastal práve vaším úspechom ideálny čas na zmenu tohto myslenia?
Stále sa nad tým smejem, lebo po celom svete je golf jeden z najpopulárnejších športov vôbec. Potrebujete začať, zoznámiť sa s golfom a potom sa pohľad určite zmení. Aj dnes sa na Slovensku golf začína hrávať vo firmách, tvoria sa nové komunity, záujem narastá. Verím, že to bude mať stúpajúci trend popularity.
Čo robiť, aby naša golfová mládež napredovala?
Hocičo, čo robíte v živote, musíte robiť so srdcom. Celá pointa spočíva v tom, aby už v detskom veku mohli Slováci uveriť vo veľký sen. Nikdy sa len tak nikto nestane veľkým golfistom bez veľkého sna. Musíte vytvoriť systém práce, aby veľké sny prinášali veľké úspechy v reálnom svete. Vždy musíte mať sen, ja som mu dávno uveril. Pre mňa je golf od umenie, s ktorým sa ráno zobúdzam a vizualizujem si hru a potom si ju až do noci vyhodnocujem.
A to určite po boku vašej slovenskej manželky… Ako ste sa s Martinou Štofaníkovou zoznámili?
To bolo čisté šťastie a náhoda. Jeden turnaj sa konal v blízkosti Miami, kde Martina bola so synom na dovolenke a aspoň ona hovorila, že vtedy bola tretí rok vášnivou golfistkou a chcela si naživo pozrieť priebeh veľkého profesionálneho turnaja. Tam sme sa videli, potom sa spoznávali cez internet a prirodzene prišlo aj na prvé stretnutie.
Máte nejaký sen mimo športového sveta?
Každý deň chcem byť dobrým človekom, to sa meniť nebude. Možno sa mi ľudské vízie prelínajú pochopiteľne s tými športovými, a tými by bolo napríklad povzbudiť mladých ľudí, aby na Slovensku vyrastalo mnoho profesionálnych hráčov a budúcich olympionikov.
Náš pánsky časopis BREAK má svoju jamku v golfovom rezorte SEDIN, akými slovami by strieborný medailista z olympiády motivoval Slovákov, aby prišli objavovať krásy vášho športu?
Hlavne sa snažte pri golfe zabaviť, to platí aj v živote, že ak ste šťastní a dobre naladení, tak vám všetko ide zrazu ľahšie. Golf je veľká zábava, tak ho neváhajte vyskúšať.
KTO JE RORY SABBATINI? Rory Mario Trevor Sabbatini je naturalizovaný slovenský profesionálny golfista. Sabbatini celkovo vyhral šesťkrát turnaje PGA Tour v rokoch 2000 – 2011 a skončil druhý na turnaji Masters v roku 2007. Bol celkovo 21 týždňov v prvej desiatke svetového rebríčku golfistov v rokoch 2007 – 2008. V októbri 2014 sa tajne zosobášil so Slovenkou Martinou Štofaníkovou, ktorá mu otvorila dvere do slovenskej reprezentácie. V roku 2018 prijal slovenské občianstvo a ako prvý Slovák sa kvalifikoval na olympiádu a v Tokiu získal striebro. Sabbatini ma okrem slovenského občianstva tiež britský pas a americké občianstvo. Sabbatini odmietol, že by motiváciou na získanie slovenského občianstva bola účasť na Olympiáde, občianstvo získal kvôli svojej manželke a synovi
Roryho 6 NAJ:
Naj dovolenková destinácia: Amsterdam
Najkrajšie miesto na Slovensku: Vysoké Tatry
Najobľúbenejšie jedlo: halušky (smiech)
Najobľúbenejší spevák: všetci, hudbu ako celok milujem
Najzaujímavejšie auto: Tesla
Najobľúbenejší alkohol: vodka, no mám rád aj dobré pivo
Golf – olympijský šport: Po nečakanom úspechu Roryho Sabbatiniho na olympijskom golfovom turnaji v Tokiu s prekvapením mnoho ľudí zistilo, že v programe olympijských hier je aj golf. Nie je to však žiadna novinka. Golf sa po prvýkrát objavil už na druhej Olympiáde v Paríži v roku 1900: mužský golfový turnaj vtedy odohralo 12 hráčov zo štyroch krajín a víťazom sa stal Američan Charles Sands, ktorý o jednu ranu porazil Angličana Waltera Rutherforda a tretí skončil ďalší Ostrovan David Robertson. V ženskom turnaji to bol len súboj dvoch krajín, USA a Francúzska, ktorého sa zúčastnilo 10 hráčok. Z olympijského zlata sa tešila Američanka Margaret Abbott. Zaujímavosťou je, že v tomto turnaji hrala aj Mary Abbott, matka olympijskej víťazky. O štyri roky neskôr hostilo Olympijské hry St. Louis a turnaj sa hral v novom formáte. V mužskom turnaji sa objavilo až 75 hráčov, ale boli len z dvoch krajín, USA a Kanady, pričom Kanada mala v štartovnom poli len troch hráčov. Po dvoch kolách hry na rany postúpilo ďalej 32 hráčov, ktorí sa vyraďovacím spôsobom stretli v hre na jamky. Z troch Kanaďanov postúpil ďalej len George Lyon, ale ten si turnajovým pavúkom prešiel až k zlatu. Vo finále porazil Chandlera Egana. Porazení semifinalisti Burt McKinnie a Francis Newton získali obaja bronz. Hrala sa zároveň aj tímová súťaž, v ktorej triumfoval výber Western Golf Association. V roku 1904 sa ženský golfový turnaj neuskutočnil. Na nasledujúcej Olympiáde v Londýne golf v programe chýbal a konečne sa do neho vrátil až po 112 rokoch, keď sa dočkal svojej obnovenej účasti v Rio de Janeiro. V Riu sa darilo viac Európe. Olympijské zlato získal Angličan Justin Rose a striebornú medailu si ukoristil Švéd Henrik Stenson. Američania získali tretie miesto vďaka výkonu Matta Kuchara. V ženskom turnaji to bola dominancia ázijských hráčok. Zlato vybojovala Kórejčanka Inbee Park, striebro Novozélanďanka s ázijskými koreňmi Lydia Ko a bronz poputoval do Číny vďaka Shanshan Feng. Olympijský turnaj v Riu mal veľký úspech a golf sa dostal aj na olympiádu do Tokia, kde priniesol radosť aj Slovensku. Roryho Sabbatiniho, rodáka z Južnej Afriky, ktorý má slovenské štátne občianstvo, len o jedinú ranu porazil Američan Xander Schauffele. Sabbatini sa na medailovú pozíciu prepracoval po fantastickom výkone v poslednom kole, keď zahral 61 rán (-10) a stanovil tak nový olympijský rekord v počte rán na jedno kolo. Až sedem hráčov bojoval o bronz v play-off a najlepším z nich bol C. T. Pan. Ženský turnaj mal víťazku s českými koreňmi. Američanka Nelly Korda, dcéra bývalého československého tenistu Petra Kordu, si z Tokia odniesla zlatú medailu. Na radosť domácich fanúšikov si striebro vybojovala Mone Inami, ktorá v play-off o druhé miesto porazila Lydiu Ko.
Mohlo by vás zaujať:
Najstarší golfový turnaj na svete: The Open
Golf. Ako to všetko začalo?
Chcete byť ako Rory? Začať s golfom je ľahšie, ako si myslíte
