Smrť prichádza zďaleka: Sniperi pred prvou svetovou vojnou

John Sedgwick nebol prvým generálom, ktorého skolil sniper. Prvenstvo v tomto smere možno pripísať britskému generálovi Simonovi Fraserovi. Zo vzdialenosti asi 400 metrov ho počas bitky pri Saratoge, ktorá sa odohrala v rámci americkej vojny za nezávislosť, zabil Timothy Murphy.

Murphy bol jedným z prvých moderných ostrostrelcov a jemu podobných nebolo veľa. Koncom 18. storočia však počet sniperov začal rásť. Príčinou bol vývrt zbraňovej hlavne, ktorý sa síce už stáročia aplikoval pri kanónoch, ale do ručných palných zbraní sa dostával len pomaly. Pre ostreľovačov išlo o nevyhnutnú súčasť ich zbraní, ktorá nielen zvyšovala dostrel pušky, ale najmä jej presnosť.

Sniperi sa stali priekopníkmi v používaní pušiek. Staré muškety s hladkými hlavňami vymenili za moderný vynález a začali rozsievať skazu a strach. Pomerne rýchlo sa vykryštalizovala ich jasná úloha v rámci vojska, ktorá sa zachovala do dnešných čias: demoralizovať nepriateľa a vyraďovať z boja dôstojníkov.

95. peší pluk
Prvý stály pluk, ktorého súčasťou boli aj ostrostrelci, vznikol v rámci britskej armády. Jeho zriadenie bolo reakciou práve na problémy spôsobované Britom americkými ostreľovačmi počas vojny za nezávislosť. Britskí vojaci bojovali v líniách a používali klasické muškety s hladkými hlavňami, ktoré sa síce nabíjali rýchlejšie než prvotné pušky, ale mali menší dostrel a presnosť. Línie boli pomalé a nemotorné, vojaci nedokázali včas reagovať na útoky americkej ľahkej pechoty, ktorá strieľala zďaleka a pomerne presne.

Vojenská doktrína britskej armády tak na prelome storočí prešla zmenou a v roku 1800 vznikol 95. peší pluk. Tvorili ho takzvaní harcovníci, ľahkí pešiaci, ktorí bojovali vo voľných formáciách, a ostrostrelci. Tí dostali do výzbroje Bakerovu pušku, nový model zbrane s vývrtom hlavne. Všetci členovia pluku dostali v rámci štandardnej uniformy aj zelené kazajky, ktoré ich nielen výrazne odlíšili od vojakov radovej pechoty bojujúcich v červených kazajkách, ale umožnili im aj lepšie splynúť s prostredím. Dá sa povedať, že išlo o prvé maskáče.

Výcvik „zelenokabátnikov“ sa od toho „červenokabátnickeho“ líšil prakticky vo všetkom. Príslušníkov 95. pešieho pluku učili samostatne uvažovať a rozhodovať sa, neboli len slepými vykonávateľmi dôstojníckych rozkazov. Stali sa elitou britskej armády a svoje kvality naplno dokázali už počas napoleonských vojen.

Pušky za vlastné peniaze
Sniperi zohrali výraznú rolu aj v americkej občianskej vojne. Slúžili v armádach Konfederácie i Únie. Neraz sa stávalo, že odmietali strieľať zo zbraní, ktoré im dodávala vláda, pretože ich považovali za nepresné. Mnohí ostreľovači tak bojovali s vlastnými zbraňami, ktoré v civile používali na lov zveri. To sa týkalo najmä ostrostrelcov z Juhu, kde bol priemysel zaostalejší než na Severe a výroba presných pušiek pre sniperov nebola prioritou.

Ostreľovači v tomto konflikte mierili nielen na dôstojníkov. Ich cieľmi boli aj delostrelecké posádky a pri obliehaniach neváhali strieľať ani na radových vojakov. Disponovali tiež rôznymi výhodami. Nemuseli sa zúčastňovať prác vo vojenských táboroch a namiesto toho mali voľný čas tráviť trénovaním presnej streľby.

Najslávnejším výstrelom americkej občianskej vojny bol nepochybne ten, ktorý vykonal už spomínaný Timothy Murphy. Spolu s ďalšími ostrostrelcami sledoval zo vzdialenosti asi 900 metrov generála Únie Johna Sedgwicka, ktorý bol práve na inšpekcii posádky jedného z kanónov počas bitky pri Spotsylvanii. V rukách zvierali pušky Whitworth. Tie sa vyrábali vo Veľkej Británii a v tom čase sa považovali za vôbec najpresnejšie ručné palné zbrane. Do rúk ostreľovačov Konfederácie sa dostali vďaka pašerákom, ktorým sa podarilo prekĺznuť cez námorné blokády.

Sniperi Konfederácie si povedali, že delostrelcom trochu znepríjemnia život, a tak začali strieľať. Pušky Whitworth používali špeciálne náboje so šesťuholníkovým prierezom, ktoré vo vzduchu vydávali typické hvízdanie. Delostrelci ho dobre poznali a inštinktívne sa vrhli k zemi. Sedgwick sa ich strachu vysmial a predniesol slávnu vetu o slonovi. Hneď nato ho guľka trafila pod ľavé oko. Nemal šancu prežiť.

Sniperi v búrskych vojnách
Počas prvej búrskej vojny dostali Briti opäť tvrdú lekciu o tom, aké dôležité je mať vo vojsku ostrostrelcov. Časy 95. pešieho pluku boli preč, na juhu Afriky v 80. rokoch 19. storočia tvorili britské vojsko takmer výhradne červenokabátnici. A tí si s Búrmi nevedeli dať rady. Mnohí Búrovia totiž boli vynikajúcimi ostrostrelcami, prax získali pri love zveri i v boji s africkými kmeňmi. Jazdili na koňoch vyzbrojení vernými puškami a využívali partizánsky spôsob boja. Číhali na Britov, spôsobili im na veľkú vzdialenosť značné straty a predtým, než by sa s nepriateľom dostali do priamej konfrontácie, ušli na koňoch preč. Práve ostrostrelci boli jednou z príčin britskej prehry v prvej búrskej vojne.

V druhej búrskej vojne na prelome 19. a 20. storočia sa už Briti poučili. Založili vôbec prvú oficiálnu jednotku zloženú len zo sniperov. Sformoval ju lord Simon Lovat a podľa neho aj dostala pomenovanie: Lovatovi prieskumníci. Využívali rovnakú taktiku ako búrski ostrostrelci, na rozdiel od nich ale mali vojenský výcvik, disciplínu a veliteľa. Bol ním Američan Frederick Russell Burnham, ktorý sa narodil bielym rodičom v indiánskej rezervácii. Od Indiánov si osvojil viaceré zručnosti a schopnosti, ktoré potom učil aj svojich podriadených ostrostrelcov.

Lovatovi prieskumníci spravili z ostreľovačov stálu súčasť britského vojska a tento trend sa rýchlo rozšíril aj do iných armád. Počas prvej svetovej vojny už v zákopoch bojovali sniperi všetkých štátov.

Pôvod slova „sniper“: Vymysleli ho britskí vojaci v Indii v druhej polovici 18. storočia pri poľovačkách na sluky (po anglicky „snipe“). Tieto vtáky sa vyznačujú mimoriadnou ostražitosťou a výborným maskovaním. Kto chcel zastreliť sluku, musel byť tichý a mať výbornú mušku. Potom si vyslúžil prezývku „sniper“.