Vzorke 817 estónskych vodičov (49,2% mužov, 50,8% žien) dali vyplniť dotazník, pomocou ktorého sa opýtali na faktory akými sú impulzívnosť a agresivita. Profesor Jaanus Harro z Univerzity v Tartu potom skombinoval psychologické, genetické a biochemické údaje ich správania. Výsledky štúdie uverejnil aj web news-medical.net.
Okrem toho dobrovoľníci absolvovali sériu krvných testov a genetickú analýzu. Prepojením týchto výsledkov s databázami polície a poisťovní vedci začali odhaľovať niektoré súvislosti súvisiace s riskantným jazdením. Zistili, že určité varianty génu, ktorý riadi transport sérotonínu* sú spojené s riskantným riadením. Vedci sa domnievajú, že rizikové šoférovanie a rýchly životný štýl môže mať spoločný psychologický základ.
Vedúci štúdie Tõnis Tokko uviedol: „Objavili sme veľa asociácií medzi každodenným riskovaním a riskantným riadením. Napríklad sme zistili, že u subjektov, ktoré pijú energetické nápoje aspoň raz týždenne, je dvakrát väčšia pravdepodobnosť, že zrýchlia, než u tých, ktorí energetické nápoje nepili tak často. Myslíme si, že spotreba energetických nápojov môže skôr súvisieť s potrebou vzrušenia, než aby samotné nápoje boli priamou príčinou dopravných priestupkov. Geneticky ovplyvnené psychologické vlastnosti ich pravdepodobne nútia ako piť tieto nápoje, tak sa agresívne správať a rýchlo jazdiť. Podobne nám naše psychologické testy ukázali, že u ľudí s rýchlymi rozhodovacími schopnosťami bola vyššia rýchlosť o 11%, a u osôb s vyšším vyhľadávaním vzrušenia o 13% vyššia rýchlosť.“
„Táto štúdia je veľmi zaujímavá, pretože z veľkých registrových štúdií je už známe, že ADHD a dopravné nehody sú bežnejšie u dospelých. Táto špecifická štúdia z Estónska teraz pomáha lepšie porozumieť tomu, ako sa táto skupina náchylná k nehodám skladá z genetického rizika a osobnostných vlastností.“ uviedol psychiater Dr. Oliver Grimm z Frankfurtskej univerzitnej kliniky.
*Sérotonín, je derivát aminokyseliny tryptofánu. Primárne sa nachádza v tráviacej sústave, krvných doštičkách a centrálnej nervovej sústave zvierat, vrátane človeka. Často je zjednodušene považovaný za hormón, ktorý prispieva k pocitu pohody a šťastia. Jeho nedostatok sa prejavuje sklesnutou náladou, depresiou a poruchami spánku.
Mohlo by vás zaujať:
Drsná mexická cesta pre odvážnych vodičov
Kto jazdí bezpečnejšie, ženy alebo muži?
Rady pre vodičov áut: Ako sa vyhnúť kolízii s motorkármi
