S objavením zlata, ktoré spustilo zlatú horúčku na Klondiku, sa spája meno Georgea Carmacka. Ten spolu s manželkou, jej bratom a synovcom objavil v auguste 1896 v prítoku rieky Klondike zlaté nugety. Bolo ich toľko, že Rabbit Creek (Zajačí potok) neskôr dostal meno Bonanza Creek (Potok veľkého zisku). Správy sa pomerne rýchlo rozšírili po okolí a koncom augusta si už zlatokopi rozparcelovali celé povodie Bonanzy. V jednom z jej prítokov dokonca našli ešte bohatšie ložiská, potok dostal meno Eldorado Creek.
Náročná púť
Mimo regiónu sa však reči o zlate šírili pomaly. Klondike tečie v Yukone, nehostinnej kanadskej provincii hraničiacej s Aljaškou. Dostať sa k jej toku bolo koncom 19. storočia mimoriadne náročné. Skutočná horúčka tak začala až v júli 1897, keď sa správy rozšírili po San Franciscu a odtiaľ v podstate do celého sveta. Do Yukonu zamierilo odhadom až 100-tisíc ľudí, medzi nimi aj spisovateľ Jack London. Riskovali životy i majetky s vidinou rýchleho zbohatnutia, ale v skutočnosti mierili na miesto, kde si už všetky kvalitné ložiská zlata rozdelili miestni. Do cieľa dorazila približne tretina z tých, ktorí sa vydali na dlhú púť, a dolovať zlato ich zostalo ešte menej. Už samotná cesta bola zložitá. Kanadské úrady nemali v úmysle nechať tisíce neskúsených dobrodruhov motať sa len tak po jednej z najdrsnejších divočín sveta. A tak každý zlatokop, ktorý sa chcel dostať ku Klondiku, si musel niesť zásoby na celý jeden rok. Výstroj do mrazov, deky, uteráky, lieky, obväzy, sviečky, mydlá, siete proti komárom, banícke náradie, tábornícke potreby a v neposlednom rade aj 500 kilogramov potravín. Váha nákladu pre jedného človeka sa pohybovala na úrovni jednej tony.
Z blata do ľadu
Cesta pre väčšinu dobrodruhov sa začínala na západnom pobreží Severnej Ameriky. Končila sa v aljašských prístavoch Dyea alebo Skagway, ktoré ležia len pár kilometrov od seba. Vedú z nich však diametrálne odlišné cesty, jedna ťažšia než druhá. Z Dyea sa dalo vyraziť cez Biely priesmyk, ktorý ale nádejní zlatokopi rýchlo premenovali na Chodník mŕtvych koní. V šmykľavom skalnatom teréne ich tu zahynulo až tritisíc. Cesta zo Skagway nebola o nič bezpečnejšia, chodník Chilkoot Trail bol ešte strmší než ten cez Biely priesmyk, ale blato a skaly tu vystriedali sneh a ľad. Kone tadiaľto nemohli prejsť a celý náklad si museli odniesť samotní dobrodruhovia, ktorí nespočetnekrát vystúpili na najvyšší bod Chilkoot Trail a opäť zišli dolu. A čím vychodenejšou sa trasa stávala, tým bola zľadovatenejšia a nebezpečnejšia. Už tu sa mnohí otočili a radšej sa vrátili domov. Tí, ktorí pokračovali a prekročili Pobrežné hory, sa museli prebojovať k rieke Yukon, postaviť si člny a plte a splaviť stovky kilometrov divokého toku, kým sa dostali do mesta Dawson City.
Zlaté klebety
Prakticky až tu sa dozvedeli, že chýry o množstve zlata boli nafúknuté a tie najbohatšie náleziská sú dávno obsadené. V Dawson City ostali len tí najvytrvalejší, ľudia, ktorí nemali čo stratiť: dobrodruhovia, zločinci a prostitútky, ale aj najrôznejší obchodníci a remeselníci, ktorí zarábali na naivite nových zlatokopov. Dawson City nebolo žiadnym vyspelým mestom, ľudia sa tlačili v narýchlo postavených budovách a hygienické podmienky boli mimoriadne biedne. Ulicami sa šírili choroby a trvalo dlhé mesiace, kým sa mesto aspoň trochu zmohlo. Otvárali sa tu salóny, banky, reštaurácie, bordely i obchody so zásobami Nekončiaci prúd nových dobrodruhov zaručoval tunajším podnikateľom tučné zisky. Samotné dolovanie zlata prebiehalo v Yukone veľmi ťažko. Ryžovaním sa veľa drahého kovu získať nedalo a slúžilo skôr ako prieskumná metóda. Kto chcel naozaj zarobiť, musel kopať, a do permafrostu sa jamy hĺbia ťažko. Treba založiť oheň, nechať ho horieť niekoľko hodín, odpratať popol a robiť krompáčom.
Dotyčný sa však príliš nenadrel, v hĺbke asi 40 centimetrov opäť narazil na permafrost a postup s ohňom sa opakoval. Hľadať zlato vo vykopanej zemine sa zasa dalo až vtedy, keď teploty vystúpili nad bod mrazu. Neskôr sa vyvinul postup roztápania permafrostu parou, inde sa zemina preplachovala silným tlakom vody a zlato sa z nej doslova vymývalo. Išlo však o finančne náročnejšie postupy, ktoré si nemohol dovoliť hocikto. Dômyselné dolovanie na jednom mieste s rozlohou viac ako štyri hektáre stálo v prepočte vyše 100-tisíc eur. Kto však mal šťastie, investícia do zariadenia sa mu mnohonásobne vrátila. Doložené sú napríklad zisky z jednej parcely pri potoku Eldorado, kde za dva roky vyťažili zlato s dnešnou hodnotou viac než šesť miliónov eur.
Trpela príroda i domorodci
Takýchto šťastlivcov však bolo málo, počas zlatej horúčky skutočne zbohatlo len pár stoviek zlatokopov a, samozrejme, obchodníci v Dawson City. Dopad horúčky na Klondiku bol nesmierny. Yukon zažil najväčšiu populačnú explóziu vo svojej histórii, ale životné prostredie z toho radosť nemalo. Lesy prakticky zmizli, keď zlatokopi kvôli roztápaniu permafrostu vyrúbali všetky stromy. To spôsobilo eróziu pôdy. Svoje si „užili“ aj domorodci, ktorí tu buď ťažili, alebo pracovali ako nosiči či sprievodcovia. Nemali totiž imunitu voči chorobám, ktoré sa šírili medzi obyvateľmi Dawson City. Mnohé kmene však potrápili nielen pravé kiahne, ale aj šíriaci sa alkoholizmus. Dawson City malo v časoch najväčšej slávy v roku 1898 až 30-tisíc obyvateľov, ale keď sa o rok neskôr zlatá horúčka skončila, ľudia ho rýchlo opustili. Dnes tu žije 1300 osôb a živí ich najmä turizmus.
A čo objaviteľ zlata na Klondiku George Carmack? Rozprávkovo zbohatol, opustil manželku a našiel si novú v štáte Washington. Vlastnil a prenajímal viacero administratívnych budov a hotelov, ale zlato ho napriek tomu neprestalo lákať. Zomrel v roku 1922 v Kalifornii pri prieskumnej ťažbe ako 61-ročný.
Zlatá horúčka v Nome: Mnohí dobrodruhovia sa rovno z Klondiku presunuli do aljašského Nome, kde v roku 1899 tiež vypukla zlatá horúčka. Trvala však podstatne dlhšie a aj na nej zarobilo viac ľudí, pretože ložiská zlata sa tu nachádzali priamo na pláži. Skončila sa v roku 1909.
Mohlo by vás zaujať:
Vykorisťovaná Aljaška: Krajina zlatokopov s panenskou prírodou
Hľadači pokladov alebo moderná zlatá horúčka pokračuje
