Benátky 18. storočia boli mestom spletitých kanálov, tajomných hmiel, hrdlorezov, zákerných politikov a obávaných väzníc. Takéto prostredie malo vplyv na každého Benátčana a Giacomo Casanova nebol výnimkou. Narodil sa v roku 1725 a keď mal osem rokov, zomrel mu otec. Dodnes sa však špekuluje, či bol Giacomo naozaj jeho biologickým potomkom. Casanovova matka totiž bola známa aférami s mnohými, neraz aj mocnými mužmi.
Deväťročného Giacoma matka poslala žiť do asi 30 kilometrov vzdialenej Padovy. Často krvácal z nosa a tvrdilo sa, že za to môže vlhký benátsky vzduch. Chlapec to ale videl inak. Neskôr v dospelosti vo svojich pamätiach písal o tom, že matka sa ho len chcela zbaviť. Ako sa však ukázalo, padovské ovzdušie mu naozaj prospelo. Ujal sa ho tunajší kňaz, ktorý dal Casanovovi vzdelanie v oblasti teológie, klasických jazykov aj hudby. Chlapec sa navyše zamiloval do kňazovej mladšej sestry a tým odštartovali jeho celoživotné avantúry so ženami.
Milenky po celej Európe
V dvanástich Giacoma prijali na padovskú univerzitu a o päť rokov neskôr doštudoval právo a vrátil sa do Benátok. Svojmu bystrému mozgu a vzdelaniu mohol vďačiť za to, že sa začal stretávať s mocnými mužmi Benátok, no a, samozrejme, aj so ženami z vyšších vrstiev spoločnosti. Svoju náklonnosť ale neobmedzoval len na ne. Posteľou mu začali prechádzať hudobníčky, slúžky, servírky aj príbuzné jeho priateľov a známych. Ak je možné veriť jeho pamätiam, Casanova prišiel o poctivosť hneď s dvoma ženami naraz. Obe boli príbuznými jeho padovského učiteľa a obe tiež prišli o panenstvo s Giacomom. A tak sa začala kariéra najznámejšieho benátskeho milovníka.
Svoje aféry ale nelimitoval len hranicami Benátok. Keďže cestoval po Európe, mal milenky v mnohých mestách vrátane Ríma, Paríža či Carihradu. Ako 21-ročný ukončil svoju kariéru v benátskom vojsku a dal sa na dráhu profesionálneho hazardného hráča. Avšak napriek tomu, že ženám dokázal klamať s chladnou tvárou, súperov oblafnúť nevedel. Prišiel o celý majetok a nebyť známeho, ktorý ho zamestnal ako huslistu v divadle, ktovie, ako by Casanova dopadol. Jedno je ale isté: obdobia, keď bol Giacomo bohatý, sa striedali s tými, keď kvôli hazardu alebo ženám prišiel o všetky úspory.
Tajomná Henriette
Spomedzi všetkých žien, ktoré podľahli zvodcovmu čaru, sa ale len jediná navždy zapísala do jeho srdca. V svojich pamätiach ju volal Henriette a dodnes sa presne nevie, ako sa naozaj volala. Cestovala však v prestrojení za muža a sprevádzal ju dôstojník, historici teda predpokladajú, že išlo o mladú francúzsku šľachtičnú. „Tí, čo neveria, že žena môže robiť muža šťastným 24 hodín denne, nepoznali Henriette,“ napísal Casanova o svojej najväčšej a možno aj jedinej láske. Autobiografiu písal už ako starý muž, avšak v čase, keď sa s Henriette zoznámil, boli obaja ešte len dvadsiatnikmi. Ich vzťah bol ale odsúdený na neúspech. Aristokratka sa nemohla na celý život spojiť s niekým, kto nemal urodzenú krv. A tak ho po troch mesiacoch opustila. Do okenného rámu v izbe, kde spoločne strávili noc, vyryla diamantovým prsteňom, ktorý jej Giacomo daroval: „Zabudneš aj na Henriette.“ Vzhľadom na to, koľko riadkov jej venoval v pamätiach, sa táto žena mýlila.
Mesiace za mrežami
Po krátkom vzťahu s Henriette sa Giacomo vydal na cesty po Európe. Pozrel sa do Paríža, kde akoby mimochodom dohodil kráľovi Ľudovítovi XV. jednu zo svojich mileniek. Pozrel sa do Prahy aj do Viedne, ale v rakúskej metropole bola preňho až príliš upätá a konzervatívna atmosféra, a tak sa v roku 1753 vrátil do Benátok. Ženy, hazard a voľnomyšlienkarstvo však Giacomovi narobili množstvo nepriateľov. Napokon si ho vzala na mušku inkvizícia. V meste, ktoré kypelo zhýralosťou, obvinil tribunál Casanovu z rúhania, paktovanie s kabalou a z členstva v slobodomurárskom bratstve. Bez súdneho procesu naparili Giacomovi päť rokov za mrežami.
Trest si mal odpykať v neslávne známom väzení Piombi v Dóžovom paláci. Nachádzalo sa priamo pod olovenou strechou, takže v lete tu bolo priam neznesiteľne horúco. Casanova sníval o ženách, luxuse a peknom oblečení, a tak vymyslel plán úteku. Našiel kus železnej tyče, z ktorej si spravil primitívne dláto. Pod svojou posteľou potom začal hĺbiť dieru do drevenej podlahy. Vedel, že sa nachádza presne nad pracovňou inkvizítora, preto útek si naplánoval na 28. augusta. Bol to deň svätého Augustína, počas ktorého inkvizítor nepracoval a miestnosť tak mala byť prázdna.
Tri dni predtým, než mal Casanova realizovať plán úteku, ho premiestnili do lepšej cely. Darmo protestoval, dozorcovia boli nekompromisní. Istý čas potom trvalo, kým sa z neúspechu spamätal, ale napokon opäť začal plánovať útek aj so spoluväzňom, odpadlíckym kňazom Balbim. K slovu sa opäť dostalo primitívne dláto a pomocou neho sa dvom mužom podarilo dostať na strechu a napokon aj ujsť z paláca. Gondolou sa dostali na pevninu, kde sa ich cesty rozdelili.
Útek pred veriteľmi
Casanova sa vrátil do Paríža, kde kráľovi pomáhal naplniť pokladnicu. Konkrétne tak, že sa stal spoluvynálezcom štátnej lotérie, na ktorej zbohatol nielen panovník, ale aj samotný Giacomo. Začal sa zaujímať o okultizmus a numerológiu, aj keď len kvôli peniazom. Podobne ako dnes, aj vtedy sa dalo na ezoterike dobre zarobiť a človek jej vôbec nemusel veriť. Vo Francúzsku sa tiež stal špiónom a dokonca aj obchodníkom so štátnymi dlhopismi. Okolo roku 1758 tak zbohatol, že si otvoril vlastnú manufaktúru na spracovanie hodvábu. Viedol ju však mizerne, postupne sa zadlžil a o dva roky neskôr musel pred veriteľmi ujsť do Švajčiarska.
Približne vtedy začal vo veľkom cestovať po Európe. Peniaze zháňal ako len mohol. Zväčša vďaka dôverčivým ľuďom, ktorých si vedel rýchlo získať. Pobudol v Holandsku, Anglicku aj Rusku. Tu sa snažil cárovnú Katarínu Veľkú presvedčiť, aby po vzore Francúzska spustila štátnu lotériu, ale neuspel. Po 18 rokoch v exile sa napokon vrátil do Benátok. Už to ale nebol rovnaký Giacomo Casanova, ktorý ako 30-ročný z mesta ušiel. Život na cestách sa na ňom poriadne podpísal nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke. Už ani u žien nemal taký úspech ako kedysi. Aspoň písanie divadelných hier mu išlo, ale práve kvôli jednej, v ktorej si robil nemiestne žarty z benátskej aristokracie, ho z mesta opäť vyhostili. Život dožil na českom zámku Duchcov, kde robil knihovníka cisárovmu komorníkovi. Začal viesť tak nudný život, až podľa vlastných slov pomýšľal na samovraždu. Zachránilo ho iba to, že chcel spísať autobiografiu. V Čechách žil 13 rokov a zomrel v roku 1798. Miesto, kde ho pochovali, dodnes nie je známe.
„Duel so šľachticom“: V roku 1766 sa Casanova zaplietol do súboja s poľským plukovníkom a aristokratom Franciszkom Branickim. Dôvod? Cherchez la femme. Pohádali sa kvôli talianskej herečke a ich spor vyústil v súboj s pištoľami. Obaja skončili ranení a lekári Casanovovi dokonca chceli amputovať ruku. Tá mu síce ostala, ale z Varšavy ho vyhostili a už nikdy sa sem nevrátil.
Od autora ďalej ponúkame:
Mýlili si ich s prostitútkami. Kde sa vzali gejše?
Tomás de Torquemada: Krutý inkvizítor zmenil podobu dejín
Jakob Fugger: Boháč, ktorý si vyrobil cisára
