Festival de la Mejorana je najdôležitejšou folklórnou udalosťou Panamskej republiky. Ide o najväčší, najznámejší, najpopulárnejší, najpočetnejší a najtradičnejší festival v krajine. Keď príde september, stovky delegácií zo všetkých kútov Panamy sa oslavne oblečú a pripravia, aby sa zúčastnili Festivalu de la Mejorana v mestečku Guararé, nachádzajúcom sa v provincii Los Santos, približne 280 km od hlavného mesta Panama City (La Ciudad de Panamá). Je to slávnosť, na ktorej folklórne súbory a zoskupenia z celej krajiny predvádzajú ukážky svojich tancov a hudobných vystúpení v podaní miestnych hudobníkov. Slávnosť sa koná v rámci sviatkov a osláv svätej patrónky Panny Márie z Mercedes (La Virgen de las Mercedes) na konci septembra každého roka. Zároveň je festival oslavou hrdej panamskej ženskosti
Oddaní Panne Márii
V roku 1949 sa uskutočnil prvý ročník Festivalu de la Mejorana, ktorý organizoval a viedol Manuel Fernando Zárate, preto je považovaný za zakladateľa. Vo všeobecnom ponímaní, zrod festivalu pochádza z oddanosti, ktorú obyvatelia mestečka Guararé (podomácky zvaní „guarareños“) po stáročia vzdávajú Panne Márii z Mercedes, ktorej svätý obraz v súčasnosti dominuje vo farnosti Guararé v príslušnom oltári, kam sa dostal už pred viac ako jedným storočím. Aktuálny obraz Panny Márie nahradil svojho predchodcu, ktorý podľa legendy prišiel do tejto stredoamerickej krajiny ako dar od kráľa Karola V. v roku 1700.
Podľa Melvina Herreru, ktorý dlhé roky zdobil interiér kostola v Guararé a staral sa o jeho celkový chod, to bol prvý obraz z „prútikov“. „Mal len hlavu a ruky a dávali mu oblečenia, aby dostal nejaký tvar,“ povedal Herrera, ktorý sa spolu so skupinou miestnych umelcov vždy pripravuje na veľkú septembrovú udalosť. Podľa historických záznamov, v roku 1912 José Vázquez, miestny kňaz z Guararé, dal spraviť nový obraz španielskemu sochárovi Donovi Idelfonzovi Manuelovi Berrazovi, so sídlom v La Villa de Los Santos, ktorý už predtým vyrobil obrazy Panny Márie z Mercedes, nachádzajúce sa v kostoloch La Villa de Los Santos a La Arena de Chitré. Los Santos a Chitré sú mestečká v provincii Los Santos, v ktorých má uctievanie Panny Márie aj v dnešnej dobe svojich stálych nasledovníkov.
Posvätné vyliečenie
Existencia festivalu a viera v Pannu Máriu z Mercedes majú veľa spoločného, pretože festival sa zrodil z vďačnosti manželov Manuela a Dory Zárateovcov za uzdravenie ich dcéry Edanely, ktorej bola diagnostikovaná leukémia práve spomínanou Pannou Máriou z Mercedes. Čo sa vlastne v roku 1949 udialo a čo podnietilo vznik festivalu? Všetci lekári sa zhodli na tom, že Edanele sa túto zákernú chorobu nepodarí prežiť. Až na jedného, ktorý veril v jej uzdravenie a tvrdil, že je potrebné urobiť zákrok čím skôr, na základe ktorého sa jej podarí prežiť. V deň zákroku Don Manuel Fernando Zárate, zakladateľ festivalu a otec Edanely, sa išiel modliť do kostola Kráľa Krista v hlavnom meste a požiadal Pannu Máriu z Mercedes, aby vyliečila a zachránila jeho dcéru. Na oplátku jej sľúbil, že za vďačnosť jej zorganizuje festival, aby si ju celá krajina uctila za jej šľachetný čin.
Po ôsmich hodinách čakania od chirurgického zákroku jeho dcéry sa dozvedel výsledok prostredníctvom telefonátu, v ktorom mu oznámili, že zákrok sa podaril a jeho dcéra Edanela prežila. Písal sa rok 1949, teda rok, kedy sa konal prvý ročník Festivalu de la Mejorana. Odvtedy sa vždy posledný septembrový víkend, ktorý vychádza po 24. septembri, teda po dni Panny Márie z Mercedes, oslavuje Festival de la Mejorana – najväčšia pocta panamskej národnosti.
Symbolom je malá gitara
Festival de la Mejorana nesie vo svojom názve slovo „mejorana“. Mejorana je názov strunového hudobného nástroja, ktorý je typický pre panamský folklór. Je vyrezávaný z jedného kusu dreva, väčšinou cédrového, alebo zo suchých vlákien rastliny bejuco a je tvarovaný ako malá gitara s piatimi strunami. Mejorana je gitare veľmi podobná, avšak je o niečo menšia a s kratším krkom, čo je kvôli vzťahu k barokovej gitare, ktorá bola do Panamy prinesená z Európy. Prvýkrát sa objavila v meste La Mesa v provincii Veraguas, ale v súčasnosti je už populárna v celej centrálnej časti krajiny, teda v provinciách Veraguas, Herrera a Los Santos. Ide o najreprezentatívnejší hudobný nástroj krajiny, teda keby sme to chceli prirovnať k Slovensku, je to niečo ako panamská fujara.
Zvyčajne na tento hudobný nástroj hrajú len muži. Používa sa v mnohých druhoch panamskej folklórnej hudby, ale najčastejšie v piesňach, ktoré sa nazývajú „mejoranas“. Ide o romantické balady, ktoré spievajú výlučne muži, buď v súkromí svojich domov pre svoje milované žienky alebo na verejných slávnostiach pre širšiu verejnosť. Počas festivalu sa mejorana nedá nevidieť, veď takmer všetci hudobníci ju majú v rukách a predvádzajú na nej naozajstné brilantné umenie. Ľudia vyrábajú aj veľké makety mejorany – pripínajú ich na vozy, ktoré majú výjazd počas nedeľného najväčšieho sprievodu. Krásny detail v podobe mejorany je prítomný aj na kráľovskej róbe. Kráľovná má na svojej honosnej zlatej korune v jej úplnom strede malú mejoranu pre symboliku tejto slávnosti.
Pýcha panamských žien
Čo by to bol za kultúrny festival, keby jeho účastníci neboli odetí v tradičných panamských krojoch a typickom oblečení? Typický Panamčan nosí tradičnú, ručne vyšívanú ľanovú košeľu, rifle alebo nohavice s vybíjaným opaskom, topánky tmavej farby a to najdôležitejšie – tradičný panamský klobúk, vďaka ktorému je Panama celosvetovo preslávená. Pre zaujímavosť, tieto klobúky značky Panama Hat sa paradoxne nevyrábajú v Paname, ale v malom ekvádorskom mestečku Montecristi a do Panamy sú dovážané. Typická Panamčanka má na sebe panamský folklórny kroj nazývaný „pollera“, ktorý je jedným z najhonosnejších a najfarebnejších tradičných krojov nielen v Latinskej Amerike, ale aj na celom svete.
Pollera je španielsky výraz pre veľkú jednodielnu sukňu používanú najmä pri tradičných slávnostiach folklóru v latinskoamerických krajinách. V Paname sa stala tradičným národným krojom. Pollera môže byť vyrobená z rôznych materiálov, napríklad z bavlny alebo vlny, základná dominantná farba je biela a má tendenciu mať farebné vyšívané dekorácie znázorňujúce buď rôzne elementy, kvety alebo miestne zvieratá. Samozrejme, existujú aj farebné pollery.
Historický pôvod pollery pochádza zo Španielska, z provincie Andalúzia, kde v koloniálnych časoch miestne sedliacke a roľnícke ženy nosili svoje typické šaty, ktoré sa neskôr pretransformovali do dnešnej pollery. Španielski konkvistádori tento typ šiat priniesli spolu so svojou kultúrou a náboženstvom do Latinskej Ameriky a zakorenili ho do kultúry miestnych indiánskych kmeňov, ktorí si ho adoptovali na prelome 16. a 17. storočia.
Samotná pollera sa dnes pohybuje v cene medzi niekoľko stoviek až niekoľko tisícok dolárov. Všetko závisí od veľkosti, počtu doplnkov, honosnosti, nádhery a veľkoleposti. Tie najjednoduchšie sa pohybujú v stovkách dolárov, ich vyhotovenie netrvá toľko času a primárne slúžia hlavne deťom alebo slečnám v mladistvom veku. Na druhej strane máme tie najdrahšie pollery, ktorých cena sa môže vyšplhať až na 15 tisíc dolárov a ich výroba trvá niekedy až rok. Pollera je taká drahá a vzácna, že Panamčania si ju dedia ako dedičstvo z generácie na generáciu a prakticky je nepredajná. Nielen pre svoju enormnú cenu, ktorú by si niektorí mohli dovoliť zaplatiť, ale hlavne pre pýchu miestnych ľudí.
Pollera sa nevyhnutne spája s niekoľkými úžasnými doplnkami. Tým najdôležitejším je tradičná pokrývka hlavy nazývaná „tembleque“. Ide o masívne sponky či hrebene do vlasov väčších rozmerov vyrobených zo zlata, perál alebo korálok, ktoré sú vyformované do tvaru kvetov alebo iných elementov, ktoré niečo vyjadrujú. Spolu s nimi vo vlasoch panamskej ženy dominujú aj dva tucty zlatých ihlíc v tvare dýky. Hlava Panamčaniek teda vyzerá mohutne a honosne a pripomína jedno veľké dúhové predstavenie, v závislosti od farieb použitých perál. Okrem toho ženy nosia aj ďalšie doplnky – dekoračné šperky „peinetas“, zlaté perleťové náhrdelníky „mosquetas“, skrútené retiazky „solomons“, zlaté alebo korálové náušnice, náramky, flitre, kryštály či iné typické doplnky. Panamské ženy sú nesmierne pyšné na svoje vlastné pollery a neváhajú ich na sebe ukázať pri každej vhodnej príležitosti, či už to je Festival de la Mejorana alebo len bežná dedinská slávnosť. A teraz sa podržte. Pollera s kompletnou výbavou zo zlata a všetkými doplnkami sa pohybuje v astronomickej sume od 80- do 100 tisíc dolárov. Preto ich kráľovné nemajú u seba doma, ale v bankových trezoroch.
Kráľovná je len jedna
Nebol by to pravý festival, keby nemal svoju vedúcu osobnosť. V prípade festivalu oslavujúceho najmä panamskú ženskosť, kto iný by mal byť jeho tvárou, než mladé a krásne panamské dievča? Neoddeliteľnou súčasťou je teda kráľovná, ktorá je takmer rok dopredu zvolená odbornou porotou festivalu, je hlavnou tvárou festivalu v dňoch jeho konania a úraduje celý nasledujúci rok až do konania ďalšieho Festivalu de la Mejorana, na ktorom sa jej pôsobenie ako kráľovnej končí a prenecháva svoje miesto ďalšej zvolenej kráľovnej. V podstate ide o folklórnu Miss Panama. Byť kráľovnou Festivalu de la Mejorana je detským snom mnohých mladých dievčat, ktoré si želajú byť nielen súčasťou tohto najslávnejšieho festivalu, ale byť aj jeho oficiálnou tvárou so zlatou korunkou na svojej hlave. Mladé Panamčanky, ktoré sa stali kráľovnami, boli do folklóru vtiahnuté už v ranom detstve svojimi rodičmi, pretože práve to je to obdobie života, kedy sa folklórne cítenie musí v človeku prebudiť. Odvtedy majú malé dievčatá túžbu stať sa jedným dňom kráľovnou a neprestávajú snívať svoj sen. Z tohto dôvodu je zvolená kráľovná milovníčkou panamskej kultúry, zvykov, tradícií, miluje svoj panamský ľud a je pyšná za svoj pôvod z mestečka Guararé. Pretože byť „guarareña“ je obrovská pocta, hrdosť a česť.
To najlepšie ešte len vypukne
Festival trvá najmenej 10 a najviac 15 dní, v závislosti od toho, ako to na daný rok vyjde dátumovo. V roku 2015, keď som sa na ňom zúčastnil ja, celkovo trval „len“ 10 dní. Gro festivalu, ako ho väčšina ľudí pozná, sa oslavuje 3 dni, a síce už spomínaný posledný septembrový víkend, kedy je najbohatší program a najväčšia zábava. Festival sa však oficiálne začína už v nedeľu predtým, teda keby sme to aplikovali na ročník 2020, tak to padne na nedeľu 20. septembra. V tento deň sa koná aktivita pod názvom „la hecha de la barrera“, ktorá spočíva v tom, že miestni mládenci z Guararé od svitania stavajú býčiu arénu z dreva a klincov, kde sa následne na to budú konať ďalšie hlavné aktivity festivalu. Táto nedeľa je považovaná za oficiálny začiatok Festivalu de la Mejorana. Je tam prítomná aj sama kráľovná, pre ktorú je to akoby prvá oficiálna aktivita ešte pred korunováciou. Kráľovná, spolu s ďalšími dedinčanmi, sú túto nedeľu oblečení klasicky folklórne s blúzkami, košeľami a nohavicami a rozdávajú jedlo a panamský likér mládencom, ktorí postavili býčiu arénu.
Od toho momentu sa počas týždňa všetci pripravujú na nasledovný víkend, kedy to pravé šialenstvo ešte len vypukne. Predtým sa konajú sprievodné aktivity menšieho rázu, aby sa obyvateľstvo udržiavalo vo festivalovom vare celý týždeň. Napríklad sa organizuje každý deň iná súťaž, ktorú domáci volajú „konkurz“, v rôznych disciplínach: tanec, spev, piskot, saloma (charakteristický pokrik vidieckeho muža), hra na mejoranu a iné hudobné nástroje, najkrajší dámsky a pánsky odev, súťaž o najlepšiu písanú aj spievanú decimu (spôsob spievania s veršami do rytmu mejorany), o najlepšiu tunu (skupina zložená zo spevákov, tanečníkov a hudobníkov), o najlepšiu carretu (voz na sprievod) a iné. V piatok dopoludnia sa koná jeden z najdôležitejších bodov programu, a síce oficiálna korunovácia tohtoročnej novozvolenej kráľovnej, pri ktorej dostáva od predchodkyne svoju zlatú korunku.
Bizarný bahenný kúpeľ
Každá kráľovná má vždy po boku svoje tri princezné, ktoré ju sprevádzajú. Počas festivalu všetkými ulicami mestečka Guararé prechádza masívny sprievod na čele s kráľovnou a jej princeznami, jej dvornými ochrancami, so stovkami návštevníkov, a to všetko v sprievode miestnych hudobníkov dotvárajúcich nezabudnuteľnú temperamentnú atmosféru. Tá je bežne prítomná na všetkých podobných festivaloch na svete, no Panamčania, aby sa odlíšili od ostatných krajín, majú ešte jednu bizarnú tradíciu v piatok po korunovácii, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou Festivalu de la Mejorana. Blato a bahno. Dve identické veci, od ktorých by sme sa najradšej vzdialili na metre. Panamčania sa však blatu ani bahnu nevyhýbajú. Dokonca si ho užívajú, obhadzujú sa ním, váľajú sa v ňom. Táto na prvý pohľad šialená tradícia pod názvom „La Atolladera“, ktorá sa koná počas nášho Festivalu de la Mejorana, vznikla niekedy v 19. storočí, možno aj skôr, keď Guararé bola ešte len malinká dedinka a nikto o nej nič poriadne nevedel. Vtedy sa tam oslavoval len náboženský sviatok na počesť Panny z Mercedes – patrónky Guararé, s býčími zápasmi kvôli španielskej tradícii, lebo Panama bola predtým kolonizovaná španielskymi dobyvateľmi.
V tom čase bolo veľa zvierat voľne pustených v prírode (kravy, kone, ošípané, kozy atď.). Patronálne oslavy boli trojdňové ako v súčasnosti, no nemali toľko bohatého programu. Robievali sa len dva dni býčích zápasov (prvý a tretí deň festivalu) a v druhý deň neboli žiadne býčie zápasy; tento deň sa nazýval „Día Sereno“ (v preklade Pokojný deň), aby si ľudia oddýchli od veselia a hýrenia, ktoré nemalo nič spoločné s náboženstvom. La Atolladera vyvstala z mladosti miestnych obyvateľov. Počas „Día Sereno“ mládež venčila rôzne zvieratá na námestí a hrala sa s nimi, a keďže september je daždivý mesiac, námestie bolo vždy plné bahna v kombinácii dažďu a dobytka. Mladíci sa váľali v bahne spoločne so zvieratami. Neskôr boli býčie zápasy premiestnené na tzv. „La Placita“ (býčia aréna), kde sa konajú dodnes. La Atolladera sa postupom času stala miestnou tradíciou, bez ktorej by si festival vedel predstaviť asi len málokto. Obhadzovanie bahnom však bolo podložené aj jednou reálnou príhodou z festivalu, vďaka ktorej sa naveky zapísalo do análov ako šialená tradícia.
Počas jedného ročníka festivalu miestny guarareño a zároveň vtedajší poslanec Panamského parlamentu Heraclio Barletta Bustamante zobral na festival do Guararé svojich poslaneckých kolegov, ktorí si spoločne užívali búrlivú atmosféru býčích zápasov z VIP lóže. Domáci chalani sa však rozhodli trochu im spestriť ich festivalový pobyt. Presne v tom krásnom bielom oblečení, ktoré mali všetci poslanci na sebe, ich povyťahovali z lóže, dotiahli pred zraky všetkých do stredu býčej arény, a tak elegantne oblečených a upravených ich kompletne celých zablatili. Odvtedy v deň, keď sa usporadúva La Atolladera, sa niektorí ľudia zámerne obliekajú do bielej farby, aby ich ostatní mohli obhadzovať a potierať blatom, aby sa mohli váľať v bahne a zažiť túto šialenosť na vlastnej koži. Tejto tradícii sa nevyhne ani kráľovná a jej princezné, zatiaľ čo ony sa ladne vlnia v rytme hudby v zablatených bielych šatách a všetkým naokolo rozdávajú svoje blatové úsmevy.
Na čele je ovlajkovaný
Každý deň festivalu sa organizuje sprievod po určitých uliciach v mestečku, ktorý vedie „el abanderado“ alebo „la abanderada“, teda dopredu vybraná uznávaná osoba buď v meste, alebo v krajine, ktorá má česť držať obrovskú zástavu a mávať ňou na čele sprievodu. Tento názov je odvodený od španielskeho slova „la bandera“, ktoré znamená vlajka, zástava. V preklade by sa to mohlo preložiť aj ako „ovlajkovaný“, resp. „ovlajkovaná“. Nosič nesie zástavu pred sprievodom, pričom oduševnene tancuje do rytmu bubnov. Na rozdiel od umelecky vyrobenej vlajky, ktorá sa používa v iné festivalové dni, vlajka pre La Atolladera sa vyrába z henequénových vriec. Henequén je prírodné rastlinné listové vlákno z druhu agáve.
Vo vare veľkolepého sprievodu
Festival de la Mejorana vrcholí v nedeľu podvečer. Sú to azda najkrajšie momenty udalosti. Koná sa totižto najväčší sprievod v podaní rôznych vozov, z ktorých každý prezentuje určité panamské remeslo či panamskú tradíciu. Na väčšine vozov nemôže chýbať Panamčanka odetá v pollere tancujúca pre ľudí či zamaskovaní červení diabli „diablos rojos“. Posledný voz je kráľovský, pretože na ňom je samotná kráľovná v najkrajšej a najdrahšej pollere, tancujúc a rozdávajúc srdečné pozdravy do publika. Počas tohto bodu programu vyjde do ulíc čo najviac ľudí, lebo každý chce byť toho všetkého súčasťou. A nielen to. Všetky ženy, od tých najmladších po tie najstaršie, vytiahnu svoje najlepšie pollery na svetlo sveta a s honosnými doplnkami a neskrotným šarmom tancujú vo víre bubnov po všetkých uliciach, resp. presne tak, ako sa vlní sprievod. Ženy sprevádzajú po boku ich drahí manželia, odetí takisto v tom najtradičnejšom, čo Panama ponúka. Celé je to jedna úžasná a najmä pestrofarebná prehliadka panamského folklóru, ktorú by mal vidieť naozaj každý. Ja som sa medzi davom predieral, jedným okom sledoval tú nádheru všade okolo seba, no a to druhé som mal ustavične na fotoaparáte snažiac sa zachytiť najautentickejšie momentky. Po troch dňoch ustavičného fotenia som cítil mierne vyčerpanie, neustále na mňa pražilo tropické panamské slnko, vlhkosť ovzdušia sa ani nedala opísať, no o to viac som chcel mať ďalší skvelý záber. Moja životná vášeň spolu s dychberúcou miestnou atmosférou ma hnali vpred.
Pod rúškom kráľovniných tajomstiev
Keď človek príde na takýto populárny festival, kde vedúcou osobnosťou a miestnou celebritou je kráľovná, chce ju osobne stretnúť, pozdraviť ju, prípadne sa s ňou odfotiť. Po začatí festivalu v piatok ráno som aj ja sledoval, kedy ju konečne uvidím na vlastné oči. Keď som Stefy prvýkrát uvidel, hneď som vedel, že tou vyvolenou je ona. Doslova žiarila. Bolo to niekedy v piatok popoludní, keď tancovala so svojimi princeznami v čele sprievodu a smerovali do býčej arény, kde sa potom konala La Atolladera. Snažil som sa k nej dostať čo najbližšie, zachytiť čo najlepší moment počas toho, ako ju všetci obhadzovali blatom. So Stefy som sa potom osobne zoznámil a na festivale sme sa ešte párkrát stretli.
Estefany Elizabeth Pinzón González de Saavedra je dnes 25-ročná pôvabná guarareña, ktorá svojím neskrotným šarmom a panamskou charizmou preráža vo folklórnom svete už niekoľko rokov; hlavne odvtedy, keď ju ako 19-ročnú zvolili za nastávajúcu kráľovnú Festivalu de la Mejorana. „Už od malého dievčatka bolo vždy mojím snom nosiť na hlave korunu takého dôležitého festivalu,“ nostalgicky spomína na svoje začiatky. „Na konci roka 2014 som zostala príležitosť stať sa kandidátkou na korunu, ako jediná zaregistrovaná uchádzačka v tom roku. Dňa 15. novembra som bola vyhlásená za Jej Veličenstvo 65. ročníka národného Festivalu de la Mejorana a veľvyslankyňu národného folklóru. Byť kráľovnou najväčšieho folklórneho festivalu v krajine a prvého festivalu vytvoreného v celej Strednej Amerike je veľká česť, pretože prežívate nádherné zážitky, spoznávate rôzne kultúry a folklórne prejavy celej Panamy vrátane pôvodných indiánskych obyvateľov,“ nadšene odpovedá Stefy na moju otázku, čo pre ňu znamenalo byť kráľovnou počas jubilejného 65. ročníka v roku 2015.
„Tento rok počas festivalu, konkrétne 19. septembra, oslávim svojich päť rokov kraľovania ktoré, žiaľ, nebudeme môcť osláviť, pretože naša krajina čelí pandémii COVID-19 ako zvyšok sveta. Najkrajšie spomienky spred piatich rokov už na mňa prichádzajú, preto ma to mrzí o to viac, že si tento rok nemôžeme užiť veľký a prestížny Festival de la Mejorana. Som však presvedčená, že budúci rok si ho budeme môcť vychutnať v harmónii, ako sme to robili vždy,“ hovorí ohľadom aktuálnej situácie rodáčka z časti Las Trancas mestečka Guararé. Bývalá kráľovná sa už dva roky teší manželstvu s miestnym rodákom Reynaldom Saavedrom. A vybrala si veľmi dobre. Jeho prastarý otec Antonio Saavedra bol totižto významnou osobnosťou panamského folklóru, pretože spolu s Manuelom Fernandom Záratem založili Festival de la Mejorana v roku 1949. Jeho babička Doris Saavedra bola prvou ženskou prezidentkou Výboru národného Festivalu de la Mejorana a urobila z neho Patronát – organizáciu zameranú na charitatívne účely. Zomrela v roku 2016. Jeho deduško Asunción Saavedra bol tiež počas svojho života prezidentom Festivalu de la Mejorana, bol aj starostom Guararé a momentálne si užíva krásnych 88 rokov života na zaslúženom dôchodku.
Estefany začali kráľovské povinnosti dňom jej vyhlásenia za kráľovnú, teda 15. novembra 2014. Od odbornej poroty festivalu dostala oficiálne poverovacie listiny, ktoré ju akreditovali ako budúcu kráľovnú. Kráľovské aktivity sa vo väčšom začali od začiatku roka 2015, kedy sa začala zúčastňovať rôznych podujatí a začala postupne navštevovať všetky časti krajiny. V preklade, bola to akoby generálka na jej riadne kraľovanie, ktoré malo prísť až jej oficiálnou korunováciou. Tá nadišla v sobotu 19. septembra, teda deň pred oficiálnym začiatkom festivalu a týždeň pred jeho hlavnou časťou. Od momentu položenia zlatej koruny na jej hlavu sa stala oficiálnou kráľovnou festivalu na obdobie 2015/2016. Jej kraľovanie bolo ukončené 21. septembra 2016, kedy si sňala svoju korunu z hlavy a odovzdala ju novozvolenej kráľovnej na obdobie 2016/2017, ktorou sa zhodou okolností stala sesternica jej terajšieho manžela Reynalda. Kraľovanie Estefany Pinzón, resp. všetkých kráľovien festivalu, je takmer dva roky, od ich vyhlásenia až po odovzdanie koruny ich nasledovníčke.
Stefy za svojho pôsobenia v role úradujúcej kráľovnej zaznamenala viacero prvenstiev, ktoré sa predtým nepodarilo dosiahnuť žiadnej jej predchodkyni. Bola prvou kráľovnou, ktorá už ako korunovaná viedla sprievod vedúci do býčej arény počas „la hecha de la barrera“ až dvakrát po sebe; prvýkrát v roku 2015, kedy bola deň predtým ona sama korunovaná a následne v roku 2016 už ako odchádzajúca kráľovná. Dovtedy sa to žiadnej kráľovnej nepodarilo, pretože v daný rok nebola žiadna korunovaná pred udalosťou „la hecha de la barrera“, ale až po tejto aktivite. Bolo to možno aj z toho dôvodu, že v roku 2015 sa uskutočnil jubilejný 65. ročník festivalu, takže organizátori asi chceli spraviť niečo špeciálne. V druhom rade bola prvou a zatiaľ jedinou kráľovnou, ktorá prišla na námestie na voze ťahanom volmi. Toto sa udialo už nie počas hlavných festivalových dní, ale dva dni po nich, teda v utorok 29. septembra 2015. Tento deň je známy ako „La Gallota” a predstavuje vyvrcholenie a ukončenie Festivalu de la Mejorana. V tento deň navyše všetci guarareños zadarmo prinesú svoje dobytkové zvieratá do býčej arény a spoločne majú svoju vlastnú dedinskú zábavu na štýl býčích zápasov „corrida“. Do tretice, bola prvou kráľovnou, ktorá zatancovala tanec na rozlúčku grátis pre ľudí z Guararé aj návštevníkov z celej krajiny v parku v Guararé so známou hudobnou osobnosťou panamského folklóru Osvaldom Ayalom. Bolo to 10. septembra 2016, pár dní do konca jej oficiálneho kraľovania Festivalu de la Mejorana.
Bývalá kráľovná sa okrem folklóru v živote venuje aj iným zaujímavým veciam. Vyštudovala medzinárodný obchod na Universidad Santa María La Antigua a momentálne dokončuje aj druhú vysokú školu v odbore marketing a reklama na Universidad Latina v hlavnom meste. Stále však ostáva verná svojmu mestečku Guararé, kde pracuje ako vedúca firmy svojich rodičov, ktorá je zameraná na distribúciu suchých potravín. Na starosti má firemné procesy na celom polostrove Azuero. A akým životným mottom sa riadi táto folklórna kráska? „Buď jedinečný a vášnivý, nikdy nestrať svoju podstatu a všetko, čo si zaumieniš, rob s láskou a odhodlaním!“ S týmito slovami 65. kráľovnej najprestížnejšieho festivalu stredoamerickej perly sa naše dobrodružstvo končí. Pevne dúfam, že som vás k jeho návšteve inšpiroval natoľko, že sa tam jedného dňa vyberiete vy sami a prežijete tú pravú Latinskú Ameriku. Festival de la Mejorana predstavuje totiž to najkultúrnejšie, čo človek môže v Paname zažiť.
Oficiálny názov: Panamská republika
Poloha: Stredná Amerika
Rozloha: 75 517 km2
Počet obyvateľov: 4 324 440 (2020)
Hlavné mesto: Panama City (La Ciudad de Panamá)
Jazyk: španielčina
Mena: Panamská balboa (PAB) pevne naviazaná na USD
Menový kurz: 1 PAB = 1 USD = 0,84 €
Michal Hertlík
– je cestovateľ, fotograf, dobrodruh, zberateľ, španielčinár. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu, takže ho zaujíma dianie vo svete, geopolitika, história a geografia. Jeho najväčšou vášňou je cestovanie, behanie po svete, objavovanie nových krajín a ich kultúr, rozprávanie sa s miestnymi ľuďmi, skúmanie ich zvykov a tradícií.
Od autora ešte ponúkame:
Festival Inti Raymi: Posvätná andská tradícia, ktorá pretrvala dodnes
V záplave masiek proti nečistým silám
Bolívijské zelené zlato: Najkontroverznejšia rastlina na svete?
