Hneď tri misie mali svoj štart naplánovaný na tento prelom júla a augusta.
Tieto misie odštartovali v krátkom slede po sebe preto, že plánujú využiť takzvané štartovacie okno. Ním sa označuje časový úsek, keď sú dva vesmírne objekty, v tomto prípade Zem a Mars, vo vzájomne výhodnej vzdialenosti a polohe. Mars sa k Zemi v tomto období priblíži na vzdialenosť menšiu ako 100 miliónov kilometrov, čo je štyrikrát menej ako keď je od Zeme najďalej. Dosiahnutie cieľa je za takýchto podmienok výrazne jednoduchšie, ekonomickejšie a aj doba letu je kratšia. Ide pritom o pomerne úzke okno trvajúce iba niekoľko dní, ktoré sa navyše opakuje len každého približne dva a pol roka. Ďalšia podobná šanca sa tak naskytne až koncom roka 2022. Podľa pôvodných plánov mali pritom súčasné štartovacie okno k Marsu využiť hneď štyri rôzne misie. Štart sondy ExoMars však bol odložený.
Pomenovali ho Vytrvalosť
Zrejme najväčšia pozornosť sa s blížiacim štartom sústredila na misiu NASA nazvanú Mars 2020. Najväčší hráč na poli vesmírneho výskumu si od nej sľubuje, že pomôže pri hľadaní odpovede na otázku, či bol na Marse niekedy v minulosti život. Vďaka roveru, čo je malé pohyblivé vozidlo, ktoré sonda vysadí na povrchu planéty, bude možné skúmať jej geologické zloženie a procesy a rover sa taktiež pokúsi nájsť stopy po prejavoch niekdajšieho života, ktoré by mohli zostať zachované ako odtlačky v horninách. Predpokladá sa totiž, že Mars nebol vždy takou suchou a nehostinnou planétou ako je tomu dnes.
Robotická misia sa zároveň pokúsi pomocou vŕtacieho zariadenia získať vzorky materiálu spod povrchu, ktoré by mohli byť v prípade budúcej návratovej misie dovezené naspäť na Zem a elektrolýzou vyrobiť z oxidu uhličitého malé množstvo kyslíka. Počíta sa totiž s tým, že táto technológia bude mať neskôr veľký význam pri misiách s ľudskou posádkou.
Rover o veľkosti terénneho automobilu svojou konštrukciou a dizajnom vychádza z predošlého úspešného vozidla Curiosity, ktoré na červenej planéte pristálo v auguste 2012 a dodnes je funkčné, čím štvornásobne prekročilo svoju očakávanú životnosť. Rover misie Mars 2020 dostal názov Perseverance, teda v preklade do slovenčiny Vytrvalosť. Meno mu vyberala verejnosť, pričom americkí študenti poslali až 28 000 esejí so svojimi návrhmi a vybraná spomedzi nich bola práca siedmaka zo štátu Virgínia.
Perseverance bude mať so sebou výnimočného spoločníka v podobe drona pomenovaného Ingenuity, teda Dômyselnosť. Primárnym cieľom tejto malej helikoptéry s rozpätím vrtúľ 120 cm a vážiacej necelé dva kilogramy je demonštrácia technológie. Pokiaľ sa osvedčí, budú podobné drony využívané aj pri ďalších misiách s úlohou dôsledne mapovať terén pre plánovanie trasy. Ingenuity by malo absolvovať niekoľko krátkych zhruba trojminútových letov do výšky desať metrov nad povrch Marsu. To všetko sa udeje po úspešnom pristátí misie na Marse vo februári 2021 pri kráteri Jezero, o ktorom sa predpokladá, že mohol byť v minulosti zaliaty vodou – na čo poukazuje aj samotný slovanský názov 50km širokého krátera.
Veľké ambície Číny
Na svoju cestu k Marsu sa 23.7. 2020 vydal aj rover, ktorý vyvinula Čínska národná vesmírna agentúra (CNSA) a ktorý dostal názov Tchian-wen 1. Má stanovené rovnaké ciele ako „konkurenčný“ Perseverance, teda hľadať známky minulého či nebodaj súčasného života na planéte. Okrem iného bude vybavený georadarom schopným zmapovať podložie až do hĺbky 100 metrov. Jeden z jedenástich ďalších vedeckých prístrojov zas odskúša technológie, ktoré by mohla Čína o niekoľko rokov neskôr použiť pri svojom pokuse získať vzorky marťanského podložia a dopraviť ich späť na Zem.
Pomenovanie Tchian-wen by sme do slovenčiny mohli preložiť ako Otázky k nebesiam a zároveň je to odkaz na rovnomenné dielo starovekého básnika Čchu-Juana, ktorý býva považovaný za prvú veľkú básnickú osobnosť čínskej histórie. Rovnaký názov, len s odlišným číselným označením, budú niesť aj všetky ďalšie misie CNSA k Marsu. Tchianwen 1 by mal v oblasti známej ako Utopia Planitia pristáť niekedy koncom apríla 2021.
Priekopníci z emirátov
Nie na povrch Marsu, ale na jeho obežnú dráhu by chceli svoju sondu nazvanú Al-Amal (Nádej) dostať Spojené arabské emiráty. Ide o významný míľnik z toho pohľadu, že UAE sa tak stanú vôbec prvou moslimskou krajinou s vlastnou sondou vyslanou za obežnú dráhu Zeme. Od roku 2015 je vesmírny program krajiny sústredný vo Vesmírnom stredisku Muhammada bin Rašída, ktoré je pomenované podľa súčasného dubajského emíra a premiéra krajiny. Spojené arabské emiráty sú vo svojom regióne vesmírnym priekopníkom, pričom v predošlých rokoch vyslali na obežnú dráhu Zeme viaceré satelity a na Medzinárodnú vesmírnu stanicu aj svojich prvých dvoch astronautov. S vývojom sondy Al-Amal krajine pomáhali americké univerzity v Barkeley a Colorade. Jej štart z japonského kozmodrómu Tanegašima musel byť v porovnaní s pôvodným termínom niekoľkokrát kvôli nepriaznivému počasiu presunutý. Misia sa sústredí na analýzu počasia panujúceho na červenej planéty, najmä na sezónne cykly a silné prachové búrky.
Európa si musí počkať
Pôvodne mala výhodné štartovacie okno využiť aj Európska vesmírna agentúra (ESA), ktorá v spolupráci s ruským Roskosmosom pripravovala misiu ExoMars. Tá pozostáva z pristávacieho modulu Kazačok vyvinutého ruskou stranou a roverom ESA nazvaným Rosalind Franklin podľa niekdajšej významnej anglickej biologičky. Cieľom misie vybavenej okrem iného vŕtacím zariadením schopným dostať sa dva metre pod povrch je pátrať po stopách minulého života a analyzovať prítomnosť vody na Marse. V marci však vedenie misie oznámilo, že sa jej štart presúva na rok 2022. Dôvodom bolo, že sa vo finálnej časti prípravy nestihli včas vykonať všetky potrebné testy a vedci si tak nemohli byť stopercentne istí tým, či všetky komponenty budú počas náročného letu k Marsu správne fungovať. Pod zdržania v termínoch sa do veľkej miery podpísalo vypuknutie pandémie koronavírusu a s tým súvisiace obmedzenia v leteckej doprave a stretávaní sa.
V rámci programu ExoMars bol v roku 2016 na Mars poslaný pristávací modul Schiaparelli, ktorý však nedokázal na povrchu planéty hladko pristáť a kvôli nesprávnemu otvoreniu padákov sa pri dopade rozbil.
Mohlo by vás zaujať:
Aké ďalšie veľké veci chystá Elon Musk?
Čo nám dal výskum vesmíru?
Vedci sa postarali o „šťastný“ obraz Jupitera
