Pár rokov od skončenia druhej svetovej vojny sa sporadicky po svete objavovala túžba po dosiahnutí čo najvyššej rýchlosti aj na cestách. ZSSR malo konštruktéra A.A. Smolina s bohatými skúsenosťami z výroby pretekárskych áut a stavby lietadiel. Tomu zodpovedal aj slzovitý tvar hliníkovo – duralovej karosérie. Za pohonnú jednotku bol zvolený prúdový motor RD-500 s ťahom 1590 kg (údajne až 2700 hp). Vytúženou hranicou bolo dosiahnutie rýchlosti 800 km/h, ale konštruktéri by sa uspokojili aj s prekonaním hodnoty na tachometri nad 694 km/h.
Úloha skúšobného vodiča – pilota GAZ TR pripadla pretekárovi M.A. Metelevovi, dovtedy dvojnásobnému šampiónovi ZSSR. Pri prvom skúšobnom teste 14.11.1954 bola povolená maximálna rýchlosť len 300 km/h, nakoľko ani vybraná letisková dráha nebola dostatočne dlhá na taký účel. Vrásky robili aj samotné pneumatiky, ktoré by vyššiu rýchlosť asi bezpečne nezvládli. Aj pri lietadlách stačili gumy do 300 km/h. Ďalším problémov boli účinné brzdy, ktoré by sovietsku strelu skrotili. Hoci test skončil haváriou, ale jazdec utrpel len menšie poranenia. Neskôr bol ambiciózny projekt zastavený.
Mohlo by vás zaujať:
Sánka dolu s čím prišli Rusi na autosalón do Ženevy
Ruské pretekárske žihadlo, o ktorom sa málo vie
Bella-1: Experimentálne lietadlo, ktoré pristálo kdekoľvek
