Hyperloop: Revolúcia v doprave alebo slepá ulička?

Jedna časť odbornej aj širokej verejnosti považuje hyperloop za budúcnosť dopravy, najmä čo sa týka vzájomného prepájania veľkomiest či možnosti rýchleho presunu z centra mesta napríklad na letisko ležiace na periférii. Druhá skeptickejšia skupina ho zas vníma skôr ako ďalší z ambicióznych nápadov, ktoré sa nikdy nepodarí naplno zrealizovať a s výnimkou niekoľkých testovacích tratí zostane len na rysovacej doske.

Výraz hyperloop, ktorý sa do slovenčiny občas prekladá ako hyperslučka, označuje systém akýchsi kapslí, v ktorých môžu byť pasažieri, prípadne aj náklad, prepravované cez uzavreté potrubie. Tieto kapsule sa v podtlakových rúrach môžu pohybovať rýchlosťami aj viac ako 1000 km/h. Umožňuje to veľmi nízky tlak v potrubí, vďaka ktorému sa výrazne znižuje odpor vzduchu a trenie. Kapsule do pohybu uvádza technológia využívajúca princíp magnetickej levitácie, vďaka čomu nepotrebujú mať žiadne kolesá, keďže sa pohybujú tesne nad povrchom a nedostávajú sa s ním do kontaktu.

Hyperloop do každého kúta sveta
Hoci samotná idea je výrazne staršia, za otca hyperloopu býva považovaný Elon Musk. Jeden z najbohatších a najvplyvnejších ľudí sveta stojí za viacerými úspešnými projektmi, ako sú PayPal, Tesla alebo spoločnosť SpaceX, ktorá sa zameriava na kozmický priemysel a dopravu. Musk by rád inovoval dopravu na Zemi nielen vďaka elektrickým a autonómnym vozidlám, ale aj prostredníctvom hyperloopu. Jednou z jeho prvotných vízií, ktorá bola zverejnená ešte v roku 2013, bolo prepojenie miest Los Angeles a San Francisco. Tieto dve obrovské aglomerácie na západnom pobreží USA mal hyperloop prepojiť tak, aby mohli pasažieri medzi nimi cestovať najvyššou rýchlosťou 1200 km/h, čím by sa čas prepravy znížil na 35 minút. Náklady na výstavbu potrubného systému sa odhadovali na šesť miliárd dolárov. Podľa odborníkov bola táto cena podhodnotená, pričom najväčšou prekážkou sa ukázala byť výstavba samotnej infraštruktúry. Podobne ako aj v prípade ďalších lokalít, kde mal byť systém umiestnený, resp. sa tam jeho výstavba ešte stále plánuje. Ako napríklad prepojenie New Yorku s Washingtonom, indických miest Chennai a Bengalúru, Glasgowa s Liverpoolom, Soulu a Pusanu v Južnej Kórei či viacerých čínskych veľkomiest.

Memorandum so Slovenskom vypršalo
Medzi krajinami, kde mal byť systém uvedený do prevádzky medzi prvými, figurovalo určitý čas aj Slovensko. Spoločnosť HTT (Hyperloop Transportation Technologies) chcela vysokorýchlostnú trať vybudovať medzi Bratislavou a Viedňou, pričom cesta medzi nimi by trvala len osem minút. Šéf spoločnosti Dirk Ahlborn, ktorý okrem iného založil platformu Jumpstarter, v roku 2016 dokonca podpísal s naším ministerstvom hospodárstva memorandum o spolupráci a bola vypracovaná aj štúdia uskutočniteľnosti. Z veľkých plánov však napokon nezostalo nič, keďže vznikli problémy pri hľadaní vhodnej trasy a vysporiadaní pozemkov, na ktorých by mohla stáť. Memorandum po dvoch rokoch vypršalo a spolupráca ďalej nepokračovala. Spoločnosť HTT mala podpísané aj ďalšie memorandum s mestom Brno, a to s cieľom prepojiť Brno s Prahou a Bratislavou. Aj v tomto prípade však prvotné nadšenie postupne vyprchalo.

Prvý test s pasažiermi
Pre lepšiu názornosť sa hyperloop zvykne zjednodušene prirovnávať k vzdušnému hokeju alebo k potrubnej pošte. Musk pred pár rokmi priblížil hyperloop ako „kríženca medzi Concordom, elektromagnetickým delom a stolom na vzdušný hokej“.

Okrem Muska zaujal koncept aj ďalšieho známeho inovátora: britského miliardára a dobrodruha Richarda Bransona. Zakladateľ Virgin Group poskytol značnú finančnú injekciu spoločnosti, ktorá dnes nesie názov Virgin Hyperloop One. Tá sa zo všetkých spoločností a vedeckých či univerzitných tímov dostala zrejme najďalej, keďže ako prvá a zatiaľ jediná otestovala systém aj s pasažiermi. V novembri 2020 si jazdu na 500-metrovej testovacej trati v nevadskej púšti vyskúšali dvaja zamestnanci spoločnosti. Išlo však najmä o demonštráciu technológie, keďže v kapsule cestovali iba pätnásť sekúnd a pri rýchlosti menej ako 200 km/h. Nedávno Virgin Hyperloop One podpísala dohodu s vládou Saudskej Arábie a v krajine by mala vybudovať testovaciu trať s dĺžkou 35 kilometrov.

Zástancovia tohto konceptu hovoria o revolúcii v osobnej preprave. Má ísť o úplne nový spôsob dopravy, prvý od vynájdenia lietadla spred zhruba storočia. Hyperloop považujú za revolučnú myšlienku aj viacerí poprední inžinieri, ktorých spoločnosti presvedčili, aby sa stali členmi ich výskumných tímov. Vedkyňu Anitu Senguptovú zlákala spoločnosť Virgin Hyperloop One priamo z NASA, kde sa okrem iného podieľala na vývoji rovera Curiosity, ktorý pristál na Marse. „Hyperloop je ako vlak maglev vo vákuovej trubici. Alebo si ho môžete predstaviť ako lietadlo letiace vo výške 60 kilometrov nad povrchom, kde je tlak vzduchu veľmi nízky. Ľudia nemajú problém cestovať lietadlom a taktiež nemajú problém cestovať vlakmi maglev. Táto technológia len kombinuje tieto dve veci dohromady,“ povedala pre BBC. Za prednosti hyperloopu v porovnaní s ostatnými formami dopravy bývajú okrem jeho rýchlosti a časovej úspory považované aj energetická efektivita, tichosť a autonómnosť.

Vlaky maglev nestačia?
Hoci nadšenci označujú hyperloop za revolučný transportný systém, mnoho otáznikov zostáva ešte nevyriešených. Sú nimi napríklad vysoké náklady potrebné na vybudovanie a aj následne udržiavanie infraštruktúry, nižšia prepravná kapacita, cena lístkov, možnosti prípadnej evakuácie cestujúcich či klaustrofobický pocit, ktorý môžu pasažieri zažívať v malej uzavretej kapsule.

Hyperloop má množstvo podobných čŕt so spomínanými vlakmi maglev, ktoré sa využívajú už takmer dve desaťročia, a to na tratiach v Číne, Japonsku a Južnej Kórei. Napríklad v Šanghaji cestujúcich prepravujú pri maximálnej rýchlosti 430 km/h. Aj v prípade maglevu sú za najväčšiu prekážku považované vysoké náklady na výstavbu tratí.

Zrejme najväčším snom Elona Muska je kolonizovať Mars. So svojou spoločnosťou SpaceX dosiahol už viacero čiastkových úspechov, ktoré by mali napokon viesť k tomu, že ľudia nielenže pristanú na povrchu Marsu, ale časom ho aj osídlia. V tejto súvislosti by chcel využiť aj hyperloop, ktorý by mohol slúžiť ako najvhodnejší spôsob dopravy na planéte, kde je hustota atmosféry stonásobne nižšia ako na Zemi a nebolo by tak potrebné umiestňovať kapsule do potrubí, ale iba nad trať umožňujúcu ich pohyb.