Najznámejšie miesta, ktoré preslávili filmy

Ko Phi Phi Le
Meno tohto ostrova vám možno na prvé počutie nič nehovorí. Vedzte však, že v roku 2019 ho musela thajská vláda pre návštevníkov uzatvoriť. Dôvod? Nadmerný počet turistov tu doslova likvidoval ekosystém. Najnavštevovanejšou lokalitou tu bol záliv Maya, kde sa natáčala slávna snímka Pláž. Už filmový štáb dal v roku 1999 tomuto miestu poriadne zabrať. V rámci vytvorenia „rajskejšieho“ vzhľadu tu buldozéry napáchali nenapraviteľné škody a turisti v 21. storočí skazu len znásobovali. Odhaduje sa, že v roku 2018 do zálivu prichádzalo denne až 200 lodí a na pláž vstupovalo päťtisíc ľudí. Vláda bola nútená tento počet obmedziť na dvetisíc, ale ani to nepomáhalo, a tak pristúpila k radikálnemu kroku. Do zálivu Maya sa už turisti dostanú jedine načierno a pláž s priľahlými vodami sa pomaly spamätáva z ich náporu.

Dub biely v Ohiu
Len málokto nevidel kultové Vykúpenie z väznice Shawshank. Mnohí ho považujú za vôbec najlepší film všetkých čias a niet divu, že existuje dokonca aj turistická trasa, ktorá fanúšikov povodí po miestach, kde sa snímka nakrúcala. Na jednom z nich až do roku 2016 rástol dub biely. Presne ten strom, pod ktorým nechal Andy Dufresne krabičku s odkazom pre svojho kamaráta a bývalého spoluväzňa Ellisa „Reda“ Reddinga. Ten, kto náhodou film nevidel, by sa čudoval, prečo sa na pomerne obyčajný strom chodilo pozerať ročne až 35-tisíc ľudí. Dub biely meral predtým, než ho v júli 2016 zlomil silný vietor, asi 30 metrov. Jeho vek sa odhadoval na približne 200 rokov a dnes už po ňom ostáva len hnijúci peň. Lúka, kde rástol, je ale stále často navštevovaným miestom.

Monuriki
Súostrovie Fidži je pre mnohých symbolom tropického raja. Turisti však zvykli navštevovať len niektoré väčšie ostrovy a na Monuriki chodieval málokto. Všetko sa zmenilo v roku 2000, keď sa v kinách objavil film Stroskotanec. Miesto, kde Tom Hanks „bojoval“ o prežitie, sa rýchlo stalo mimoriadne populárnym. Cestovné agentúry začali húfne organizovať jednodňové výlety a ľudia sa išli potrhať, aby videli nápis „HELP ME!“, ktorý filmári zanechali na pláži. Dnes je už situácia pokojnejšia a na Monuriki sa dá vychutnať krása neobývaného, i keď človekom nie celkom nepoškvrneného ostrova. Našťastie, neusídlili sa tu žiadne obchodíky so suvenírmi či občerstvením, stojí tu iba pár prístreškov. A, samozrejme, nechýba ani stroskotancov kamarát Wilson.

Rosslynská kaplnka
Da Vinciho kód bol nielen knižným, ale aj filmovým hitom. A práve plátna kín urobili z malej škótskej kaplnky miesto, ktoré pred uvedením snímky do kín navštívilo pár stoviek turistov ročne. V roku 2006, keď mal Da Vinciho kód premiéru, to už zrazu bolo 175-tisíc ľudí a podobný počet návštevníkov sem odvtedy chodí každý rok. Tí najambicióznejší hľadajú Svätý grál, iní pátrajú len po symboloch spojených so slobodomurármi a templármi. Historici pritom vravia, že tvrdenia autora Da Vinciho kódu sa nezakladajú na faktoch, turistom to ale neprekáža. Koniec koncov, Rosslynská kaplnka dýcha takou tajuplnou atmosférou, akú nemá ani väčšina rozľahlejších svätostánkov. A to aj napriek tomu, že ňou prakticky neustále prúdia návštevníci zo všetkých kútov sveta.

Notting Hill
Nebyť romantickej komédie z roku 1999, v ktorej si zahrali Julia Robertsová a Hugh Grant, o štvrti Notting Hill by vedeli iba Londýnčania, a aj to nie všetci. Z filmu sa však stal hit, ktorý do štvrte začal lákať turistov. Každý chcel zrazu vidieť kníhkupectvo, v ktorom pracoval hlavný hrdina, ale aj „dom s modrými dverami“, kde žil so svojím nezabudnuteľným spolubývajúcim Spikeom. Málokto si pritom uvedomoval, že išlo len o filmové kulisy a nič z toho sa v Notting Hill v skutočnosti nenachádzalo. Cestovateľom tento fakt dodnes neprekáža a radi si prejdú aj náučný chodník, ktorý vedie miestami, kde sa nakrúcalo. Fakt, že v Notting Hill sa pravidelne koná jeden z najznámejších a najnavštevovanejších londýnskych karnevalov, ostane mnohým turistom neznámy.

Kings Cross
Cez železničnú stanicu Kings Cross v Londýne prejde ročne asi 50 miliónov cestujúcich. Nebyť ale filmov (a kníh) o Harrym Potterovi, mimo obyvateľov Britských ostrovov by o jej existencii tušil málokto. J. K. Rowlingová totiž práve sem umiestnila nástupište 9 a ¾, z ktorého čarodejníci odchádzajú do Rokfortu. To, samozrejme, prudko zvýšilo počet osôb, ktoré na Kings Cross prichádzali len kvôli tomu, aby si obzrelo stenu medzi nástupišťami 9 a 10. Dnes sa v nej dokonca nachádza batožinový vozík, ktorý je akoby spola ponorený v múre. Otázkou ostáva, koľko „muklov“ si pri pokuse prejsť na čarodejnícke nástupište rozbilo hlavu. Železničné úrady neevidujú žiadne hlásené úrazy, na internete ale nájdete množstvo videí, ktoré zachytávajú zúfalcov márne vrážajúcich do tehlového múru.

Kaňon Bluejohn
V roku 2003 sa dobrodruh Aron Ralston vydal do národného parku Canyonlands v Utahu. Z obyčajného výletu sa stal boj o život, o ktorom Danny Boyle nakrútil v roku 2010 film s názvom 127 hodín. Presne tak dlho totiž strávil Ralston v kaňone s rukou zaseknutou pod balvanom. A bol by tu aj zomrel, keby si tupým nožom ruku neodrezal. Predtým si, samozrejme, musel zlomiť obe kosti predlaktia a vyrobiť provizórne škrtidlo z hadičiek hydrovaku a karabín. Jeho nezlomná vôľa prežiť zobrazená na filmovom plátne spôsobila, že o kaňone Bluejohn zrazu vedeli milióny ľudí. Mimochodom, dobrodruhovu ruku by ste tu už nenašli. 13 zamestnancom parku sa ju pomocou navijaku a hydraulických zdvihákov podarilo vyslobodiť. Následne ju spopolnili a popol odovzdali Ralstonovi.

Kazachstan
Možno by ste si povedali, že Kazachstan pozná každý, veď je to deviaty najväčší štát sveta. Nuž, turistov sem v 20. storočí lákalo máločo a tunajší cestovný ruch nepatril práve k najrozvinutejším. Všetko sa zmenilo po premiére filmu Borat v roku 2006. Hoci scény, ktoré sa údajne odohrávali v Kazachstane, v skutočnosti nakrúcali v Rumunsku, bola to práve ázijská krajina, ktorá zo snímky vyťažila najviac. Kazachovia pritom tvorcom filmu na čele so Sachom Baronom Cohenom najprv hrozili. Až neskôr si uvedomili, aký prínos mal Borat pre ich cestovný ruch. Počet žiadostí o udelenie turistických víz stúpol v porovnaní s rokmi pred premiérou desaťnásobne. Kazachovia sa poučili a v roku 2020 dokonca spustili kampaň na podporu turizmu, ktorej hlavným mottom je Boratovo slovné spojenie: „Very nice!“

Nový Zéland
Dnes ide o jednu z najobľúbenejších turistických destinácií na Zemi. O jej propagáciu sa ale nik nezaslúžil viac než režisér Peter Jackson, ktorú tu nakrúcal filmovú trilógiu Pán prsteňov. Zábery čarokrásnej prírody si získali srdcia prakticky všetkých divákov a mnohí z nich sa hneď po videní prvého filmu začali zaujímať o to, kde sa vlastne Spoločenstvo prsteňa natáčalo. V priebehu rokov 2000 až 2006 zaznamenal Nový Zéland nárast počtu turistov o 40 percent, a to najmä v súvislosti s novovzniknutým fenoménom známym ako „tolkienovská turistika“. Tá sa, ako inak, týka miest, ktoré štáb a herci navštívili počas nakrúcania. Na niektorých z nich nenájdete po filmároch ani stopy. Inde, ako napríklad v dedine, kde žili hobiti, uvidíte prakticky všetko vrátane nôr s okrúhlymi dverami.

Bruggy
Postava Colina Farrella v čiernej komédii V Bruggách z roku 2008 tvrdí: „Bruggy sú prdel sveta!“ Nuž, väčšina ľudí by s ním nesúhlasila. Podobne ako Amsterdamu či Petrohradu, aj Bruggám sa zvykne hovoriť skôr prezývkou „Benátky severu“. A hoci už pred uvedením snímky v kinách išlo o navštevovanú destináciu, film z nej urobil „Disneyland“. V roku 2018 napríklad Bruggy navštívilo vyše osem miliónov ľudí, pričom väčšina z nich mierila rovno do stredu mesta, kde trvalo žije len 20-tisíc domácich. Miestne úrady dokonca museli zakázať vznik nových hotelov či prenajímanie apartmánov turistom. Cestovateľom pritom film V Bruggách poslúžil čosi ako turistický sprievodca a lákadlo v jednom. Ak ste túto čiernu komédiu skríženú s kriminálkou nevideli, určite neváhajte. Možno aj vás naladí na návštevu tohto belgického mestečka, ktoré sa stalo slávnym vďaka filmu. Výletu do Brúgg hrá do karát aj fakt, že tu na každom rohu nájdete obchody s obrovským výberom piva. Ak sa ale chcete vyhnúť tlačenici, navštívte radšej Gent. Je rovnako pôvabný, ale oveľa autentickejší.