Najdôležitejšie obchodné trasy, ktoré menili svet

Spoznajte tie minulé i súčasné obchodné trasy, ktoré patria medzi najdôležitejšie.

10. Kadidlová cesta
Kadidlo bolo v minulosti jednou z najvzácnejších komodít a myrha mu zdatne sekundovala. V oboch prípadoch ide o miazgu, ktorá sa nechá vysušiť na slnku. Problém spočíval v tom, že v množstve, ktoré by bolo výhodné pre obchodníkov, rástli kadidlovníky a myrhovníky len na ťažko dostupnom juhu Arabského polostrova. Okolo roku 1000 pred Kristom sa ale podarilo domestikovať ťavy, vďaka ktorým mohli obchodníci prekonávať nehostinnú púšť a voziť kadidlo a myrhu do Stredozemia, kde tieto komodity kupovali Egypťania, Gréci i Rimania. Ročne sa prepravilo odhadom tritisíc ton kadidla a jednosmerná trasa sa dala absolvovať asi za 60 dní. Kadidlová cesta odhalila úžasné schopnosti tiav a ich užitočnosť pri preprave tovaru a osôb cez vyprahnuté oblasti. Rozvoj námornej dopravy ju však okolo prelomu letopočtov urobil zbytočnou.

9. Cínová cesta
Bronz bol jednou z prvých zliatin, ktoré sa ľudstvo naučilo vyrábať. Miešanie medi a cínu posunulo civilizáciu do takzvanej bronzovej doby už začiatkom tretieho tisícročia pred Kristom a jej počiatky vznikali na Blízkom východe. Ale zatiaľ čo medi tu bolo dosť, cín bol oveľa vzácnejší, a tak sa stal žiadanou obchodnou komoditou. Cínových ciest bolo viacero, ale možno tá najdôležitejšia viedla z Britských ostrovov, konkrétne z dnešného Cornwallu, cez Francúzsko a Stredozemné more do Grécka a napokon do Ázie. Obchod ale fungoval oboma smermi, a tak do barbarskej Európy prenikali z Blízkeho východu rôzne exotické materiály a prebiehala aj kultúrna výmena. Dialo sa tak už okolo roku 1200 pred Kristom, čoho dôkazom sú cínové ingoty, ktoré sa našli v Izraeli. Majú rovnaké chemické zloženie ako cín, ktorý sa ešte aj dnes ťaží v Cornwalle.

8. Čajová cesta
Čínske provincie S´-čchuan a Jün-nan sa považujú za kolísky pestovania čaju. Kultivácia čajovníka tu prebehla ešte pred prelomom letopočtov, avšak išlo o ťažko dostupné a riedko obývané regióny. Čaj do „civilizácie“ prevážali kone, muly a ľudia. Mali nebezpečnú prácu, prekonávali nástrahy vysokých Východotibetských pohorí i divokých riek, číhali na nich banditi. Cesta viedla dvomi smermi. Jeden šiel cez dnešné Mjanmarsko do Bengálskeho zálivu, druhý sa vinul severne cez Tibet. Pre Čínu bola zaujímavejšia severná vetva, kde prebiehala priama výmena čaju za odolné tibetské kone. Tie Číňania potrebovali pre boj s kočovníkmi, ktorí ohrozovali ríšu. Okolo roku 1000 sa takto menilo približne osemtisíc ton čaju za 20-tisíc koní ročne. Význam cesty upadol po rozvoji námornej dopravy, ale keď Japonci počas druhej svetovej vojny blokovali mnohé čínske prístavy, opäť nadobudla dôležitosť.

7. Saharská cesta
Sahara zaberá väčšinu severnej Afriky a funguje ako spoľahlivá bariéra. Obrovské teplotné rozdiely medzi dňom a nocou, piesočné búrky a nedostatok jedla dlhú dobu úspešne odrádzali každého, kto sa rozhodol Saharu prekročiť. Niekedy v štvrtom storočí však začali Saharu križovať prví obchodníci a o 700 rokov neskôr už nebolo výnimkou, ak karavánu tvorilo tisíc tiav. Po sieti ciest putovali najmä otroci, zlato a látky, ale aj islam. Zo severu sa šíril smerom na juh i na západ a s ním prúdila aj vzdelanosť. Kľúčovými súčasťami „cestnej“ siete boli oázy, kde si mohli zvieratá i ľudia oddýchnuť a načerpať vodu i sily na ďalšiu cestu. Išlo o skutočne namáhavú púť, a tak keď sa rozmohol transatlantický obchod, volila väčšina obchodníkov radšej cestu po mori.

6. Panamský a Suezský prieplav
Výstavba týchto dvoch prieplavov znamenala obrovský zlom v námornej doprave. Otvorenie Suezského prieplavu v roku 1869 skrátilo cestu z Európy do Ázie o šesťtisíc kilometrov. Lode už viac nemuseli plávať okolo Afriky, pričom najviac z toho profitovala Veľká Británia. Suez sa stal najužším miestom jej obchodnej tepny, cez ktorú z Indie prúdili suroviny. Tie sa v Európe spracovali a hotové výrobky putovali smerom do Indie, ktorá bola ich odbytiskom. Panamský prieplav sa od roku 1914 taktiež stará o skracovanie vzdialeností. V prípade cesty z New Yorku do San Francisca dokonca až o 15-tisíc kilometrov. Lode však musia rátať s poplatkami za využitie Panamského prieplavu. Tie sa rôznia v závislosti od typu plavidla a nákladu, najväčšie lode platia aj viac než milión eur za jeden prechod.

5. Hodvábna cesta
Neexistuje slávnejšia obchodná trasa. Hodvábna cesta už v staroveku spájala dve najvyspelejšie svetové civilizácie: antický Rím a Čínu. Už v prvom storočí pred Kristom po nej z východu na západ putoval hodváb a opačným smerom zasa striebro, zlato či vlna. Na jej trase vznikali dôležité centrá nielen obchodu, ale aj kultúry a vzdelanosti. Začínala v Si-ane, viedla popri Veľkom čínskom múre a cez Pamír pokračovala do Afganistanu a odtiaľ viedla do dnešnej Sýrie. Tu sa hodváb naložil na lode a rozvážal do rôznych prístavov. Málokto však absolvoval celú trasu, tovar na rôznych miestach menil majiteľov. Keď padla Rímska ríša, Hodvábna cesta sa stala nebezpečnou a obchod na nej opäť rozvinuli až Mongoli v 13. storočí. Napokon ju prakticky definitívne pochovali novoobjavené námorné trasy medzi Európou a Áziou.

4. Jantárová cesta
Už v 16. storočí pred Kristom prekvital obchod medzi takými vzdialenými oblasťami, ako boli Pobaltie a Egypt. Dôvodom bol jantár. Korálky z tohto materiálu sa dokonca našli v odeve Tutanchamóna. Až Rimania na maximum rozvinuli potenciál tejto obchodnej cesty. Jantár si veľmi cenili. Jeho bohatým ložiskom bolo práve Baltské more a pri búrkach sa dostával na pobrežie, kde ho ľudia zbierali. A práve za čias antického Ríma viedla jedna vetva Jantárovej cesty aj cez územie Slovenska, konkrétne cez Považie. V ranom stredoveku obchod na nej postupne utíchol a väčší rozmach opäť zaznamenal za čias, keď Pobaltie ovládal Rád nemeckých rytierov. Preň bol jantár veľkým zdrojom bohatstva a rytieri tých, ktorí ho zbierali bez povolenia, tvrdo prenasledovali. Dnes z Pobaltia, najmä z Kaliningradskej oblasti, pochádza drvivá väčšina svetovej produkcie jantáru.

3. Ázia – Severná Amerika
Jednotku TEU nenájdete v sústave SI, a predsa je v modernom svete jednou z najdôležitejších. Ide o ekvivalentnú jednotku dvadsaťstopového kontajnera (z anglického „twenty-foot equivalent unit“) a určuje sa v nej napríklad aj objem obrovských kontajnerových lodí. Tá najväčšia, MSC Gülsün, má kapacitu 23 756 TEU. Teraz si skúste predstaviť, aký obrovský počet lodí sa plaví cez Tichý oceán, ak bol objem námornej dopravy medzi Áziou a Severnou Amerikou v roku 2017 vyše 26 miliónov TEU. Z tohto pohľadu ide o najrušnejšiu námornú tepnu sveta. Počet kontajnerov síce v dôsledku obchodnej vojny medzi USA a Čínou poklesol, ale pokoj v Pacifiku rozhodne nenastal. Čo sa týka Európy, tá je za Severnou Amerikou v tesnom závese. V roku 2017 sa medzi starým kontinentom a Áziou prepravilo 23 miliónov TEU.

2. Hormuzský prieliv
Zrejme najdôležitejšia obchodná trasa súčasnosti prechádza cez prieliv medzi Perzským a Ománskym zálivom, ktorý má v najužšom mieste šírku necelých 40 kilometrov. Cez Hormuzský prieliv putuje tretina svetovej spotreby LNG a štvrtina svetovej spotreby ropy. V roku 2018 tadiaľto tankery prepravili 21 miliónov barelov (2,5 milióna metrov kubických) ropy denne. Niet divu, že bol a naďalej ostáva miestom konfliktov. Hormuzský prieliv bol jedným z dejísk vojny medzi Irakom a Iránom v roku 1984, o štyri roky neskôr tu USA zostrelili iránsky Airbus s 290 civilistami na palube. Oficiálne vysvetlenie? Išlo o chybu, americký krížnik si dopravné lietadlo pomýlil s bojovým. Zatiaľ najnovším incidentom bolo obsadenie britského tankera Iráncami v júli 2019. A keďže relevantná alternatívna trasa na prepravu ropy neexistuje, o Hormuzskom prielive ešte určite budeme počuť.

1. Cesty korení
Keď v roku 1543 Osmani dobyli Konštantínopol, Hodvábna cesta sa pre Európanov definitívne uzavrela. Exotické tovary, najmä také cenené korenia, sa museli na starý kontinent dostať inak. A práve hľadanie nových ciest do Ázie spustilo nielen takzvaný Vek objavov, ale aj postupný nárast európskeho vplyvu na Východe. Ten napokon vyústil do vzniku kolónií, ale nepredbiehajme. Najprv to bol v roku 1488 Bartolomeo Diaz, ktorý sa doplavil až k Mysu dobrej nádeje. O deväť rokov neskôr už Vasco da Gama putoval až do Indie, ešte predtým ale istý Janovčan plánoval nájsť plavebnú trasu do Indie západným smerom. Namiesto toho objavil Nový svet. V roku 1500 zasa Pedro Cabral objavil dnešnú Brazíliu, vďaka čomu sa stala portugalskou kolóniou. Portugalci celkovo ťažili z obchodu s korením najviac, neskôr ich ale z pozície koloniálnej veľmoci vytlačila Veľká Británia. Cesty korení sa dajú považovať za vôbec najdôležitejšiu obchodnú trasu v dejinách ľudstva. Už len ich hľadanie viedlo k objavom, ktoré navždy zmenili tvár sveta. Navyše sa prostredníctvom nich nevymieňali iba tovary, ale aj vedomosti a technológie. Viedli však aj k vojnám, koloniálnemu drancovaniu a krutosti. Ale to už je námet na iný článok.