Chýlilo sa k večeru a hustý dážď ma veru nelákal na prehliadku hlavného mesta, hoci som mal takmer dve hodiny času do odletu ďalšieho lietadla. Do cieľa mojej cesty, vychýrenej Cartageny, nachádzajúcej sa na severe krajiny, zostávalo ešte vyše tisíc kilometrov. Leží na pobreží Karibiku, ktoré bolo založené v 16. storočí dobyvačnými Španielmi. Toto bohaté mesto v minulosti slúžilo ako základňa pre ďalšie dobýjanie Ameriky, ale zhromažďovali tu aj ulúpené zlato, striebro, smaragdy a iné cennosti, ktoré potom španielski dobyvatelia odtiaľto vyvážali.
Pred letiskovou halou v Cartagene parkovalo množstvo taxíkov, avšak pre vašu bezpečnosť odporúčam využiť iba registrovaných prepravcov. Pomôže tomu aj systém, ktorý tam majú zavedený. Ak prejavíte potrebu použiť taxík, v informačnom stredisku letiska poviete cieľ vašej cesty, teda názov hotela alebo ubytovacieho zariadenia, a usmiata pracovníčka tohto centra ochotne poradí a pomôže. Vypíše na lístok názov ubytovania, ktorý podáte taxikárovi a máte istotu, že vás na určené miesto dopraví. Podobne, ako všade na svete, aj tu sa vyskytujú nepoctivci, striehnuci na bohatých a neopatrných turistov. Mal som šťastie, že sa mi podarilo ubytovať v celkom slušnom a čistom hosteli, s poetickým názvom North Star, čiže Hviezda severu, vo štvrti Boca Grande. Vo štvrti hemžiacej sa špičkovými hotelmi zvučných mien, ale aj apartmánov a letných víl, umelcov, politikov, mafiánov, no i bohatých amerických dôchodcov, užívajúcich si príjemnú klímu tropického podnebia. Veď nenadarmo sa hovorí, že každý, kto niečo v Kolumbii znamená, vlastní v Cartagene dom alebo byt. A tak sa tam poľahky môžete stretnúť s Mickom Jaggerom, Michaelom Douglasom, Richardom Gereom aj s bývalým americkým prezidentom Billom Clintonom.
Cartagena je okrem iného aj rodiskom svetoznámeho spisovateľa, držiteľa Nobelovej ceny za literatúru, Gabriela García Márqueza. Punc výnimočnosti mestu dodáva aj každoročne sa konajúci filmový festival s množstvom svetoznámych hviezd filmového plátna.
Minulosť Cartageny je však poznačená aj neslávnym trhom otrokov, ktorých tu privážali lode z afrického kontinentu a zaplavovali nimi rozsiahle územia Ameriky. V niektorých bohatších rodinách v Kolumbii majú doteraz slúžky alebo aj celé služobníctvo afro-amerikánskeho pôvodu. Okrem iného je potrebné spomenúť aj skutočnosť, že mesto je od roku 1984 na zozname pamiatok zapísaných UNESCOM.
Za pozornosť stojí aj návšteva Národného múzea námorníctva, no dominantou oblasti India Catalina je obrovský opevnený komplex a jeho hradby San Felipe de Barajas, s podzemnými chodbami a 63 kaňonmi, zabezpečujúcimi účinnú ochranu pred nepriateľskými útokmi. S jeho výstavbou začali v rokoch 1656 až 1657, no dokončili ho až v roku 1798. Neprekonateľné čaro má aj koloniálny kolorit mesta s nádhernými stavbami svetského a sakrálneho charakteru, s dominujúcimi pestrofarebnými fasádami. Máte chuť na šťavnatý kokos, dobre chladený ovocný džús z manga alebo pomarančov? Nie je problém. Pouličných predavačov je tu neúrekom a priamo pred vami ho pripravia za malú chvíľku. Nemusíte ich vyhľadávať, sami si vás vyhľadajú, akoby tušili, že pri teplotách 38 stupňov Celzia ich ponuku neodmietnete. A tak hor sa do morských vĺn na jednej z miestnych pláží…
Karnevalový ošiaľ
Ak ste počas fašiangov v Južnej Amerike, určite vám domáci odporučia navštíviť najvýznamnejšiu formu voľnej zábavy, akou je pravý juhoamerický karneval. Moja zvedavosť ma priviedla práve do 115 km vzdialenej dvojmiliónovej Barranquilly. Mesto je prístavom, a ak hľadáte zaujímavé pamiatky, budete asi sklamaní. Je faktom, že sa tu narodila speváčka Shakira, ktorá má kolumbijsko-libanonský pôvod. V tomto meste žije aj najväčšia arabská komunita. Každoročne sa tu koná trojdňový karneval, ktorý je druhým najvýznamnejším po brazílskom karnevale v Riu. Je to veľká oslava, kde pre milión návštevníkov, väčšinou vo februári, robia svoju šou zabávači a tanečníci zo všetkých regiónov Kolumbie. Stretávajú sa tu celé rodiny, od detí až po babičky. Vždy mesiac pred jeho začatím si prostredníctvom internetu zvolia Miss karnevalu. Keďže okrem špecialít ponúkaných od predajcov v stánkoch, pečeného mäsa, klobás, špízov či zemiakových placiek sa ponúka aj alkohol, kvôli častým roztržkám tu dohliada polícia na poriadok. Domáci majú zvláštny zvyk a v nečakanej chvíli vás obsypú múkou a oblejú vodou. Vraj aby ste boli zdraví a šťastní! Karnevalový hurhaj nemá konca kraja, pestrofarebné sprievody striedajú alegorické vozy s bizarnými postavičkami ľudových hudobníkov a rôznych výjavov zo života pospolitého ľudu. Nakoniec, pred dverami je štyridsaťdňový pôst a Kolumbia, ako silne katolícka krajina, tradície pôstneho obdobia dodržiava.
Ďalší deň môjho pobytu mám v pláne navštíviť mesto Santa Marta. Cesta trmácajúcim sa mikrobusom merala 244 kilometrov a trvala asi päť hodín. Desiati cestujúci mali rozmanitý cieľ cesty, a tak sme dosť stáli, keďže pasažieri sa menili. Za 20 dolárov som sa tak dostal do hotela Miramar, ktorý bol zariadený do sparťanského štýlu. Steny izieb už zrejme dávno nevideli maliarsky štetec či šikovného stolára alebo údržbára. Santa Marta, to nie sú len obchodné štvrte, ale aj prístav, piesková pláž či park so sochou velikána Simona Bolívara, ktorý zomrel práve tu v Santa Marte. Veď história Kolumbie sa začína písať jej objavením v roku 1499 španielom Alonsom de Ojeda. Túto španielsku nadvládu ukončila oslobodzovacia vojna v roku 1819, na čele s národným hrdinom Simonom Bolívarom. Po trmácaní sa ulicami mesta dobre padne menšie občerstvenie na terase miestneho hotela. Objednám si huevas resaladas, niečo ako naša praženica, v prepočte som zaplatil asi dve eurá aj s kávou. Popoludnie trávim na pláži, no mnoho relaxu si neužijem. Všade prítomní predavači rozličného občerstvenia a suvenírov vám ani tu nedajú pokoj, a tak sa idem radšej osviežiť do vody.
Ďalším cieľom mojej cesty bude vychýrený národný park Tayrona. Dobré informácie a rady recepčnej z hotela sú na nezaplatenie. Ochotne mi zabezpečí taxík a o hodinu po mňa príde starček so žltou a hrdzavou Dáciou. Očividne je rád, keď s ním môžem komunikovať čiastočne po španielsky a po anglicky. Slováka ešte nikdy neviezol, a to si už pamätá mnoho. Celou cestou vytrubuje a zdraví známych v protiidúcich autách, majiteľov pouličných stánkov i chodcov. Potom sa rozhovorí o svojej rodine a o miestnych krásaviciach. Veď o čom sa môžu muži v konečnom dôsledku baviť?
Konečne sme dorazili pred bránu Národného parku Tayrona, panenská príroda a trištvrte hodiny cesty pešo, kým zoženiem ubytovanie. Predieram sa lianami, hustým porastom a kamením a začínam mať pochybnosti, či sa tam vôbec dostanem. Cesta sa mi zdá nekonečná a batožina ťažká. A zrazu stojím pred bránami tábora Arrecifes.
Posledný raj na Zemi
Národný park Tayrona, nachádzajúci sa na Karibskom pobreží neďaleko miest Santa Marta a Rodadero, patrí medzi najkrajšie pobrežia Južnej Ameriky. Tak sa dočítate v turistickej príručke. Za národný park bol vyhlásený v roku 1964. Dodnes tu stretnete potomkov pôvodných obyvateľov, môžete obdivovať ich tradície, kultúru spôsob života. Bohatá flóra i fauna je výsledkom dvoch ekosystémov, mora a hôr. Pestrofarebné papagáje, leguány, jašterice červené, ďatle a viac ako 400 rôznych druhov vtáctva. Vstup do Národného parku nie je zadarmo, mňa ako cudzinca to vyšlo dvojnásobne, domáci to majú lacnejšie. Ubytoval som sa v tábore Arrecifes, kde skoro všetci návštevníci začínajú prehliadku. Keďže podnebie je tu mierne a teplé, zvolil som si ubytovanie v hamaku, teda visiacej sieti. Dve noci stačili, tretiu som strávil radšej v stane, kde mi však nedali pokoj mravce. Ak by ste si chceli poblúdiť celým parkom, oplatí sa prenajať džíp, koňa alebo mulicu. Nie je to lacná záležitosť, no ak toho chcete stihnúť viac, oplatí sa. Osobitne si treba uvedomiť, že strava v národnom parku je omnoho drahšia ako inde v krajine. A tak je rozumné zobrať si nejaké zásoby so sebou. Pri potulkách parkom natrafíte na malé kolóny domorodých obyvateľov, prepravujúcich na muliciach alebo koňoch náklady banánov, kokosových orechov, ale aj potrebných surovín na zásobovanie a prevádzku stravovacích zariadení. Za zmienku stojí aj návšteva indiánskej osady El Pueblito alebo Ciudad Perdida, čiže stratené mesto. Ak ste videli filmy Indiana Jones, Misia alebo Lara Croft, je dobre vedieť, že niektoré scény sa nakrúcali práve tu. Výprava trvá 3 až 4 dni a obsahuje sparťanské podmienky hornatého terénu, vrátane nocovania v stane, a nesmiete po sebe zanechať doslova nič. Ak teda vykonáte i veľkú potrebu, musíte si to so sebou odniesť.
Byť tak blízko mora a nevykúpať sa v ňom, by bolo neodpustiteľné. Od tábora Arrecifes trvá asi 15 minút chôdze, kým sa dostanete k morskej lagúne La Piscine. Tento útes v prednej časti pobrežia tvorí prírodné kúpalisko s možnosťou potápania a sledovania exotického podmorského života. Ak už máte vody dosť, príjemne sa dá poprechádzať aj popri morskom pobreží, kde na človeka fascinujúco pôsobia obrovské skaly a mamutie korene vyplavených stromov. Takmer celá pláž je lemovaná kokosovými palmami a okrem nich sú tu aj rozsiahle banánové plantáže. Ich plody sa exportujú do celého sveta a Kolumbia patrí k ich popredným producentom. Práca zberačov však nie je bohvieako platená, no aj za tú sú ľudia vďační. Z plantáží sa prepravujú banány najmä terénnymi autami, preložia sa do kamiónov a nalodia na export v prístave Santa Marta, odkiaľ putujú do Európy a Ameriky. Obdivujem najkrajší záliv El Cabo de San Juan, popíjam kokosové mlieko a poberám sa na najbližší spoj do veľkomesta. Som zvedavý, či ma aj mesto Medellín niečím prekvapí.
Kráľovstvo orchidey, narkobarónov a umenia
Autobusom cestujeme celú noc. Ráno sa trochu posilníme a smerujeme taxíkom do bezpečnej zóny El Poblado. Tu sídlia firmy bohatých Kolumbijčanov, majú tu svoje vily a apartmány, všetko dokonale chránené elektronikou a strážnou službou. Naše ubytovanie je na úrovni slušného hostela. Toto druhé najväčšie mesto v Kolumbii má vyše 3,2 milióna obyvateľov. Klimatické podmienky sú tu skôr chladné, pretože mesto leží v nadmorskej výške 1538 m n. m. Azda každému návštevníkovi tejto obrovskej metropoly sa pod pojmom Medellín vybavia drogy, vraždy, únosy, násilie a drogový boss Pablo Escobar. Muž, ktorého národ zatracuje, no nemalá skupina ho ešte doteraz zbožňuje a nedá naňho dopustiť. Pravdou je, že po jeho smrti kriminalita v krajine klesla, no nie až tak, aby ste sa najmä v odľahlých štvrtiach cítili bezpečne. Dodnes sú tu pozostatky drogových kartelov, lepšie organizovaných a obozretnejších. Pokúšal sa presadiť aj v politike a v roku 1989 bol siedmym najbohatším mužom planéty. Jeho majetok sa odhadoval na 23 miliárd dolárov.
Escobarovi sa len málokto odvážil postaviť na odpor. Aj napriek neustálej poľovačke na svoju osobu sa mu podarilo v roku 1993 z väzenia utiecť, avšak to bol jeho koniec. Pablov pohreb bol veľkolepou udalosťou, zúčastnilo sa ho vraj až päťtisíc ľudí… V poslednej dobe sa kolumbijská vláda snaží bojovať proti drogovým kartelom i tým, že im vypaľuje plantáže koky. No väčšinou sa to dotýka drobných pestovateľov ako veľkých narkobarónov a v televíznych správach sa zvyknú pochváliť úspešným zásahom proti plantážnikom. Z kokaínu sa stal miliardový biznis. Najväčší odberateľ kokaínu je USA. Pravda, Medellín to nie je len kriminalita, ale aj centrum bohatej kultúry, mesto škôl, univerzít a najmä priemyslu. Medzi hlavné produkty patria výrobky z ocele, textil, cukrovinky, potraviny a nápoje, chemické výrobky, liečivá, ale i kvety. Kolumbia patrí medzi najväčších exportérov kvetín na svete. Nemožno nespomenúť množstvo umelcov, ktorí obohacujú svojimi dielami kolorit tejto metropoly, napríklad maliari Debora Arango, Fernando Botero, sochár Rodrigo Arenas Betancur a iní. Mnoho unikátnych diel týchto, ale aj iných umelcov sa skrýva v Múzeu moderného umenia, v Metropolitnom divadle, ale aj tradičnom múzeu Antioquia.
Podľa Boterových obrazov zhotovil sochár Betancur unikátne sochy ľudí a zvierat a mesto z vďaky k veľkému umelcovi vytvorilo Boterovo námestie s jeho dielami. Atmosféru tohto svojského námestia dotvárajú svojou hrou pouliční muzikanti, ktorí si takto privyrábajú na živobytie, ale aj vyzývajúce miestne krásavice posedávajúce na terasách kaviarní. Miestne ženy sú nádherné, hrdo sa pýšia svojimi perfektnými postavami a pre svoju krásu sú ochotné podstúpiť plastické operácie každého druhu. V týchto horúčavách je bežná konzumácia alkoholu aj na ulici, a tak nie je núdza vidieť polihujúcich ľudí po lavičkách alebo aj na tráve popri ceste. Večer sa neodporúča potulovať po uliciach, miestna polícia dohliada na bezpečnosť iba do 19. h! Druhé ráno sa chystám navštíviť botanickú záhradu – Jardin Botánico. Je tu množstvo exotického rastlinstva, ale i rýb, pavúkov, žiab a hadov. Neďaleko odtiaľto sa nachádza vychýrená medellínska Universidad de Antioquia. Dôkladná prehliadka strážnej služby pri vchode nenechá nikoho na pochybách, že s bezpečnosťou študentov to tu myslia vážne. Na študijnom oddelení mi ochotne vysvetlia podmienky a možnosti štúdia na ich univerzite. Ešte sa povozím skvelým a rýchlym metrom, kde dávam pozor na vreckárov, pretože 2 dni pred mojou návštevou okradli mojich spolubývajúcich Dánov. Začínam mať dosť zhonu a stresu veľkomesta.
Nevado Del Ruiz –nebezpečný vulkán v oblasti Ánd
V Medellíne nastupujem do moderného autobusu a predo mnou je vyše päť hodín cesty. Navštívim ďalšie mesto – Manizales. Pre zaujímavosť uvediem, že sa tu nachádza niekoľko univerzít a aj najvyššia katedrála v Kolumbii, Nuestra Seňora del Rosario, meria takmer 113 metrov. Okolo tohto svätostánku sa zgrupujú rôzne indivíduá, vreckári, prostitútky a žobráci, striehnuci na bohatých a neopatrných turistov. Po upozornení staršou paňou si dávam väčší pozor na svoje osobné veci a radšej sa vzďaľujem. Táto oblasť je preslávená najmä chýrnymi plantážami kávy, najznámejšia sa volá Café de Triangle. Káva tu rastie nielen v okolí Manizales, ale aj v priľahlých oblastiach v Armenii, Quindiu a Pereire. Pre záujemcov tu usporadúvajú prehliadky plantáží, ale aj celého priebehu spracovania kávy. Komodity, ktorej exportu a pestovaniu patrí Kolumbijcom po Brazílii druhé miesto vo svete. Nenechám si ujsť skvelú príležitosť, zúčastniť sa zberu, upražiť, pomlieť a nakoniec ochutnať tento slastný nápoj. Je to neporovnateľná chuť! Zber je však namáhavá a navyše aj veľmi slabo platená práca. Za jeden kilogram pozbieranej kávy dostane zberač asi 20 centov. V hornatom teréne a navyše v riadnej horúčave to veru nie je závideniahodné.
Za akúsi satisfakciu možno považovať celkom slušné ubytovanie na haciende, kde majú zberači k dispozícii aj menší bazén. Okolie Manizalesu sa vyznačuje nielen kávovými plantážami, ale je aj východiskovým bodom návštevy sopečného pohoria Nevado del Ruiz, nachádzajúceho sa v horskom masíve Ánd na severe Kolumbie. Sopka sa nečakane prebudila v roku 1985 a lávová hmota úplne pochovala mesto Armero a niekoľko ďalších dedín v okolí. Šesť metrov hrubá vrstva bahna sa stala hrobom pre viac ako 25-tisíc ľudí. Táto udalosť sa považuje za jednu z najväčších prírodných katastrof v histórii Kolumbie. Straty na životoch však mohli byť menšie, keby boli kompetentní včas upozornili obyvateľstvo. Civilná ochrana a miestne úrady sa snažili varovať obyvateľstvo asi hodinu pred výbuchom, no búrka, ktorá sa tesne predtým prehnala oblasťou, zapríčinila výpadok rádiového spojenia, a tak sa 13. november 1985 navždy zapíše čiernym písmom do kolumbijskej histórie. Vulkán Nevado del Ruiz je stále činný a môže svojou ničivou silou narobiť obrovské škody. Preto je tu činná výskumná stanica, ktorá zaznamenáva hodnoty.
Ako povedala výskumníčka María: „V deň, keď vybuchol vulkán Nevado del Ruiz, evakuovali rodinu jej strýka a deň po katastrofe pribehlo veľa novinárov i vláda na miesto činu katastrofy. Obrovské blato znemožňovalo prechod do bezpečia. Mnoho ľudí pochovalo práve sopečné blato, niektorých zasypalo v domoch.“ Samozrejme, keď sa mi naskytla možnosť exkurzie do spomínanej oblasti, neváhal som a prihlásil som sa. Celý tento zaujímavý výlet vrátane raňajok stál 60 dolárov. Skoro ráno sadáme do prenajatého mikrobusu a vyrážame do národného parku Los Nevados. Je to vychytená turistická destinácia, s množstvom turistických prístreškov, teplých prameňov a svahmi vhodnými na zimné športy. Do výšky 4000 metrov sme sa pohodlne dostali mikrobusom. Nasledoval takmer hodinový výstup vo veľmi riedkom vzduchu s nepríjemným studeným vetrom a častými prestávkami. Hmlisté úseky sa striedajú s presvetlenými pláňami, snehovými pokrývkami a lahárom. Chvíľami som mal pocit, že tu ktosi predo mnou rozsypal vrecia s cementom. Pred nami sa vypína sopka Nevado del Ruiz s obrovským dymiacim mrakom. Cestou urobím zopár záberov, veď do týchto nebeských výšok sa už pravdepodobne nikdy nedostanem. Naša skupinka sa skladá zo šiestich ľudí rozličných národností, a tak sa navzájom fotografujeme a radujeme, že sa nám podarilo zdolať neuveriteľných 5125 metrov nadmorskej výšky.
Cestou naspäť nás čaká príjemné prekvapenie v podobe chutného obeda a termálnych prameňov – Termales del Otoňo. Voda má 41 stupňov Celzia a je veľmi príjemným osviežením po namáhavom výstupe. Na druhý deň už sedím v letiskovej hale v Bogote a čakám na lietadlo. Kolumbia je neuveriteľne krásna krajina s dobrosrdečnými a usmievavými ľuďmi, nádhernou prírodou a pamiatkami. Aj keď sa o nej hovorí, že je to drogový raj, bol som rád, že ma s tou pliagou počas môjho pobytu nikto neotravoval.
Kedy cestovať: Najvhodnejšie je obdobie sucha: december – marec, sledovanie veľrýb na Pacifickom pobreží je možné od júla do októbra. Obdobie dažďov trvá od apríla do novembra, s výnimkou Cartageny, kde sú najslnečnejšie a najteplejšie dni v apríli.
Doprava na miesto: Pokiaľ váš pobyt nepresiahne 90 dní, stačí vám bezvízový styk. Vtedy sa odporúča vycestovať do susednej krajiny a znovu pricestovať do Kolumbie alebo si vybaviť potrebné vízum už pred odcestovaním do krajiny na Veľvyslanectve Kolumbijskej republiky vo Viedni, Botschaft der Republik Kolumbien, Stadiongasse 6 – 8/15, 1010 Wien. Tel.: (+43/1)4064446 (+43/1)4084132, návštevné hodiny: 9. – 13. h, e-mail: [email protected].
Do Kolumbie sa dostanete letecky, väčšinou z Viedne s prestupom v Madride a letom do Bogoty alebo do ďalších miest (Medellín, Cali, Cartagena). Okrem spojenia s Európou býva najčastejšie spojenie letov s USA (Miami). Vyžaduje sa očkovanie proti žltej zimnici. Pre návštevu tropických oblastí džungle a Amazónie sa odporúča i očkovanie proti cholere a tabletky proti malárii.
Doprava na mieste: Najčastejším dopravným prostriedkom sú taxíky (kvôli bezpečnosti) alebo diaľková autobusová doprava. Na vzdialenosti nad 800 kilometrov je najvhodnejším spôsobom vnútroštátna letecká doprava, napríklad spoločnosť AIRES. Letenka z mesta Manizales do Bogoty stojí okolo 200 dolárov.
Taxi z letiska do mesta vyjde od 5,50 eura do 7 eur v Cartagene. Najlepšie je spýtať sa na cenu dopredu. Existuje aj tzv. skupinového taxi „colectivo“, kde je cena nižšia, pretože sa vezie viac pasažierov.
Bezpečnosť: V Kolumbii je zvýšená kriminalita vo veľkých mestách (Bogota, Medellín), neodporúča sa nosiť na sebe zlaté šperky a drahé hodinky. Fotoaparáty a videokamery radšej noste zabalené v čiernych igelitkách a nedôverujte cudzím ľuďom. Pozor si dávajte pri návšteve pubov a diskoték, kde vám môžu do nápoja primiešať drogy halucinogénnej rastliny „burudanga“. Po jej účinku stratíte pamäť a ľahko vás okradnú. Vo večerných hodinách radšej necestujte hromadnou dopravou, ale taxíkmi. Výber peňazí urobte len v priestoroch banky a ak cestujete sám, nikomu sa tým nechváľte. Pite len balenú pitnú vodu, nie z vodovodu.
Ceny: Ceny vnútroštátnej dopravy sú o 20 % lacnejšie ako na Slovensku. Ubytovanie v lacnejších hosteloch stojí od 6 do 15 eur, záleží, či ste na izbe sám alebo viacerí a v hoteloch zaplatíte od 30 eur. Cena jedla na ulici stojí okolo 1 eura, napríklad vaječná omeleta s mäsom a syrom vrátane kávy stojí 2 eurá. Pečené kura s americkými zemiakmi a 0,3 l kokakoly vyjde 3 eurá. V reštauráciách zaplatíte dvoj- až trojnásobok.
Oplatí sa vidieť:
Bogota – výlet lanovkou nad mesto, pútnické miesto Montserrat, Múzeum zlata
Medellín – návšteva fauny – Vivario/Explora Park, kde môžete vidieť exotické ryby, hady ako anakondu, ale i botanická záhrada – Jardín Botánico, námestie Fernanda Botera s jeho sochami.
Manizales a okolie – Manizales a jeho kávové plantáže, v okolí sa nachádza národný park Los Nevados a známa sopka Nevado del Ruiz i ostatné menšie sopky.
Valledupar – návšteva miestnej hudobnej školy, kde si môžete vypočuť harmonikárov a v neďalekom okolí sa nachádza miestna atrakcia, vápencové skaly v La Mina.
Cali – mesto zábavy a diskoték, vystúpenia tanečníkov salsy, múzeum dopravy – Palmira.
Barranquilla – druhý najväčší karneval sveta a historické mesto, socha speváčky Shakiry.
Bahiía Solano – na pobreží Pacifiku sledovanie veľrýb (od júla do októbra)
Cartagena – historické mesto stvorené na spoznávanie i oddych na karibských plážach, Námornícke múzeum, replika Kolumbovej lode, budova Filmového festivalu.
Santa Marta a okolie – okrem piesočnatých pláží je najlepším spojením do Národného parku Tayrona.
Mohlo by vás zaujať:
Fascinujúca Panama: Festival de la Mejorana
V latinskoamerickej kuchyni sa všetko varí s vášňou
Krásy prírody v okolí Brazílie: Určite si na ne nájdite čas
