Viac už prezradil v rozhovore pre náš časopis šéf Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš (52).
Pociťujete každým dňom pred magickým dátumom 24. augusta zvýšenú prevádzkovú teplotu či už ako aktívny športovec, ale hlavne ako funkcionár?
Veru tak, aj dnešné počasie na Slovensku nám nahráva vzhľadom na to, že aj v Tokiu nás čaká teplota blížiaca sa k 40 stupňom a bezmála 100 % vlhkosť. Takže začína byť prihorúco – ako naznačujete vo vašej otázke – nielen počasím, ale s blížiacimi sa dňami do štartu PH v Tokiu 24. augusta. To čakanie od minulého roka bolo pridlhé a všetci zúčastnení sú už v štartovacích boxoch, aby mohli prezentovať svoju športovú výkonnosť umenie a aby organizátor mohol po komplikovanom období spôsobeným pandémiou prezentovať Japonsko a Tokio v tej najlepšej forme s ohľadom na bezpečnosť všetkých zúčastnených, ako aj domácich obyvateľov.
Tokio pristúpilo k drastickým obmedzeniam. Ako ich hodnotíte z vášho pohľadu? Neovplyvnia do veľkej miery komfort či reálne potreby paralympijských športovcov?
Na dennej báze komunikuje naše vedenie tímu, ktoré nás bude reprezentovať v Tokiu, s organizačným výborom hier. Všetko sa podriaďuje bezpečnosti a to je aj hlavné zadanie pre náš realizačný tím všetkých zúčastnených – bezpečne a zdravo sa dopraviť nielen na paralympiádu, ale aj domov. Športovcov sa snažíme minimálne zaťahovať do obmedzení, no len koordinácia a dobrá súčinnosť celej výpravy môže sa následne pretaviť do dobrých športových výsledkov. Už dávnejšie som vyhlásil, že športovo budú úspešní hlavne športovci, ktorí zvládnu všetko naokolo súvisiace s covid opatreniami. Takou dôležitou novinkou bude v tíme covid manažér, keďže si budeme musieť odbery a testovanie realizovať sami. Len na predstavu – celé usmernenie pre covid opatrenia má viac ako 400 strán textu.
Môžeme napriek všetkým udalostiam posledného roku oslavovať, že sa hry vôbec uskutočnia. Vnímate to tak tiež alebo niekde cítite pachuť pandémie, ktorá z hier neurobí tú pravú športovú emóciu?
Určite asi najväčšiu medailu už teraz pred hrami OH a PH Tokio 2020 by malo dostať Japonsko a organizačný výbor. Asi najjednoduchšie by bolo hry zrušiť, no aj napriek mnohým problémom sa rozhodli v prípravách pokračovať. Prebiehajúce ME vo futbale dávajú asi odpoveď na vašu otázku, že napriek obmedzeniam sa všetci tešia zo športových výkonov a to isté predpokladám aj v Tokiu. Japonsko už minulý rok avizovalo, že to bude štart do nového obdobia po pandémii. Takže očakávam pravé športové emócie.
Bude aj vám osobne z tony všetkých opatrení na SPV najviac chýbať divácka podpora?
Uvidíme, aká bude koncovka, keďže sa opatrenia stále upravujú. Posledná informácia je, že domáci diváci budú môcť byť na športoviskách v určitom množstve a pre mňa v mojom športovom výkone výrazne pomáhalo aj fandenie na diaľku a verím, že bude môcť doletieť aj do ďalekého Tokia zo Slovenska.
Ako sa SPV vysporiadal s pandémiou – cítite obrovský výpadok financií či, naopak, je situácia stabilizovaná?
Tak ako všetkých, zasiahla aj náš šport. Našou najväčšou stratou bolo marcové úmrtie Mareka Kamzíka aktívneho športovca v parapowerliftingu v príprave na PH Tokio vo výbornej športovej forme. Covid bol veľmi rýchly a za pár dní ochoreniu podľahol. Miernou pomocou je, že naši športovci nemajú status profesionálneho športovca, ale podávajú profesionálne športové výkony. Najhoršie bolo, že sa neusporiadali žiadne medzinárodné podujatia a rozbiehajú sa len postupne, čo malo hlavne dopad na nomináciu a kvalifikáciu pre PH Tokio a v súčasnosti aj na ZPH Peking. Takže dopad na jednotlivcov nebol taký veľký ako v profesionálnom športe, no na organizácie rovnaký.
V Tokiu sa bude bojovať o cenné kovy v 22 športoch, kde má Slovensko najväčšie šance na úspech?
Predchádzajúce obdobie nás napĺňa optimizmom vzhľadom na získané medaily na ostatných majstrovstvách sveta či Európy – titul majstra sveta v paracyklistike, 3 strieborné medaily na ME v Atletike a jedna v plávaní – a teda slovenskí paralympionici urobili aj v pandemických obmedzeniach veľký kus práce. Očakávame hlavne medaily v paracyklistike, parastreľbe, parastolnom tenise, paraatletike a boccia obhajuje z Ria viacero kovov. V podstate každý člen SPT Tokio 2020 má vysoké ambície.
V kontexte športovca si zrejme určite trúfate na ďalšiu medailu aj vy. Aká bude pre vás cesta na túto paralympiádu?
Ťažko odhadnúť momentálnu formu, keďže od minulého roka neboli žiadne medzinárodné turnaje a len pred dvoma týždňami prebehol kvalifikačný turnaj v Slovinskom Lašku, kde si už k nominovaným stolným tenistom – Riapoš, Kánová, Ludrovský – miestenku vybojoval aj mladý Boris Trávniček, čomu sa veľmi teším. Samozrejme, budem sa snažiť využiť svoje doterajšie skúsenosti, keďže ako prvému Slovákovi vôbec sa mi podarilo štartovať na svojej 7. športovej paralympiáde v rade, lebo som začal s účasťou už v roku 1996 v Atlante. Aj keď je to šport individuálny, z nominovaných športovcov sa skladajú aj tímove súťaže, kde vidím najväčšie šance aj pre mňa a Martina Ludrovského zabojovať o najvyššie pozície, ale urobím maximum aj v súťaži jednotlivcov. Trochu ma mrzí, že určili ako loptičku pre turnaj DHSDJ40 – čo je ťažšia a tvrdšia lopta a je relatívne málo času na tréning s uvedenou loptou, pretože len pred dvoma týždňami sme sa k nej dostali.
S akým počtom medailí budete ako šéf výboru spokojní? Skúste si zaprognózovať, koľko ich Slovensko získa?
V Rio de Janeiro v roku 2016 sme získali 11 medailí a verím, že máme tím, ktorý sa môže aj v Tokiu dostať k uvedenému číslu.
Ako vnímate nové športy na paralympiáde, medzi ktoré sa radí taekwondo a bedminton. Je to správny progres či, naopak, chýba vám nejaký medzi športami?
Som rád, že dochádza k postupnému dopĺňaniu nových športov. Na Slovensku spolupráca so Slovenskou asociáciou Taekwonda a jej predsedom p. Ižiarikom je na vnikajúcej úrovni a za pár rokov má parataekwondo veľa nadšencov a športovcov. Zatiaľ sa do Tokia nikto nekvalifikoval, ale do Paríža 2024 by sa to mohlo aj podariť.
Je podľa vás dostatočný záujem slovenskej športovej verejnosti o paralympiádu? Vedia sa Slováci podľa vás tešiť z úspechov týchto športovcov?
Snažíme sa, aby sa čo najviac dostal náš šport k divákom a našim fanúšikom a to je aj úloha pre náš mediálny tím pre Tokio 2020. Prvú generálku sme mali počas prebiehajúcich majstrovstiev sveta v parahokeji, kde sme priniesli priame prenosy, ako aj štúdio a prvýkrát v histórii pri štarte našich chlapcov v kategórii „A“ mohli aj slovenskí diváci vidieť naživo všetky zápasy. To je cesta, aby mohli nielen fanúšikovia, ale aj široká verejnosť vidieť, že je to šport so všetkým, čo k nemu patrí. V Česku počas MS v parahokeji ste mohli na zápasy aj stávkovať. Máme veľa podporovateľov a fanúšikov a verím, že PH Tokio nám pomôže rozšíriť ich rady.
S čím budete vy osobne ako predseda SPV spokojný po skončení hier a s čím spokojný ako aktívny športovec?
Už som to naznačil v predchádzajúcej odpovedi, že priorita pre mňa je, aby sa všetci vrátili v poriadku k svojim rodinám vrátane mňa a ak k tomu pridáme aj nejakú medailu – misia bude naplnená.
Odhliadnuc od výsledkov, budú tieto hry azda najemočnejšie vďaka silnému športovému odkazu? Pretože už každý jeden paralympionik na hrách je určitým spôsobom veľký víťaz…
Všetci športovci sa snažia aspoň raz počas svojej kariéry dostať a kvalifikovať na OH, PH. Nielen jednotlivci, ale aj krajiny. Sú to najvýznamnejšie športové podujatia a už len samotná účasť je malým víťazstvom vzhľadom na to, kde sa slovenský šport nachádza. Pokiaľ nepríde k systémovým zmenám, o pár rokov bude počet športovcov i športov zo Slovenska klesať. Už teraz nemáme zastúpenie na OH a PH v žiadnom kolektívnom športe. O to viac treba vnímať každý úspech, ktorý dosiahnu naši športovci v zahraničí, keďže majú podobnú poctu ako prezident krajiny, kde vztyčujú slovenskú zástavu a hrajú slovenskú hymnu. Ďakujeme za vašu podporu a fandenie nielen počas PH Tokio 2020.
Dr. h. c. PhDr. Ján RIAPOŠ, PhD.
Predseda Slovenského paralympijského výboru.
Predseda Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov.
Slovenský reprezentant v parastolnom tenise, skupina TT2 vozíčkari ziskom štyroch zlatých a jednej striebornej medaily je aj najúspešnejším slovenským paralympionikom v letných športoch. Obdivuhodná je aj jeho séria titulov kontinentálneho šampióna. Svoj prvý turnaj Hungarian Open v Budapešti absolvoval v roku 1994. PH v Tokiu 2020 budú jeho 7. hry v rade.
Od roku 1993 je po autohavárii pripútaný na pohyb pomocou vozíka. Parastolnému tenisu začal venovať v roku 1993. Okrem aktívnej športovej kariéry sa stal aj funkcionárom v športe zdravotne znevýhodnených. V roku 2002 ho zvolili za predsedu Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ), o rok neskôr aj za predsedu Slovenského paralympijského výboru (SPV). Obe funkcie vykonáva aj v súčasnosti. V roku 2006 mu bol prezidentom SR udelený Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja športu zdravotne postihnutých.
Mohlo by vás zaujať:
Exkluzívne s Jánom Riapošom: 25 rokov Slovenského paralympijského výboru
Vieme, ako vyzerá nová poštová známka k Paralympijským hrám v Tokiu
Ľubomír Souček: Účasť na hrách je česť, víťazstvo je výnimočná vec
