Najznámejšie nože: Odolali času aj meniacim sa trendom

Opinel
Dve firmy spravili zo zatváracích nožov to, čím sú dnes. Prvou je Opinel. Len málo nožiarskych spoločností je starších než tá, ktorú v roku 1890 založili v Savojsku Opinelovci. O sedem rokov neskôr vymysleli dizajn, ktorý prakticky bez zmeny prežil až dodnes. Jednoduchá rukoväť zväčša z bukového dreva a čepeľ z karbónovej či nehrdzavejúcej ocele majú už desaťročia rovnaký tvar, v rámci zvýšenia bezpečnosti pri práci s nožom sa na ňom od 50. rokov 20. storočia nachádza aj patentovaná poistka Virobloc. Katalóg produktov Opinelu sa síce za tie roky poriadne rozrástol, ale duch firmy ostáva prakticky rovnaký. Drvivú väčšinu výrobkov tvoria lacné, ale kvalitné nože určené na bežné používanie. Veď za tým účelom ich Opinelovci aj začali vyrábať. Už koncom 19. storočia bolo ich náradie určené pre ľudí, ktorí sa živia rukami. Ťažko povedať, koľko nožov firma počas svojej existencie vyrobila. Do začiatku druhej svetovej vojny ich bolo 20 miliónov a hovorí sa, že dnes sa každých desať sekúnd predá jeden Opinel. Tak si to skúste spočítať.

Švajčiarsky nôž
Jeho korene siahajú do konca 19. storočia a hoci nešlo o prvý multifunkčný nôž na svete, dnes je jednoznačne najznámejší. Karl Elsener a Paul Bochéat vtedy vyhrali zákazku na výrobu nožov pre švajčiarsku armádu, Elsener si založil firmu Victorinox a Bochéat sa stal riaditeľom spoločnosti Wenger. Obe firmy spolu súperili vyše sto rokov, zo súboja ale napokon vyšiel víťazne Victorinox, ktorý konkurenta v roku 2005 pohltil. Pôvodný model švajčiarskeho noža z roku 1890 obsahoval klasickú čepeľ, výstružník, skrutkovač (na rozoberanie a skladanie pušky) a otvárač na konzervy. Dnes je však na trhu vyše sto modelov, ktoré sa líšia veľkosťou, jednotlivými druhmi náradia aj použitými materiálm . Nie všetky sú síce populárne, ale firma Victorinox si môže dovoliť tvoriť aj trochu bizarné kúsky, napríklad ten s USB kľúčom. Veď z jej výrobných liniek schádza asi 45-tisíc nožov denne, takže o tržby sa rozhodne nemusí strachovať.

Motýlik
Vo filmoch sa ním zväčša oháňajú gangstri, pretože motýlik si v skutočnom svete získal najväčšiu popularitu práve u pouličných zločincov. Jeho nosenie je v mnohých krajinách zakázané a človeku, ktorého by s motýlikom chytili policajti, by hrozila mastná pokuta či rovno väzenie. Tento nôž skutočne vznikol za bojovým či sebaobranným účelom a jeho pôvod môžeme nájsť na Filipínach, kde mu miestni dali meno balisong. Dôležité pre nich boli dve veci: aby bol nôž zatvárací, ale zároveň sa dal v prípade potreby veľmi rýchlo otvoriť a použiť. Zámer sa im podaril, aj keď treba povedať, že len trénovaný človek dokáže čepeľ motýlika odhaliť a skryť rýchlo, efektne a bezpečne. Až priveľa ľudí chcelo svojimi zručnosťami ohúriť iných a skončili bez prsta. Asi preto existujú aj tréningové verzie s tupou čepeľou. Balisongy sa tešia obľúbenosti aj napriek tomu, že napríklad vo Švajčiarsku, Veľkej Británii či Austrálii sa nesmú nosiť. Vlastniť ich ale môžete a patria medzi obľúbené zberateľské kúsky. Motýlik sa dá využívať nielen na sebaobranu, ale ide aj o užitočný pracovný nástroj. V „skrytom“ stave navyše patrí spomedzi zatváracích nožov medzi najbezpečnejšie. Stačí s ním však začať machrovať a človek sa zahráva so zdravím.

Bowie
James Bowie sa vedel výborne oháňať nožom. Tento otrokár a vojak, ktorý zohral dôležitú úlohu v Texaskej revolúcii. Nože mal tak rád, že si jeden navrhol a nechal na mieru ukovať. A v roku 1827 sa o ňom začali písať články v novinách, keďže nôž zachránil majiteľovi život spôsobom, ktorý médiá milovali. Stalo sa tak počas súboja, v ktorom Norris Wright postrelil Bowieho do boku. Bowie spadol, ale vzápätí vstal a so svojím verným nožom v ruke sa vrhol na súpera. Tomu sa ale podarilo zraziť Bowieho k zemi, tasiť meč, ktorý nosil ukrytý vo vychádzkovej palici, a pripichnúť neboráka k zemi. Meč však nešiel vytiahnuť, a tak Wright jednou nohou stúpil na ležiaceho, aby sa lepšie zaprel. Bowie ho zdrapil a nožom mu rozpáral brucho. Wright okamžite zomrel, Bowie sa zo zranení dostal. Tak sa začala písať história noža, ktorý dodnes patrí k jedným zo symbolov divokého západu. Vyrábajú ho stovky firiem, ale dizajn je viac-menej rovnaký. Nôž môže mať čepeľ dlhú až 30 centimetrov, prehnutý hrot (neraz s ostrím na chrbte v tejto časti) a záštitu. Z pochopiteľných dôvodov sa už dnes nepoužíva pri súbojoch, ale medzi zálesákmi je stále veľmi obľúbený.

Rybička
Ktorý chlapec ju nemal? Už vyše sto rokov sa v Česku vyrába ikonický zatvárací nôž s rukoväťou v tvare ryby, ktorý bol skutočne určený práve deťom. Nešlo však práve o najkvalitnejší nástroj. Vyrábal sa z nekvalitnej ocele, ktorá k sebe priam pozývala hrdzu, pri nešetrnom zaobchádzaní z rybičky odpadávala rukoväť a na čepeľ sa stačilo škaredo pozrieť a už otupievala. To bolo kedysi. Dnes je všetko inak, a hoci nôž by ste nechceli používať na ťažšiu prácu, svoju funkciu zastane dobre. Rybička navyše zažíva istú renesanciu a firma Mikov, ktorá ju vyrába, ponúka desiatky modelov. Dokonca aj jeden pozlátený s damaškovou čepeľou. Škoda, že neplní tri želania.

Wenger Giant: Tento nôž by so sebou nechcel nosiť žiadny švajčiarsky vojak. Ide o najkomplexnejší nôž svojho druhu, má 87 nástrojov, 141 funkcií, váži vyše 1 kilogramu a je absolútne nepoužiteľný. Napriek tomu je vypredaný, zberatelia po ňom doslova skočili.