Duševné zdravie ľudí po celom svete prekonáva veľké a dosiaľ nepoznané skúšky, narušená vnútorná pohoda vedie k psychickým problémom. Ťažké časy sú však ornou pôdou aj pre démona s názvom závislosť. Na túto aktuálnu tému sme sa opýtali klinickej psychologičky Pavly Nôtovej.
Súčasná situácia súvisiaca s pandémiou koronavírusu priniesla aj vyššiu mieru stresu, ktorá sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi. Ako na psychiku človeka vplýva táto netradičná doba?
Áno, táto“ koronadoba“ nám priniesla mnoho nového. V prvej vlne to bol predovšetkým strach z neznámeho, hrozba nákazy, nedostatok relevantných informácií, zmeny v živote súvisiace so „zavretím“ krajiny, sociálna izolácia, a naopak, nútené trávenie spoločného času rodinných príslušníkov v jednejň domácnosti. To sú len základné stresory, s ktorými sme sa museli konfrontovať, vyrovnávať.
Druhá vlna prináša so sebou „nedoziernosť“ konca koronakrízy, neistota ohľadom budúcnosti. Mimoriadne stresujúcimi je aj množstvo negatívnych informácií súvisiacich s pandémiou. Všetky tieto faktory, situácie, prinášajú okrem neistoty aj veľký nápor na psychiku, čo sa prejavuje nárastom úzkostných porúch, depresívnych rozlád, napätia v rodinách, konfliktov. Samozrejme, že to je živná pôda aj pre závislosti vo všetkých jej podobách.
Ako sa podľa vašich skúseností ľudia postavili k novým problémom, aký dopad má táto nová situácia na duševné zdravie?
Takýto závažný zásah do spôsobu života, do istôt, do životných perspektív nemôže ostať bez následkov. Zatiaľ sa môžeme orientovať len podľa informácií z poradní, krízových liniek psychickej pomoci, ktorých počet sa výrazne zvýšil vďaka vysokému záujmu obyvateľstva ako aj flexibilnej reakcii mnohých organizácií a jednotlivcov pracujúcich v oblasti duševného zdravia.
Z mojej osobnej skúsenosti ambulantného psychológa spomeniem moju skúsenosť s pacientmi – klientmi. Keďže sa venujem hlavne postresovým, adaptačným a úzkostným poruchám, obávala som sa, ako pobyt doma a sociálnu izoláciu budú moji pacienti zvládať. Paradoxne, úzkostní pacienti sa cítili doma bezpečnejšie, úzkosti sa zredukovali, pacienti nemuseli čeliť mnohým stresujúcim životným situáciám, ktoré ich v bežnom živote stresovali. A navyše, všetci sme boli na jednej lodi. Nárast úzkostí, depresívnych rozlád sa dostavil neskôr, po odoznení prvej vlny koronakrízy.
Je možné, že k podpore rôznych druhov závislostí pomáha aj súčasný stav, keď ľudia vo veľkej miere pracujú z domu?
Nová situácia prináša aj nové možnosti. Vzhľadom k „ideálnym“ podmienkam na rozvoj, resp. zvýšenie závislostí pri pobyte v domácom prostredí, bez kontroly sociálneho okolia a zamestnávateľa, sa predpokladá vo všeobecnosti nárast závislostí. Z aktuálnych osobných skúseností odborníkov zaoberajúcich sa duševnými poruchami a závislosťami sa zdá, že prišlo k zvýšeniu látkových závislostí (alkohol, fajčenie), k nárastu konzumácie alkoholu a zvýšenej intenzite fajčenia. Tieto informácie však treba hodnotiť opatrne. Do hry vstupuje množstvo faktorov. Dostupnosť, resp. ťažšia dostupnosť tzv. „legálnych drog“, obmedzenie tradičných možností a miest užívania, a naopak, ľahká dostupnosť, resp. neobmedzená možnosť fajčenia, pitia alkoholu v domácnosti oproti možnostiam na pracovisku. Takisto neprítomnosť spoločenskej kontroly môže napomáhať „rozfajčeniu a rozpitiu“ sa závislých osôb. Podobne logicky pravdepodobne prichádza aj k nárastu iných nelátkových závislostí (gambling, závislosť od internetu, blogovania, sociálnych sietí, chatovania, e-mailovania, online nakupovania, online stávkovania a podobne).
Kardiovaskulárne ochorenia sa „pýšia“ prvenstvom v úmrtnosti spomedzi všetkých ochorení. Na ktoré rizikové faktory týchto ochorení považujete za dôležité upozorniť v súvislosti s korona obdobím?
V súvislosti s korona situáciou je to predovšetkým jeden z najrizikovejších faktorov srdcovocievnych ochorení a to fajčenie (ktoré zvyšuje riziko až 2 násobne), potom obezita resp. nárast hmotnosti zajedaním nervozity, stresu, nepokoja. Nedostatok pohybu, ktorý môže nepriamo súvisieť s prácou z domu, so znížením nutnosti pohybu a paradoxne s vyššou pracovnou záťažou ľudí pracujúcich z domu. Svoju negatívnu rolu môže zohrávať aj sociálna izolácia a nedostatočná sociálna podpora okolia, kolegov, priateľov. Osobný kontakt nenahradí žiaden online kontakt, chat, videorozhovor, videokonferencia.
Akú máte skúsenosť s fajčiarmi a s ich motiváciou prestať fajčiť?
Ja mám dlhoročnú skúsenosť s pacientmi so srdcovocievnymi ochoreniami, pacientmi po transplantácii srdca a s pľúcnou hypertenziou. Všetko sú to závažné ochorenia, ochorenia, pri ktorých ide o život. Možno to je dôvod, prečo mnohí títo pacienti, ktorí pred diagnostikovaním závažného ochorenia boli fajčiarmi, nemali problém prestať fajčiť, aj keď to nebolo ľahké a často bojovali s abstinenčnými príznakmi. Hovoríme tomu paradoxná motivácia.
Neštandardným je nasledovný príklad možnej „motivácie“ prestať fajčiť. Je to účasť na aktivitách neziskových pacientských občianskych združení, kde niektoré z nich majú v stanovách zakotvený zákaz fajčenia. Aj to je dobrý príklad z praxe. V zásade ale možno povedať, že najlepšia motivácia je sebamotivácia a urobenie rozhodnutia fajčiara prestať fajčiť. A to je to najťažšie. Preto sa toľko fajčiarov počas svojho života opakovane pokúša prestať – abstinovať.
Napríklad pri fajčiaroch existuje len malé percento, ktoré dokáže s fajčením úplne prestať. Prečo je táto závislosť tak silná?
Profesorka MUDr. Králiková z Centra pre závislých od tabaku v Českej republike uvádza na základe sledovania 7000 fajčiarov, že len približne 3 – 4 % fajčiarov prestane fajčiť bez odbornej pomoci. S odbornou pomocou sa darí 35 % fajčiarom prestať fajčiť. Vyžaduje si to ale komplexnú náročnú liečbu, čo je kombinácia viacerých medicínskych a psychologických prístupov.
Intenzitu fajčiarskej závislosti má na svedomí jednak nikotín, (ktorý je vysoko návykový), jednak rýchly vznik fyzickej a najmä psychickej závislosti. Samotné fajčenie je spojené s viacerými vzorcami naučeného správania a pocitov, ktoré sa ťažko a dlho odbúravajú (spojenie fajčenia s pohybom rúk, rituál zapaľovania, časté spojenie s oddychom – relaxom, prestávkou, kávičkou, pohárikom alkoholu, pohodou). Dôležitý je aj spoločenský aspekt fajčenia (fajčiarska societa, spolunáležitosť).
Je naozaj najideálnejším spôsobom pre závislého fajčiara úplné „seknutie“ zo dňa na deň? Aké sú vaše skúsenosti z praxe?
Áno, bolo by to najideálnejšie riešenie. Lenže v praxi to, bohužiaľ, tak jednoducho nefunguje. Už spomínaná profesorka MUDr. Králiková často zdôrazňuje, že napríklad v Česku zo sledovaných 7000 fajčiarov až 70 % by radšej nefajčilo. Čiže mentálne nastavenie je v poriadku, uvedomenie si rizika spojeného s fajčením taktiež, ale závislosť je komplikovaná záležitosť. Napríklad sa ukázalo, že najčastejšie faktory spájané s recidívou fajčenia (návrat k fajčeniu po abstinencii) sú vyvolané psychologickými faktormi ako sú negatívny emočný stav, problémy v rodine a napätie v medziľudských vzťahoch. Keď si to preklopíme na súčasnú situáciu v súvislosti s koronou, máme odpoveď na opodstatnené obavy odborníkov – adiktológov o možnom náraste fajčenia.
V minulosti boli populárne nikotínové náplasti či žuvačky proti fajčeniu. Avšak dospelí fajčiari na nich dlho nevydržali a mnohí sa vrátili ku svoje závislosti k cigaretám. Čím je to spôsobené?
Uvažuje sa o viacerých faktoroch, ktoré môžu súvisieť s menšou úspešnosťou tzv. substitučnej terapie nikotínom. Jedným z príčin môže byť aj fakt, že ak sa táto dôležitá medikamentózna liečba nekombinuje s ostatnými prístupmi, predovšetkým s psychoterapiou, jej efekt sa znižuje K psychobehaviorálnym technikám, využívaným pri liečbe fajčenia, patria napríklad poradenstvo, príprava na odvykanie a abstinenciu, režimové opatrenia, príprava náhradných riešení, postupné nahradenie naučených vzorcov správania, príprava na zvládnutie abstinenčných príznakov a rizikových situácií, zmena životného štýlu, protistresový tréning a mnohé ďalšie.
V poslednej dobe sú medzi fajčiarmi populárne bezdymové tabakové výrobky. Aký je Váš názor na tieto menej rizikové alternatívy pre fajčiarov, ktorí chcú so závislosťou na cigaretách skoncovať, ale nedokážu to zo dňa na deň? Myslíte, že princíp znižovania zdravotného rizika u nich má zmysel?
Vzhľadom na to, že fajčenie je silná závislosť, mnoho závislých fajčiarov by rado skoncovalo s fajčením, pokúšajú sa o to, a nedarí sa im to. Považujem akýkoľvek prístup, ktorý zníži riziká vyplývajúce z fajčenia, pomôže zredukovať ostatné nežiaduce látky, ktoré vznikajú spaľovaním tabaku, vylúči pasívne fajčenie, zápach, nedopalky, za vhodný. Z psychobehaviorálneho hľadiska sa bezdymové alternatívy zdajú byť ďalšou možnosťou, ako pomôcť dospelým fajčiarom prestať fajčiť, pri zachovaní a postupnom redukovaní naučených vzorcov správania spojených s rituálom fajčenia. Perspektívne sa môžu uplatniť aj pri prevencii pred recidívou. Asi v budúcnosti budeme musieť častejšie zvažovať efekt vs. riziko nových alternatív pri liečbe závislostí.
Ako funguje pri znižovaní počtu závislých vytváranie zákazov a príkazov pre fajčiarov, ako je napríklad postupné obmedzenie priestorov pre nich určených alebo postupné zvyšovanie cien?
Toto je komplikovaná téma, je to rôzne v jednotlivých krajinách EU i v celom svete. Údaje o efekte uvedených opatrení, zákazov a obmedzení sa rôznia. Isté však je, že tlak na boj so závislosťami je veľký. V niektorých krajinách si vláda uvedomuje závažnosť zdravotných rizík a ich následkov a inkorporuje do zdravotnej politiky, daňového systému, ekonomiky množstvo opatrení, ktoré boj so závislosťami podporujú. Napriek tomu to je beh na dlhé trate. Preto akékoľvek opatrenie, ktoré zníži riziko škodlivého vplyvu a zníži počet závislých v spoločnosti, je žiadúce a pozitívne.
PhDr. Pavla Nôtová, PhD.
• Klinická psychologička
• 40 rokov praxe so psychosomatickými pacientmi
• Dlhodobo pracuje ako externý vysokoškolský pedagóg na fakultách psychológie
• V privátnej praxi sa zaoberá najmä úzkostnými a postresovými poruchami a syndrómom vyhorenia
• Aktívne spolupracuje s viacerými neziskovými pacientskými občianskymi združeniami ako spoluzakladateľ, garant aj lektor
Mohlo by vás zaujať:
Osvedčené tipy, ako prežiť home office v zdraví
Psychologička radí, ako lepšie zvládať epidémiu koronavírusu
Aký je vzťah osamelosti a fajčenia? Horší ako si myslíte
