Pre jedného muža už osudová žena v Blížencoch, pre ostatných zostane len múzou. Veronika Strapková (30) v týchto dňoch dokončuje svoj druhý štúdiový album s názvom Nová a v osobnom živote prežíva nové a krásne obdobie plné lásky. Romantické miesto Alcúdia na Malorke sa jej navždy zapísalo do srdca. Po žiadosti o ruku si pred pár týždňami vzala za muža lásku svojho života.
Veronika, aký ste mali pocit, keď vás magazín BREAK oslovil na fotenie spojené s rozhovorom?
S magazínom BREAK som už spolupracovala približne pred dvomi rokmi. Vtedy som sa objavila v rubrike Vychádzajúca hviezda a veľmi ma to potešilo. Obavy som nemala, pretože sledujem prácu fotografov vo vašom časopise a celý koncept je veľmi estetický a príjemný.
Titulka pánskeho magazínu je ale predsa len niečo iné…
Musím povedať, že titulná fotografia je taká zvláštna vec. Ako keď sa človek snaží pekne upraviť na nejakú zvláštnu príležitosť, lebo vie, že v daný deň by mal vyzerať o trochu lepšie ako inokedy. Potom má takú veľkú snahu, že to môže pôsobiť kontraproduktívne. Ale áno, priznávam, fotiť titulku takéhoto magazínu je niečo iné. Myslím si však, že BREAK je aj napriek pánskemu konceptu vkusný a fotografie bývajú krásne. V podstate to oslovenie vnímam ako akýsi druh komplimentu. Keďže som vedela, že ma bude fotiť YANICK, nemala som žiadne obavy. Vlastne klamem. Mala som obavy, lebo minulý mesiac titulku zdobila pre mňa jedna z najkrajších žien nášho showbiznisu a ísť „po nej“ je dosť stresujúce (smiech).
S magazínom BREAK máte teda už druhú osobnú skúsenosť. Ako vnímate obe spolupráce?
Atmosféra pri fotení bola skvelá a stres rýchlo opadol. Bolo to však úplne iné ako prvýkrát. Vtedy sme fotili v interiéri, v štúdiu a trvalo to omnoho kratšie. Tentokrát si pre mňa kreatívny tím pripravil veľmi zaujímavý koncept v lese, čo ma potešilo a páčilo sa mi to. Realita však bola komplikovanejšia, pretože sme si vybrali kvôli svetlu taký čas, ktorý si spolu s nami vybrali aj komáre, a tak mal fotograf čo retušovať. Len na nohách sme napočítali 35 štípancov (smiech). Okrem toho to bol ale veľmi pekný deň so super ľuďmi, čo si vždy vážim najviac. Tá atmosféra a priateľstvo je pre mňa všeobecne v živote najhodnotnejšie.
Tento rok trávilo veľa Slovákov dovolenku doma. Ako ste to mali vy? Cestovali ste niekam za hranice alebo ste poslúchli odporúčania hlavného hygienika?
Každý rok si dávam nejaké predsavzatie. Vždy to vyplýva z mojich aktuálnych potrieb nedostatku. Buď chcem niečo zmeniť, alebo vylepšiť a nejako si to v sebe pomenujem a pomyselne naplánujem. Pred tromi rokmi som si takto na Silvestra zaumienila viac cestovať, čo som následne dodržala. Jednak s projektom Party v 21. storočí, s ktorými som vystúpila na olympiáde v Južnej Kórei, v USA, Kanade, Nemecku, Rakúsku, Česku a rôznych oblastiach Slovenska. Spolu s mojím manželom Filipom sme už navštívili niekoľko krásnych miest vo svete, začo som v tomto období obzvlášť vďačná. Keď teda prišla pandémia a ja som sa rozhodovala, čo bude s cestovaním, povedala som si, že môžem po tých posledných rokoch jeden cestovateľský sen vynechať. A tak sme začali objavovať čaro Slovenska. Videli sme Bojnice, Banskú Štiavnicu, Oponice a ešte sa chystáme niekam na turistiku. Mám pocit, že tu máme toľko krásnych miest… Život vnímam tak, že keď dáva nejaké podmienky, snažím sa tomu prispôsobiť. A tak sme si povedali, že tento rok objavíme krásy Slovenska, ktoré sme doteraz tak trochu zanedbali. Aj keď more mi predsa len trochu chýba.
Nedávno ste sa vydali, plánujete aj svadobnú cestu?
Ako som už spomínala, more mi teraz veľmi chýba. Voda ma totiž stabilizuje a moja myseľ sa pri vôni a zvukoch mora dokáže výborne zregenerovať. Jeho blahodarný vplyv cítim ako speváčka aj na hlasivkách, kedy mi slaný vzduch, ako aj vyššia vlhkosť vzduchu spraví takú plnohodnotnú regeneračnú kúru. Je to super! Takže ak by som mala vyberať kam, určite by som povedala, že k moru, odkiaľ vidno na hory. Takto som to zažila napríklad v Grécku či Turecku a veľmi sa mi to páčilo. Na svadobnú cestu by sme chceli ísť ale niekam, kde sme ešte neboli. Vzhľadom na súčasnú situáciu si myslím, že to bude skôr o relaxe niekde na pláži. Avšak vôbec netuším, kedy to bude. Od septembra sa mi začína škola a to je taká povinnosť, ktorá človeku pohlcuje veľa času.
Vieme, že ste študentkou na Univerzite Komenského v Bratislave. Prečo ste sa rozhodli ísť opäť do školy, hoci už jeden titul máte?
Je síce pravda, že som na jednej škole už vyštudovala, ale toto štúdium je úplne iné. Moja prvá vysoká škola bolo VŠMU v Bratislave, odbor herectvo a to bola výborná skúsenosť plná sebarozvoja a sebapoznania, kde sa ale vyžadovalo viac praxe než teórie. Teraz študujem denné štúdium v odbore psychológia, čo je zatiaľ opačný extrém, a teda samá teória. Je to úplne iná skúsenosť. Po rokoch v zábavnom priemysle a umení som si vravela, že potrebujem robiť niečo, kde bude v centre pozornosti niekto iný a ja budem len pozorovateľ. Uvažovala som aj nad medicínou, ale to by som s prvou školou asi neprepojila. Psychológia mi dáva nový pohľad na život a dokážem v nej spájať všetko, čo som doteraz profesijne nadobudla s tým, čo by som ešte do budúcna rada urobila a rozvíjala. Neviem, kam ma cesta zavedie, ale vzdelanie je pre mňa vždy bonus do života. Takže zatiaľ neľutujem.
Dnes sa tiež veľa diskutuje o umelcoch, umení a jeho význame pre spoločnosť. Ako vnímate umenie vy? Čo pre vás znamená hudba, ktorej sa venujete?
Umenie beriem ako dôležitú nadstavbu spoločnosti. Každá vyspelá spoločnosť má svoju kultúru. Verím, že je to tiež dôležitá súčasť tej našej spoločnosti. V divadle sa často premieta celý svet. Veď preto to pomenovanie „dosky, ktoré znamenajú svet“. Umenie má prostriedky komunikovať verejne a prostredníctvom metafor aj také veci, ktoré si my ľudia často neuvedomujeme alebo nechceme uvedomiť. Veľké psychologické romány. To sú tiež zdroje pre sociálnu psychológiu. Niekedy postrehy z diel môžu zachrániť náš vlastný život. Katarzia, ktorú prežívame, keď počujeme piesne, ktoré milujeme alebo keď vrcholí náš obľúbený film, je dôležitá aj z hľadiska psychohygieny. Nemyslím si, že umenie je len nejaký nepotrebný doplnok. Rastie spolu so spoločnosťou. Je jej potrebnou súčasťou. Ja osobne sa cítim nesmierne vďačná, že môžem pracovať v tejto oblasti. Hudba mi dáva veľa energie, ktorú do nej vkladám. Zároveň mi dáva radosť a nádej. Keď vidím, že sa prostredníctvom svojho hlasu či textov môžem dotknúť niečieho života alebo svojou prítomnosťou na nejakej charitatívnej akcii pomôcť získať prostriedky pre lepší život niekoho iného, cítim sa dobre. Je to vlastne taký zázrak, že to môžem robiť.
Aktuálne pracujete na svojom druhom hudobnom CD albume. Medzitým ste ešte nahrali jedno EP. V čom je rozdiel?
EP je len taký zmenšený album. Je to niečo viac ako jedna pieseň, ale nie je to celé plnohodnotné CD. Na prvom albume som mala 17 piesní, na EP ich bolo 6. Teraz to bude niečo medzitým. Je to dlhší proces a výsledok bude aj vo fyzickej podobe. EP som vydala len elektronicky.
Názov vášho albumu je Nová. Prečo ste sa ho rozhodli tak pomenovať?
Mám pocit, že tým, že som tento rok dovŕšila 30, vydala som sa a začala opäť študovať, tak som prešla rôznymi druhmi zmien. Človek sa vyvíja a cítim to tak, že „Nová“ to najlepšie vystihuje. Okrem toho nesie jedna pieseň na albume rovnaký názov. A aj tím spolupracovníkov, Maxo Mikloš a ADiss sú v mojom hudobnom živote noví.
Prednedávnom ste tiež dokončili a vydali pieseň S tebou, ktorá vraj bola svadobným darom pre vášho manžela. Ako na ňu reagoval, keď ju prvýkrát počul na vašej svadbe?
Pieseň vznikla ako spontánny nápad a vznikla v priebehu niekoľkých minút. Celá melódia mi napadla takmer okamžite. Pomohli mi ju dotvoriť Dávid Szabo a Esso, ktorým touto cestou ďakujem. Môj manžel bol, samozrejme, šťastný a bolo to veľmi pekné, keď sme si na ňu na svadbe zatancovali. Mám však pocit, že ženské osadenstvo reagovalo ešte o trochu emotívnejšie. Teraz je pieseň už na mojom YouTube a pokiaľ viem, už si ju niektoré páry plánujú zahrať na tej ich vysnívanej svadbe. To ma na tom teší ešte viac. Keď si hudba nájde svojho poslucháča a urobí mu radosť.
Popritom všetkom ste navyše tento rok plánovali veľkú udalosť. Ako to všetko stíhate a aká bola vaša svadba? Fotky, ktoré ste zdieľali na sociálnych sieťach, sú prekrásne a vyzeráte na nich šťastne.
Prežívam rok plný pozitívnych zmien a emócií, ktoré sú mojím hnacím motorom. Som taký človek, ktorý k životu potrebuje cítiť emócie plnohodnotne a zároveň rád dáva udalostiam vo svojom živote patričný význam. Verím, že sa budem vydávať len raz, a preto som chcela celé obdobie príprav prežívať naplno. Napokon to bol nádherný deň, ktorý vyšiel ešte krajšie, než som si vôbec dokázala predstaviť. Celý ten deň bol pre mňa krásny. Možno to vyznie ako klišé, ale som vďačná, že sa vôbec uskutočnil. Že sme ho nemuseli rušiť a že ma k oltáru odviedol môj tatinko a z lavice sa usmievala moja maminka. Takže som vďačná najmä za rodinu, ktorú sme mali pri sebe. To je ten najväčší dar toho dňa.
Čím si vás Filip získal a akí muži vám imponujú?
Filip si ma získal vyrovnanosťou, nadhľadom a veľmi očarujúcim, úprimným úsmevom. Mám všeobecne rada, keď u muža prevláda empatia a cit nad egom. Lebo keď sa dokáže niekedy pozrieť na problém aj z pohľadu jeho ženy, dokážu sa diať vo vzťahu veľké veci. To, samozrejme, vnímam rovnako aj u žien. Je mi sympatické, ak má muž zmysel pre humor, lebo to je pre každodenný život nesmierne príjemné a keď je chlap zodpovedný. Že jeho slovo je naozaj, ako sa hovorí, slovo chlapa. Imponuje mi tiež intelekt a rozhľad a hlavne „rovná chrbtica“. Žiadne peniaze sveta by u muža nevyvážili charakter. Na tom mi veľmi záleží.
S Filipom ste vo vzťahu už 8 rokov. Prečo prišlo k rozhodnutiu zmeniť váš „status“? Vnímate nejaké zmeny spojené s manželstvom?
Ak myslíte, či mám iný pocit, tak sa priznám, že si to len teraz začínam postupne uvedomovať. Pre mňa totiž svadba nie je len o zmene mena a dokladov alebo o nejakej formálnej zmluve medzi dvomi fyzickými osobami. Je to stav, ktorý vznikol na základe verejne vysloveného prísľubu tomu druhému. Svadbu sme mali v kostole a čítali sme si sľuby. Keď sa zamyslím nad tým, čo sme si v nich sľúbili, napĺňa ma to veľkým pocitom zodpovednosti a vďačnosti zároveň. V šťastí aj v nešťastí. V zdraví aj v chorobe. To sú vážne veci. Ale veriť, že na ten svoj život a všetko, čo prinesie, nebudem sama, je nádherný pocit.
Veronika, čo by ste na záver nášho rozhovoru zaželali čitateľom magazínu BREAK?
Čitateľom magazínu BREAK by som zaželala, aby sa cítili dobre aj v časoch, ktoré teraz prežívame a skúsili si z nich vziať niečo, čo je možné naučiť sa len v takejto situácii. Samozrejme, prajem im veľa zdravia, lebo to je to najviac, čo máme
VERONIKA STRAPKOVÁ: Vyrastala v Dunajskej Strede, je vyštudovaná herečka Vysokej školy múzických umení v Bratislave, ktorá ale v posledných rokoch verejnosť zaujala najmä svojím špecifickým hlasom. V roku 2014 sa zúčastnila speváckej súťaže Hlas Česko Slovenska, po ktorej začala s tvorbou vlastných piesní. Počas celej tejto doby ju diváci mohli vídať aj na doskách, ktoré znamenajú svet v divadlách L+S, SND, Aréna alebo v Mestskom divadle v Žiline.
Dotazník
Obľúbený hudobný interpret: Alicia Keys.
Najemotívnejšia skladba: Z mojich „S tebou“ a z iných pieseň „Mám jízvu na rtu“ od Nohavicu.
Najväčší koncertný zážitok: Koncert Toma Odella v San Franciscu.
Najobľúbenejší film: P.S. I Love You.
Obľúbený seriál: Priatelia.
Obľúbené jedlo a nápoj: Kura s teriyaki a ryžou a voda s citrónom.
Najsexi muž: Môj manžel.
Najromantickejšie miesto: Alcúdia, Malorka.
Najväčšia neresť: Ponocovanie a sladkosti.
Životné motto: Ústredná myšlienka z knihy Malý princ: „Dobre vidíme len srdcom, to podstatné je očami neviditeľné.“
Foto: Yanick Photography
Vizáž: Peter Ragan, REVLON
Produkcia: Zuzana Crocker
Naše predchádzajúce cover girls:
Andrea Verešová: Sexi 40tka s telom bohyne
Mara Lukama: Zamilovaná a šťastná na Slovensku
Zuzana Belohorcová: Láskanie bola najlepšia skúsenosť
