Klasická puritánska škola: Opel Speedster

Mnohí automobiloví nadšenci a fanúšikovia spomínajú na časy, keď automobilky tvorili vo veľkom, bez závažnejších reštrikcií. Boli to aj časy, kedy vznikali chuťovky, ktoré sa rokmi presunuli do sféry menom „kultovka“. Jednu takmer zabudnutú máme pre vás aj teraz. Dvihnite ruku tí, ktorí si pamätáte na Opel Speedster!

Málo pre zážitok
V skratke – tam, kde sa niečo končí, treba peniaze na niečo nové. Lotus sa dostal z bezpečnostného hľadiska na limit pôvodného modelu Elise. Na vývoj novej generácie potrebovala silného partnera, ktorým sa stal koncern GM. Ten v tom čase vlastnil aj automobilku Opel. Konečná dohoda sa preto dotýkala nielen vývoja nového Lotusu Elise, ale na rovnakej platforme aj úplne nového modelu Opel/Vauxhall. Projekt nakoniec dostal názov Speedster, v UK jednoducho VX220. Dôležité je, že to bola spolupráca s automobilkou Lotus, majstrom v tvorbe ľahkých automobilov. Výsledok má v rodnom čísle napísaný rok 2001. Prvý vyrobený strieborný Speedster mal uprostred osadený 2,2-litrový štvorvalec s výkonom 108 kW, čo bolo omnoho viac ako Lotus s motorom od Toyoty. Navyše vďaka masívnemu použitiu hliníka vážil len 870 kg. Neobyčajné sú ešte dva parametre – na výšku meral milých 1117 mm, pohotovostnú hmotnosť mal skromných 205 kg (to aby sa dvaja statní chlapi ani nenajedli, lebo by sa doň nezmestili).

Okrem dvoch sedadiel, volantu, pedálov a riadiacej páky v aute už takmer nič nebolo. Žiadny stabilizačný systém (len ABS), žiadny posilňovač riadenia (len bŕzd), žiadna klimatizácia. Strechu tvorila akási natiahnutá „handra“. Lenže práve o toto nadšencom ide. Žiadne zbytočnosti, len pôžitok z jazdy. Ale pozor! Opel nechcel urobiť pretáčavú „beštiu“, preto dopredu osadil pneumatiky so šírkou len 175 mm, čím sa Speedster viac hrnul po nose. No ak si predsa len za volant sadol niekto, kto to vedel, bol šokovaný z toho, ako rýchlo vedel Speedster prejsť zo stavu nedotáčavého do prudko pretáčavého…

Viac pre zážitok
Stovka za 5,9 sekundy s maximom 217 km/h sú vcelku dosť oslnivé parametre. Automobilka si ale v roku 2003 povedala, že to chce ešte viac, niečo viac oslnivé, viac nezákerné, šoférsky príjemné. Preto sa zrodil variant Turbo s dvojlitrovým preplňovaným motorom. Dvesto koníkov (147 kW) a 250 Nm si s trochu vyššími 930 kg hravo poradilo. Stovku atakoval za 4,9 sekundy s maximálnou rýchlosťou 243 km/h (všetko s päťstupňovou manuálnou prevodovkou). Prekopaný bol aj podvozok, takže Speedster Turbo bol viac neutrálnejší, nemal a nechcel osádku dvoch optimistov zabiť na počkanie v prvej zákrute. Napriek bohato oslnivým parametrom sa predajne nechytil, alebo zostal nepochopený? Opel (aj s variantmi Vauxhall) chcel predať dovedna 10 000 kusov, no v poslednom roku výroby (2005) mal posledný vyrobený kus číslo 7998 (bol to Vauxhall), posledný Opel mal číslo 7967. Opäť pozoruhodné, lebo bolo vyrobených len 7207 kusov. Chýbajúcich 789 mal číselne priradený slabší variant, no nikdy sa nevyrobili. Patrí mu česť a sláva. Mnohí ho síce nemajú v hľadáčiku, no stačí si pozrieť internet. Ceny sa aj po toľkých rokoch držia v rodine prapôvodných. Tomu sa hovorí starnutie s noblesou…

Poznámka autora: Kedysi dávno som mal možnosť povoziť sa so Speedstrom Turbo. Neuveriteľný stroj. Už nastupovanie bolo akrobatické. Pri natiahnutej streche som si cez široký prah musel dať do interiéru najprv pravú nohu, potom seba a nakoniec ľavú nohu. Bez pseudostrechy to bolo lepšie. Miesto mala v malom batožinovom priestore za motorom (bolo v ňom značné teplo od motora). V tých časoch ešte po Bratislave jazdili autobusy značky Ikarus. Staršie generácie vedia, aké kúdole dymu vedel vyhodiť do ovzdušia. Sediac za volantom mi to išlo do tváre. Všetko ale vedel dokonale zakryť jazdný zážitok. Sedadlá sú pekne pri sebe a značne v strede. Ako vodič som vnímal všetko, čo sa s autom dialo. Aj to, keď začalo pršať a musel som rýchlo natiahnuť skromnú látku nad hlavu. Veľa zábavy s každým detailom.