Jeho majetok sa odhaduje na 43 miliárd dolárov, ktoré zarobil najmä vďaka úspešným projektom ako PayPal alebo Tesla. V poslednom období si však najväčšiu pozornosť získava iná jeho spoločnosť – SpaceX, ktorá sa zameriava na kozmický priemysel a dopravu. Muskovým veľkým snom a cieľom, ku ktorému sa snaží dopracovať postupnými krokmi, je vyslanie ľudstva na inú planétu a neskôr ju aj natrvalo osídliť.
„Myslím si, že máme pred sebou dve cesty, ktorými sa môžeme vybrať. Tou prvou je zostať navždy na Zemi, kde je možné, že v budúcnosti dôjde k udalostiam hromadného vymierania. To nie je nejaké zlé proroctvo o dni posledného súdu, avšak dávna história nám naznačuje, že raz k takejto udalosti opäť dôjde. Alternatívou je stať sa civilizáciou zameranou na poznávanie vesmíru a multiplanetárnym druhom. Verím, že so mnou budete súhlasiť, že je to správne cesta,“ povedal Elon Musk ešte v roku 2016 na medzinárodnom astronautickom kongrese v Mexiku.
Elon Musk má pravdu v tom, že na Zemi bude ľudský druh niekedy v budúcnosti nepochybne čeliť situácii, ktorá môže spôsobiť jeho vyhynutie – podobne ako sa to stalo v prípade dinosaurov. Teoreticky k tomu môže dôjsť už v blízkej budúcnosti, ale takisto aj o desaťtisíce rokov neskôr. Môže ísť napríklad o to, že do Zeme narazí obrovský asteroid, dôjde k blízkemu výronu gamma žiarenia, k erupcii supervulkánu, k drastickej zmene klímy či rozšíreniu smrteľného vírusu.
Vzbudzuje pozornosť
SpaceX, ktorá v určitom zmysle konkuruje štátnym agentúram, ako je napríklad americká NASA, už dosiahla viacero významných míľnikov a prvenstiev. Pozornosť širokej verejnosti si Musk získal napríklad vo februári 2018, keď jeho nosná raketa Falcon Heavy vyniesla na heliocentrickú orbitu automobil Tesla Roadster s figurínou za volantom. Jedinečnosť rakiet od SpaceX spočíva v tom, že ich jednotlivé stupne sú schopné vrátiť sa na Zem a nepoškodene pristáť. Práve možnosť ich opätovného využitia je najlepšou cestou, ako znížiť náklady na jednotlivé vesmírne misie či samotnú prepravu na Mars.
Ešte väčší záujem vzbudila Muskova spoločnosť koncom mája tohto roku, keď na svojej vesmírnej lodi Crew Dragon dopravila dvojicu astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS. Jednak sa tým skončilo približne deväťročné obdobie, keď sa Američania pri doprave astronautov museli bezvýhradne spoliehať na ruskú stranu, no štart bol historickou udalosťou najmä z toho pohľadu, že SpaceX dopravila astronautov na ISS ako vôbec prvá súkromná spoločnosť. V blízkej budúcnosti by mal na ňu nadviazať aj konkurenčný Boeing, ktorý rovnako uspel vo výzve NASA na komerčnú prepravu ľudských posádok.
Cesta umelcov okolo Mesiaca
Ďalšou udalosťou, ktorou si SpaceX zrejme vyslúži celosvetovú pozornosť, bude obnovenie vesmírnej turistiky. Zatiaľ posledný turista bol vo vesmíre v roku 2009 a odvtedy toto odvetvie určené pre bohatú klientelu postupne ustúpilo do úzadia. Okrem dopravy milionárov na nízku obežnú dráhu Zeme má SpaceX v pláne aj oveľa ambicióznejšie projekty. Má ísť napríklad o týždňový oblet Mesiaca, ktorý chce pre seba a viacerých umelcov zaplatiť japonský miliardár Jusaku Maezawa a predbežne je naplánovaný na rok 2023.
Medzitým SpaceX pracuje na budovaní rozsiahlej siete minisatelitov, ktoré by mali zabezpečiť vysokorýchlostné internetové pripojenie po celom svete, vrátane pokrytia odľahlých a neobývaných oblastí. V rámci systému nazvaného Starlink bolo na nízku obežnú dráhu Zeme vynesených už takmer päťsto satelitov, pričom ich celkový počet by mal do konca roka 2027 narásť minimálne na dvanásťtisíc. Táto skutočnosť sa stala terčom kritiky zo strany profesionálnych aj amatérskych astronómov, ktorí poukazujú na to, že takéto množstvo satelitov sťaží, dokonca až znemožní pozorovanie oblohy. Problémom môže byť tiež vysoké množstvo vesmírneho odpadu.
Rok 2024? Nereálny
Najväčšou výzvou do ďalších rokov však pre Elona Muska a jeho spoločnosť nepochybne zostáva cesta na Mars. „Chcem, aby Mars pôsobil, že je dostupný – aby vyzeral, že je to niečo, čo môžeme dosiahnuť ešte počas našich život. Naozaj existuje možnosť, ako by sa tam niekto mohol dostať, ak by o to mal záujem,“ vyjadril sa. Cesta na inú planétu, spomedzi ktorých je najlogickejšou voľbou práve Mars, je zákonite spojená s množstvom problémov, s akými ľudstvo ešte nemá praktické skúsenosti a ktoré je potrebné vyriešiť pred samotnou cestou vesmírnym priestorom. Mars totiž neponúka také prívetivé prostredie na život ako Zem. Ak chce človek na tejto planéte prežiť, musí mať okrem iného zabezpečené dýchanie, vodu, jedlo a tiež zvládnuť obrovské teplotné výkyvy, radiáciu či otázky hygieny.
Elon Musk pôvodne plánoval, že prví ľudia sa dotknú povrchu Marsu niekedy okolo roku 2021 a že do roku 2040 bude na planéte ľudská kolónia s približne osemdesiatimi tisícami členov. Neskôr svoju optimistickú víziu upravil s tým, že k pristátiu prvej ľudskej posádky na Marse by malo dôjsť v roku 2024. V poslednej dobe sa stanoveniu presného termínu už radšej vyhýba, keďže pochopil, že takéto projekty kolosálnych rozmerov sa ťažko dopredu plánujú a neraz zvyknú naraziť na rôzne nepredvídateľné prekážky, pre ktoré sa pôvodné termíny musia o roky odsúvať. Plán je však taký, že najskôr by na planéte pristáli dve na diaľku riadené „cargo“ misie s nákladom, ktoré by prepravili nevyhnutné zázemie a systémy potrebné pre život ľudí. Až keď by boli vytvorené adekvátne podmienky, letela by na Mars prvá ľudská posádka. SpaceX na to plánuje využívať systém Starship pozostávajúci z dvoch častí: nosnej rakety Falcon Super Heavy a samotnej vesmírnej lode určenej na prepravu posádky s rovnakým názvom Starship. S plánovanou výškou 120 metrov by bol tento systém nielen vyšší ako legendárna raketa Saturn V, ktorá dopravila Američanov na Mesiac, ale dokonca aj najväčšou raketou, akú kedy ľudstvo vyvinulo. V súlade s filozofiou SpaceX by bol celý systém „recyklovateľný“, čím by sa ušetrila značná časť finančných prostriedkov. Jeho žiarivá oceľová konštrukcia nápadne pripomína dizajn vesmírnych lodí z dávnych fantastických príbehov. Pôvodne pritom tento systém niesol označenie BFR, čo bola oficiálne skratka slov Big Falcon Rocket, no aj v samotnej spoločnosti ju skôr nazývali Big F*cking Rocket. Starship, vybavená na oboch svojich stupňoch dokopy 37 motormi Raptor, by mala zvládnuť cestu na Mars za približne tri mesiace. Horný stupeň Starship je momentálne vo fáze testovania, pričom naposledy začiatkom júna vybuchol počas testu motora v poradí už štvrtý prototyp.
Ostatní skôr na Mesiac
Štátna NASA rozvíja svoj program nazvaný „Systémy pre výskum hlbokého vesmíru“, ktorý sa týka dobytia Mesiaca, Marsu a ďalších vesmírnych objektov. V jeho prvej fáze sa sústredí na návrat astronautov na Mesiac, ktorý by sa mal uskutočniť do roku 2024. Súčasťou posádky by mala byť aj prvá žena, čo bol jeden z dôvodov, prečo celý program dostal meno podľa gréckej bohyne Artemis. Ambície v súvislosti s cestou na Mesiac majú aj ruský Roskosmos a čínska vesmírna agentúra CNSA. Podobne ako v prípade NASA platí, že k Marsu by prvú posádku mali vyslať najskôr niekedy okolo roku 2040.
Mohlo by vás zaujať:
Čo nám dal výskum vesmíru?
Vedci sa postarali o „šťastný“ obraz Jupitera
Našu Zem stále bombardujú meteority. Ten počet vás zaskočí
