Otec bol alkoholik, zo školy ho vyhodili. Aby mal z čoho žiť, asfaltoval v Bostone cesty a robil aj hotelového poslíčka. Presne také boli začiatky uznávaného promotéra Danu Whitea, dnešného prezidenta jednej z najsledovanejšej a najpopulárnejšej spoločnosti, ktorá prevádzkuje súboje v bojových umeniach – slávnej UFC. Organizácie, ktorá už stihla zorganizovať stovky nezabudnuteľných večerov v MMA a ktorej majetok presahuje 5 miliárd dolárov. „Som veľmi šťastný, že som sa tam dostal. Presne toto chcem v živote robiť,“ tešil sa v októbri minulého roka novozámocký boxer Lajoš Klein, keď sa ako prvý Slovák dostal do prestížnej organizácie. Boli však časy, keď o MMA nebol žiadny záujem a Whitea odháňali od dverí.
Prelom? Reality šou
„Obiehal som štáty, hovoril o MMA a snažil sa vzbudiť záujem o súboje, no všetci len krútili hlavou. Súboje v klietke ich nezaujímali,“ spomínal na krušné chvíle Dana White. V tom čase zastupoval spoločnosť Zuffa, ktorú financoval jeho bývalý spolužiak Lorenzo Fertitta s bratom Frankom, prevádzkovatelia jedného z kasín a hotelov v Las Vegas.
„Naliali do toho 40 miliónov dolárov, no vyzeralo to zle. Ani televízie neprejavovali žiadny záujem. Lorenzo mi volal, či to nezabalíme, no napokon ešte pridal ďalších 10 miliónov. Na posledný pokus. Tým bola reality šou Ultimate Fighter, v ktorej proti sebe súperili dva tímy.“
Práve tam prišiel zlom, keď sa vo finále premiérového ročníka pred televíznymi kamerami stretli Forrest Griffin a Stephan Bonnar. „V tej chvíli som vedel, že máme vyhraté,“ spomínal v rozhovore pre denník Daily Mail.
Spoločnosť Zuffa v januári 2001 následne za dva milióny dolárov odkúpila práva na UFC a popularita elitnej profesionálnej súťaže v miešaných bojových umeniach začala pomaly, ale isto rásť. Dnes si ju na platených televíznych kanáloch objednávajú milióny fanúšikov, má 12 hmotnostných kategórií, jednotné pravidlá pre MMA a vysoké renomé.
Keď White s bratmi Fertittovcami získavali značku UFC pod svoje krídla, nešlo o žiadne zvučné meno. Predchádzajúci majitelia sa len tak-tak vyhýbali bankrotu. Dokonca webovú stránku ufc.com predali počítačovej spoločnosti, ktorá istý čas fungovala tiež pod heslom UFC (User Friendly Computer). O pätnásť rokov neskôr už mohol White predať značku spoločnosti WME-IMG za viac než 4,2 miliardy dolárov, pričom za to sám utŕžil 360 miliónov. K tomu aj post prezidenta v spoločnosti nového majiteľa a 9 % zo zisku.
Z Bostonu do Las Vegas
Aj preto si dnes môže otec troch detí dovoliť v Las Vegas štyri luxusné domy. A nikto od neho nepýta výpalné. To bol dôvod, prečo v mladosti ušiel z Bostonu. Miestny gang si totiž do jeho boxerskej telocvične po tom, čo sa vzdal práce hotelového poslíčka, prišiel pýtať výpalné. „Bolo to len 2500 dolárov, no mne to vtedy pripadalo ako 25-tisíc. Tak som sa zbalil a odletel do Las Vegas, kde som vyhľadal Fertittu,“ spomína White.
Zvyšok je už história. Vie to aj jeho nadriadený v hoteli, kde pracoval a kde jedného dňa zahodil livrej a odkráčal za svojím snom. „Keď som mu tam v lobby povedal, že končím, budem sa živiť boxom a zápasníckymi súbojmi, vyhlásil, že to je najhlúpejšia vec, akú kedy počul,“ smeje sa dnes White.
Napriek ťažkému detstvu by vraj Dana nič v živote nemenil. „Ak by som nevyrastal sám a nemusel sa naučiť poradiť si takmer so všetkým, nebol by som tam, kde som dnes,“ usmieva sa jeden z najmocnejších mužov v UFC. V spoločnosti, ktorá dnes rozdáva za pár minút v klietke milióny dolárov.
Írsky gladiátor Conor McGregor ich v januári za súboj s Američanom Dustinom Poirierom dostal päť a dokonca aj podiel z predaja televíznych práv, a to duel prehral v druhom kole. Za 40 sekúnd decembrového boja s Američanom Donaldom Cerronem, ktorý McGregor ukončil knokautom, zarobil rovných 40 miliónov. Takú marketingovú silu majú UFC a súboje v klietke. Pritom ešte pred dvoma desaťročiami musel White žobrať mocných o pozornosť.
Mohlo by vás zaujať:
Aký je váš názor na MMA? Diváci ho milujú, čo vy?
Pavol Neruda: MMA na Slovensku môže spôsobiť podobný ošiaľ ako v USA
Šampión MMA Nurmagomedov: Odišiel neporazený
