Koronakríza sa podpísala na zhoršení finančného stavu mnohých Slovákov. Aká skupina ľudí je najohrozenejšia?
Prakticky všade vo svete sú najviac ohrození ľudia s nižšou kvalifikáciou a nižšími mzdami pracujúci v zamestnaniach, ktoré nie je možné vykonávať z domu a je pri nich nutný fyzický sociálny kontakt. Ide najmä o pracovníkov v gastrobiznise, ubytovacích službách, obchode, ale sčasti aj v priemysle a stavebníctve.
Ako hospodári priemerný Slovák?
Podľa Eurostatu minie priemerná slovenská domácnosť najviac, až 28 % celkových výdajov, na bývanie. Nasledujú potraviny (17 %), výdaje na dovolenky a kultúru (10 %), tovary a služby (9 %), výdaje na hotely a reštaurácie (7 %), náklady na dopravu (6,5 %), vybavenie domácností (6 %), alkohol a fajčenie (5 %), oblečenie a obuv (4 %), komunikačné služby (3 %), zdravie (2 %). Priemerná slovenská domácnosť dokáže usporiť zhruba 10 % hrubého disponibilného príjmu, čo je takmer na úrovni priemeru EÚ. Problémom je, že podľa rôznych prieskumov viac ako polovica či dokonca až tri štvrtiny domácností nemajú dostatočnú finančnú rezervu na nečakané výdaje, na úrovni rádovo šiestich mesačných platov.
Ako by si mal zodpovedný človek tvoriť finančnú rezervu?
Systematickým „underspendingom“, teda neminutím celého disponibilného príjmu. Rozdiel medzi spotrebou a príjmom by mal umiestniť do nízkorizikových finančných produktov. Po vytvorení dostatočnej finančnej rezervy vo výške 3 až 6 platov sa otvára priestor pre dlhodobé a pravidelné investovanie aj do rizikovejších a výnosnejších aktív.
Množstvo ľudí si povie, že z vysokej výplaty je čo odkladať, ale čo odložiť z nízkej výplaty?
Nejde len o výšku výplaty, ale o percento z príjmu, ktoré by malo ísť bokom. Aspoň 10 % z príjmu by mal vedieť každý priemerne zarábajúci zodpovedný človek dať bokom. Ak nie, je čas zanalyzovať si výdaje, ktoré sú nevyhnutné a ktoré nie, a urobiť v nich veľké upratovanie.
Počas koronakrízy sa pomerne často skloňuje aj termín finančná zodpovednosť, ktorá nabáda ľudí, aby znižovali svoje výdavky. Na druhej strane sa naskytá otázka: nespomalí práve finančná zodpovednosť ekonomiku spomalením finančných tokov? Nie je pre ekonomiku finančná zodpovednosť u ľudí kontraproduktívna?
Je úplne normálnou reakciou ľudí, že v čase neistoty, neprehľadnej situácie ohľadne budúcnosti, chaotických rozhodnutí vlád, znížených príjmov či straty zamestnania znížia aj výdavky a výrazne zvýšia mieru úspor. Tá počas ostatnej krátkej recesie stúpla v USA aj v EÚ na rekordné maximá. Každý chce mať väčšie úspory, keď nevie, čo nastane. Áno, nižšia spotreba bude negatívne vplývať na rast ekonomiky, ale čo iné čakáte v kríze? Až keď sa znížia riziká a neistoty, miera úspor opäť poklesne, čo podporí rast. Takéto sú jednoducho ekonomické zákonitosti. Finančná zodpovednosť je pre ekonomiku plusom, nie mínusom. To isté platí aj o zodpovednom prístupe k verejným financiám. Ak by sa každý správal nezodpovedne, možno krátkodobo by to podporilo rast, no v budúcnosti by nastali o to väčšie problémy.
Ako dlho predpokladáte u ľudí zvýšenú finančnú zodpovednosť, kým sa situácia dostane do normálu?
Väčší sklon k úsporám pretrvá, kým budú pretrvávať neistoty späté s koronakrízou a kým sa spoločenský a ekonomický život nevráti do predcovidových koľají. V tomto smere už svitá vďaka vakcínam na lepšie časy. Svetová ekonomika by mala vymazať všetky s pandémiou spojené straty v priebehu budúceho roka,ň európska niečo vyše roka po nej. Miera úspor by tak mala postupne klesať a zvyšovať sa spotreba.
Dotkli sa následky koronakrízy všetkých finančných sektorov alebo sú aj také, ktorým sa darí?
Najviac z krízy vyťažil technologický sektor a komunikačné firmy. Benefitovali z presunu života a ekonomickej aktivity do online prostredia. Očakávam, že aj zdravotný sektor bude patriť medzi víťazov koronakrízy. Medzi najviac porazených sa zaraďujú biznis modely založené na fyzickom kontakte či na intenzívnom cezhraničnom pohybe. Ide najmä o osobné letectvo, oblasť trávenia voľného času, prevádzkovanie výletných lodí či kasín, automobilový sektor alebo firmy napojené na dopravu.
Oplatí sa v čase koronakrízy investovať?
Rozhodne áno. Každá kríza vytvára príležitosti. Už pri spätnom pohľade na dno turbulencií v marci možno vidieť, že akciové trhy sa odrazili zo svojich koronaminím aj o 60 – 70 %. Vybrané technologické akcie aj o vyše 100 %. Predpokladáme, že rely sa ešte nekončí a bude pokračovať v ďalšom raste, k čomu okrem oživovania sa globálnej ekonomiky, aj vďaka vakcíne proti COVID-19, prispejú i centrálne banky masívnymi kvantitatívnymi uvoľňovaniami, ako aj vlády veľkými fiškálnymi stimulmi.
Kedy bude vhodný čas na investovanie?
Vhodný čas na investovanie je dnes, ešte vhodnejší bol včera. Kríza-nekríza. Pri investovaní je ideálne začať čím skôr, pretože s tým menšou námahou a menším kapitálom možno dosiahnuť vytýčené investičné ciele. Tento proces by nemal byť prerušovaný ani počas rôznych turbulencií a výkyvov, vrátane tých, ktoré sme videli nedávno. Tie sa na trhoch z času na čas vyskytnú, no ide o bežnú vlastnosť spätú s investovaním. Nakoniec vždy prejdú. Z dlhodobého hľadiska predstavujú skoro bezvýznamnú korekčnú periódu rastového trendu. Platí, že čím dlhší je investičný horizont, tým väčšia je pravdepodobnosť, že peniaze vložené do akcií či podnikových dlhopisov prinesú kladný výnos, napriek obdobiam kríz, epidémií či neistôt spätých s rizikom rozpadu finančného systému.
Akých chýb sa dopúšťajú investori?
Najväčšou chybou bežných investorov a ich najväčším nešťastím je, že nedodržia minimálny doporučený investičný horizont a počas paniky sa zbavia rizikových akciových investícií za diskontné ceny. Spravidla platí, že trhy predbiehajú reálny vývoj ekonomiky a odrazia sa skôr, ako začnú prichádzať prvé pozitívne správy. Bežný investor sa však začne o investície zaujímať až v čase, keď sú ich ceny omnoho vyššie, za aké sa ich predtým zbavoval. Snaha o vyhnutie sa stratám ich stojí nakoniec viac peňazí, ako keby počas poklesu ostali plne zainvestovaní. Skracovanie investičného horizontu a časovanie trhov teda zvyšuje riziko straty alebo aspoň znižuje potenciálny výnos.
Aké rozhodnutia by mali Slováci prijať, aby si čo najviac ochránili svoje financie?
Alfou a omegou v tomto smere je zvýšenie finančnej gramotnosti. Mala by byť súčasťou učebných osnov už od základných škôl. Finančná gramotnosť a bohatstvo idú ruka v ruke. Ľudia, ktorí majú najlepšie vedomosti o financiách, patria zároveň medzi najbohatších. Sú aj najlepšie pripravení na krízu či dôchodok.
Stanislav Pánis vyštudoval odbor financie, bankovníctvo a investovanie na Fakulte financií Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Od roku 2006 sa pohybuje v oblasti obchodovania a investovania na finančných trhoch. V J&T Banke pracuje od roku 2011.
Mohlo by vás zaujať:
Žijete nadmieru nákladný spoločenský život? Vieme ako ho optimalizovať.
Ako zlepšiť svoju finančnú situáciu? Stačia tieto 4 kroky
