S jednoduchými pravidlami – kto na motorke či štvorkolke zvládne od sobotného obeda do nedeľného obeda absolvovať najviac, na okruhu dlhom zvyčajne od 14 do 18 km, vyhráva. Krúžiť celý deň v tamojšom mraze je však extrémne ťažké a často aj bolestivé.
Aj mínus 48
„Je to jazdecky náročné, plné zatáčok a súperov. To všetko pri teplote hlboko pod bodom mrazu. Mali sme už aj mínus 48 stupňov Celzia a silný vietor. Aj stroje s tým už mali problémy,“ vysvetľuje Dan Cheron, zakladateľ adrenalínovej extrémnej zábavky, ktorú eviduje už aj Guinnessova kniha rekordov ako najdlhšie a najstudenšie motoristické preteky sveta. „Je to skutočná divočina. Na tej motorke musíte chvíľami ležať, a popritom vyberať zákruty,“ povedal pre denník St. Albert Today jeden z účastníkov Greg Zeniuk, ktorý súťažil na stroji Yamaha YZ450 FX. Mráz síce dokáže byť krutý, no na druhej strane je to bezpečnejšie ako v roku 2017, kedy bolo príliš teplo a motorky aj štvorkolky sa okrem ľadu borili aj s vodou na trati. „Tak či onak, musíte byť tak trocha blázon, aby ste sa na čosi podobné nechali nahovoriť. Je to však výzva, ktorá ľudí láka,“ vraví Cheron. Danovi, ktorý je zároveň členom klubu Pembina Dirt Riders Association, sa roky darilo okrem zhruba 30-tisíc dolárov potrebných na vystavanie trate a zabezpečenie potrebného servisu, prilákať aj jazdcov, ktorí na snehu a ľade predtým nikdy nesúťažili. Ochotne zaplatili štartovné v hodnote 250 dolárov, hoci odmenou je len trofej a trochu slávy. Žiadne peniaze. Je to niečo, čo si viacerí jazdci túžili odskúšať. „Nie je to o rýchlosti. Je to test odolnosti. Vyhráva ten, kto v tom mraze vydrží najdlhšie,“ vraví Cheron.
Zima a tma
Každý ročník je iný. Organizátori si vždy dajú tú námahu, aby trať zmenili. A hoci sa občas pre problémy s úradmi či nepriazeň počasia preteky nekonajú, stále je to pre mnohých magnet. Aj napriek faktu, že časť pretekov musia jazdiť potme so zníženou viditeľnosťou. Každý tím zvykne mať viacero jazdcov, ktorí sa striedajú každé dve hodiny. Pandémia koronavírusu rozhodla, že vo februári 2021 sa ďalšieho ročníka nedočkáme. „Bolo by to nezodpovedné a riskantné. Aj pre návštevníkov,“ vysvetlili organizátori svoj krok, no v roku 2022 vraj už bude všetko nachystané znovu. Ktovie, možno nás čaká opäť taká dráma ako pred siedmimi rokmi, keď víťazné družstvo zdolal v konkurencii 34 tímov druhý v poradí len o tri sekundy! „Bolo to vzrušujúce. Dráma, ktorú sme navyše vyhrali,“ tešil sa Američan Kevin Schwantz, bývalý motocyklový okruhový majster sveta v triede do 500 ccm.
„Keď som jazdil, tak mi nebolo zima, ale keď stojíte mimo trate, tak mi to dalo zabrať. Rovnako ako samotný ľad. Neveril by som, aké je to iné oproti klasickému povrchu,“ porovnával Schwantz. Zajazdili si však na ňom aj iné legendy motoristického športu, ako napríklad superkrosový majster sveta Mike Bell či enduro šampión Dick Burleson.
Odvážlivcov na Numb Bum Race nezastaví ani koronavírus, ani smrteľné nehody. K takémuto nešťastiu došlo napríklad v roku 2016. Po páde v jednej zo zákrut v rýchlosti takmer 150 km/h havaroval a následne zahynul v tom čase 51-ročný motoristický veterán Troy Ritchie, otec dvoch detí. Pretekári ešte v deň jeho smrti vyzbierali pre neho takmer 2-tisíc kanadských dolárov. Na trati si síce nedarujú nič, v súkromí sú však stále komunitou, ktorá pevne drží spolu.
Pri extrémnych športoch ešte ostaneme:
Iditarod: Pokorenie ľadovej divočiny
Extrémna cyklo chuťovka, ktorú si rád pozrie aj vás bicykel
Odvaha či bláznovstvo? Asi oboje
