Čepele si bežne natierali výkalmi, aby nepriateľov zabíjali aj ľahké zranenia. Išlo vlastne o primitívne biologické zbrane. Za posledných 100 rokov sa však ľudstvo v tejto oblasti podstatne zdokonalilo.
Za takzvané „diablovo číslo“ sa zvykne považovať 666. Obete japonskej Jednotky 731 by asi nesúhlasili. Krutostiam, akých sa jej členovia dopúšťali, by neveril azda ani nacistický doktor Mengele. Okrem iného boli priekopníkmi v modernom praktickom využití biologických zbraní. Najmenej na dve čínske mestá nechali začiatkom druhej svetovej vojny zhodiť nádoby s blchami infikovanými morom. Na väzňoch testovali účinky najrôznejších infekčných chorôb. Tie, ktoré sa osvedčili, potom šírili v čínskych mestách. Otravovali studne a vodné nádrže smrtiacimi patogénmi, v Nankingu dokonca rozdávali obyvateľom nakazené potraviny. Za najefektívnejšieho zabijaka následne označili paratýfus. Odhaduje sa, že biologické zbrane Jednotky 731 zabili až 400-tisíc Číňanov. V praxi sa však ukázalo aj riziko pre „vlastných“, pretože nákazám podľahli i stovky japonských vojakov.
Dobrovoľne nakazení
Preteky v zbrojení boli najcharakteristickejším javom studenej vojny. Prebiehali vo všetkých oblastiach, patogény nevynímajúc. Každá veľmoc mala rozbehnutý program využitia baktérií a vírusov v bojových podmienkach. Američanom pomáhali aj bývalí nacistickí vedci, ktorí počas druhej svetovej vojny „pracovali“ v koncentračných táboroch. USA tiež výmenou za informácie o biologických zbraniach a experimentovaní na ľuďoch poskytli imunitu členom Jednotky 731, ktorých zajali. V rámci operácie Whitecoat v rokoch 1954 až 1973 testovali na ľuďoch účinky infekčných chorôb a najmä liečivá, ktoré ich dokázali úspešne zdolať. Dobrovoľníci zväčša nevedeli, akými chorobami ich nakazia, a boli viazaní mlčanlivosťou. Išlo výhradne o vojakov, ktorí si vo výskumnom centre Fort Detrick v Marylande odslúžili povinnú vojenčinu. Koľko ich malo doživotné problémy so zdravím, sa nikdy nepodarilo zistiť.
Biologický Černobyľ
Sovieti tiež využili znalosti Jednotky 731. Výmenou za zníženie či odpustenie trestov v povojnových procesoch ponúkli Japonci Sovietom svoje znalosti o vývoji biologických zbraní. Na základe toho vznikol neďaleko Sverdlovsku (dnešný Jekaterinburg) ústav pre výskum biologických zbraní, ktorý sa stal neslávne známym vďaka incidentu z roku 1979. Z vojenských laboratórií vtedy unikli spóry baktérie Bacillus anthracis, ktorá spôsobuje antrax. Zomrelo asi 100 ľudí a nebyť toho, že vietor fúkal smerom od Sverdlovska, mohlo byť obetí tisíce. Sovietska vláda sa snažila už tradične všetko ututlať a vinu pripísala pokazenému mäsu z čierneho trhu. V hre bol nielen potenciálny hnev verejnosti, ale i zahraničia. Výskum v Sverdlovsku totiž vážne porušoval Dohovor o zákaze biologických zbraní, ktorý vstúpil do platnosti už v roku 1975 a ZSSR bol jeho signatárom.
Baktérie s rezistenciou
Názov „antrax“ však spopularizovali až útoky z roku 2001, ktoré sa odohrali krátko po zrútení mrakodrapov Svetového obchodného centra. Listy so smrtiacimi spórami vtedy dostali viaceré médiá i politici, pričom zomrelo celkovo päť osôb. Antrax sa v tele môže rozvinúť do troch foriem. Najmenej smrtiaca je kožná, zomiera na ňu štvrtina nakazených, nasleduje črevná s úmrtnosťou 25 až 70 percent a najhoršia je pľúcna. Neraz nepomáha ani lekárska liečba a zomiera 50 až 80 percent pacientov. Vysoká úmrtnosť však nie je jediným dôvodom, prečo by mohol byť antrax mimoriadne populárnou biologickou zbraňou pre teroristov. Najdôležitejšia je odolnosť baktérií Bacillus anthracis. Sú totiž veľmi rezistentné voči teplu a suchu a neprekáža im ani dezinfekcia 95-percentným etanolom. Vo forme prášku či aerosólu sa však dajú šíriť aj iné infekčné choroby. Pravé kiahne, mor či ebola by v prípade ich úmyselného rozšírenia do husto osídlených oblastí mohli spôsobiť obrovské straty na životoch. Z vojenského hľadiska je pritom mimoriadne dôležitý fakt, že symptómy týchto ochorení sa začínajú prejavovať až po istom čase. Človek je však prenášačom už predtým, než si všimne, že s ním nie je niečo v poriadku. Práve táto zákernosť biologických zbraní je lákavá pre teroristické skupiny.
Záchrana je v očkovaní
A ako sa brániť? Ak by nezabrala prevencia a došlo by k použitiu biologických zbraní teroristami, kľúčové by bolo masové očkovanie populácie. Liečba nakazených bez využitia vakcinácie by bola prakticky nemožná, pretože pod tlakom obrovského množstva by skolabovalo zdravotníctvo. Ukázalo sa to napríklad aj v Taliansku po rozšírení nového koronavírusu a v prípade moru či antraxu by bola situácia podstatne horšia, keďže ide o oveľa nebezpečnejšie ochorenia. Očkovanie proti pravým kiahňam existuje, hoci ochorenie je oficiálne známe len v niekoľkých laboratóriách. Poznáme aj vakcíny proti antraxu, ktorými sa po listových útokoch z roku 2001 húfne zásobili najmä Spojené štáty americké. Koncom roka 2019 sa dokonca objavilo aj prvé účinné očkovanie proti ebole. Ako však ukázala situácia spojená s pandémiou koronavírusu, vývoj vakcíny proti novému ochoreniu je dlhodobá záležitosť, ktorá sa nedá vybaviť za pár dní. Ak by sa objavila napríklad nová verzia moru, proti ktorej by bolo nutné vyvinúť očkovaciu látku, malo by to pre svet oveľa drastickejšie následky než pandémia ochorenia COVID-19. V spojení s najrôznejšími konšpiráciami o očkovaní by navyše bolo zrejme potrebné presadzovať vakcináciu obyvateľstva donucovacími prostriedkami. Najdôležitejšie by však boli dve veci: efektivita a rýchlosť. Nerozhodné a pomalé konanie vlád by totiž viedlo ku katastrofe.
Operácia Vegetarián: Ak by počas druhej svetovej vojny Nemci použili proti Veľkej Británii biologické zbrane, Briti by boli pripravení odpovedať. Mali v pláne zhodiť na nemecké polia koláče nainfikované baktériami Bacillus anthracis. Tie by zjedol dobytok a ľudia by následne konzumovali nakazené mäso. Výsledkom mali byť milióny mŕtvych, ale operácia sa, našťastie, nikdy nerealizovala.
Mohlo by vás zaujať:
Potopenie Lusitanie: Začiatok obratu 1. svetovej vojny
Plán Madagaskar: Hitlerov sen o obrovskom gete
Ženy Vikingov: Krása na drsnom bojisku
