Expert na športovú myseľ pomáha aj slávnym profíkom na celom svete

Pracuje so špičkovými profesionálmi z Kanady i Fínska, zúčastňuje sa aj na tréningoch v spojení s virtuálnou realitou a pomáha začínajúcim i slávnym športovcom napredovať v ich kariérach. Rodáka zo Skalice sme sa spýtali na odvekú dilemu, prečo mladé talenty často v dospelosti neuspejú, prezradil nám aj jeden silný príbeh boxera i mená známych športovcov, s ktorými spolupracoval.

Ste úspešným športovým psychológom. Ako ste sa k tejto profesii dostali?
Robím len to, čo ma baví a snažím sa túto prácu vykonávať najlepšie, ako viem, pretože mám v tejto práci zapálenie, odhodlanie a našiel som sa v nej. Začiatky tohto remesla siahajú určite až do môjho detstva, keď som ako výkonnostný mladý tenista prehrával zápasy kvôli hlave. Keď som začal študovať psychológiu na univerzite, začal som sa k tomuto fenoménu vracať a študovať, čo sa deje v ľudskom mozgu počas výkonu. Prečo som prehral, keď som nemusel? Čo sa so mnou v tento moment stalo a čo robiť, aby som tieto momenty zvládol? Toto boli základné otázky na ktoré som potreboval odpovede. Je mi cťou, že dnes môžem v týchto veciach pomáhať iným.

Vytvárate mnoho programov a projektov pre rozvoj talentu mládeže i v rámci SZĽH. V čom spočívajú?
Áno, pôvodne som sa venoval len vrcholovému športu, avšak tam už pracujete so psychikou takmer hotového hráča. Pre mňa je výzvou vybudovať psychicky sebavedomého, sústredeného hráča, ktorý si užíva ťažké stavy. A s týmto rozvojom už začína od mlada. Je potrebné, aby rodičia i tréneri rozumeli tomu, ako sa formuje psychika hráča a dokázali vytvárať prostredie, v ktorom sa môžu deti efektívne učiť a rozvíjať si schopnosti nielen v športe, ale i také, ktoré využijú v samotnom živote. V projekte išlo o to zaviesť inovatívne metódy vo vedení detí. Sprostredkovať rodičom a trénerom informácie o tom, ako byť lepším koučom pre dieťa a ako efektívne vplývať na rozvoj zdravej psychiky detí.

Vediete aj súkromnú prax psychológa. Vaše znalosti využíva aj mnoho známych športovcov a osobností, je to tak?
Zameriavam sa najmä na hráčov, ktorí sa snažia presadiť na špičku. Z tenistov som spolupracoval s Filipom Horanským, ktorý bol juniorskou svetovou trojkou, ale aj s Maťom Maruščákom. Pracujem so slovenskou reprezentantkou v karate Alžbetou Ovečkovou i s judistkou Silviou Tománkovou, ktoré sa snažia držať tempo so svetovou špičkou. Z hokejistov s Majom Studeničom, ktorý hrá na farme v AHL a pevne verím, že čoskoro nastúpi v tíme New Jersey v NHL.

S takým množstvom mien prichádza aj veľa životných príbehov…
Áno. Veľmi zaujímavý príbeh, ktorý stojí za zmienku, je príbeh Petra Drábka. Sníval o boxovaní s najlepšími na svete a z malého mestečka Skalica sa doslova prebojoval do Las Vegas medzi elitu Mayweatherovho tímu. Na tejto ceste čelil prekážkam, ktoré si bežný človek nevie predstaviť. Nemal peniaze a spával na ulici, mal veľké zdravotné problémy, cestoval autom cez púšť bez náhradnej pneumatiky, mierili naňho zbraňou a tak ďalej. Je to neskutočný príbeh a veľmi sa teším, keď jedného dňa tento človek príde naspäť na Slovensko a porozpráva ho.

Spolupracujete aj s odborníkmi napríklad z Fínska, Kanady i s mnohými zahraničnými firmami. Priblížte nám ich.
Slovenský hokejový zväz spravil veľký krok dopredu, keď začali inovovať systém a prizvali odborníkov, ako je Dušan Benický z Vancouveru či Jukka Tiikkaja, ktorý bol rozvojovým manažérom vo fínskom hokeji a mal na starosti vzdelávanie trénerov. Ja som bol súčasťou tohto multidisciplinárneho tímu s cieľom modernizovať slovenský hokej. Zosumarizovali sme tie najmodernejšie vedecké poznatky z oblasti psychológie, kondičnej či technicko- taktickej prípravy a dostávame ich postupne medzi trénerov a rodičov. Zahraničné firmy si ma privolávajú ako mentálneho kouča pri organizovaní medzinárodných tenisových kempov v Taliansku a Nemecku, s ktorými mám výbornú dlhoročnú spoluprácu a pripravujeme spoločné veľké európske projekty.

Boli ste privolaný aj do tímov, kde sa spája športový tréning s virtuálnou realitou. Prezradíte nám o tom viac?
V poslednej dobe poskočila virtuálna realita takým smerom dopredu, že ten, kto si to nevyskúša, neuverí. Nehovorím o hrách, ktoré si zahráte doma, ale o reálnych simuláciách, kedy hráč stojí v skutočných situáciách a musí sa rozhodovať, kedy nahrať, komu a musí robiť rozhodnutia, ktoré korešpondujú s reálnou hrou. Nejde o tréning technicko-taktický či kondičný, ale doslova o tréning mozgu. Dokážete nasimulovať obrovské množstvo rôznych situácií a ukázať hráčovi, ako sa správne rozhodovať. Veľmi rýchlo naplníte vnemovú databázu hráča, na základe ktorej on reaguje v hre.

Viete to uviesť aj na príklade?
Samozrejme, hokejista za jeden 60-minútový tréning musí spraviť päť taktických rozhodnutí pod časovým tlakom v konkrétnych situáciách. Teraz si predstavte, že tento hráč spraví 10 rozhodnutí za 2 minúty. Reálne dokáže nazbierať toľko skúseností, čo iní hráči nazbierajú za niekoľko rokov. Nebude to náhrada reálnych športov, ale doslova až neférová výhoda.

Váš projekt SportNeuroleader je známy aj v zahraničí. Čoho konkrétne sa týka?
Ide o zoskupenie podobne uvažujúcich ľudí, ktorým záleží na tom, aby sa inovatívne metódy dokázali implementovať vo vedení mladých športovcov. Sú to ľudia, či už z trénerského alebo psychologického prostredia, z rôznych častí Slovenska. Momentálne sa zameriavame na doručenie základných informácií rodičom o tom, ako správne viesť mladého športovca, keď začína so športom. Aby kluby nemuseli stále riešiť nevhodné správanie rodičov, tak ich od začiatku edukujeme. Okrem toho zisťujeme, ako veľmi šikovné deti máme aj po koordinačnej stránke, meraním motorického kvocientu MQ a podporujeme nastavenie systému rozvoja tak, aby sa podporilo vykonávanie viacerých športov v mladom veku a rovnako aj spontánna pohybová aktivita.

Množstvo mladých talentovaných dievčat a chlapcov nedokáže úspešne preraziť v dospelosti. Čím je to podľa vás spôsobené a ako sa dá proti tomu bojovať?
Máte pravdu, neexistuje signifikantná korelácia medzi šikovnosťou hráča v mladosti a v dospelosti. Faktorov je viacero. Práve tým, že sú niektorí hráči v detstve najlepší a často označení za talenty, sami si o sebe vytvárajú obraz, že už talentmi sú a osvojujú si nastavenie mysle, kde nepotrebujú na sebe toľko pracovať, pretože oni už dobrí sú. Títo hráči najprv vynikajú svojou šikovnosťou, ale v prechode do seniorskej úrovne ich to dobehne. Začnú nastupovať proti hráčom, ktorí môžu byť o 10 rokov starší a prirodzene majú oveľa viac skúseností. Títo hráči začnú prehrávať, načo ich myseľ často nie je dobre pripravená, pretože je to potvrdenie, že už nie sú dobrí a nevynikajú. Naopak, hráči, ktorí neboli takí talentovaní od začiatku a naučili sa vyhrávať aj prehrávať, osvojili si nastavenie mysle, kedy chceli tvrdo pracovať a doťahovať sa na najlepších. Lepšie zvládajú prechod, sú viac ochotní obetovať, sú zanietení a dokážu si lepšie zobrať ponaučenie z prehier.

Ako sa dá podľa vás pestovať v mladých športovcoch zdravý prístup v hlave, ako to je napríklad pri končiacich športových veteránoch?
Vytvorením prostredia, ktoré nie je zamerané len na výsledky a výkonnosť, ale najmä na budovanie sebavedomých ľudí. Tréner aj rodič v tomto zohrávajú kľúčovú úlohu. Oni svojimi reakciami nastavujú hlavu hráča. Oni určujú, či dieťa po výkone skritizujú alebo ho podporia. Oni prispievajú k tomu, či dieťa bude mať strach alebo si bude veriť, či bude napäté alebo uvoľnené, či sa bude báť chyby alebo bude podporená jeho kreativita. Oni svojím reagovaním na výkony hráča nastavujú myseľ hráča. Je umenie vytvoriť systém rozvoja detí tak, že výsledky sú len vedľajší produkt tohto dobre nastaveného systému. Každý rodič aj tréner by mal vedieť základy toho, ako sa buduje psychika a ako to podporiť.

Napriek tomu, že sme malý štát, vedeli sme vychovať generácie napríklad skvelých hokejistov či futbalistov. V čom je podľa vás naše know-how a ako je možné naň nadviazať?
Systém, ktorý tu bol v 70. – 90. rokoch, dokázal vyprodukovať veľké mená svetového formátu, ako napríklad Demitra, Šatan, Pálffy, Chára atď. V mnohom bolo toto prostredie inšpiratívne. Na dennej báze sa športovalo hodiny. Prirodzená bola spontánna aktivita. Deti si ju organizovali na sídlisku samy. Strávili tak veľké hodiny športovaním vo výbornej koncentrácii, podnietené vnútornou motiváciou. Veľká kvantita hodín spoločne s kvalitou a vykonávaním viacerých športov musia priniesť výsledky. Mali by sme sa snažiť napraviť a vrátiť sa k tomu, čo tu fungovalo.

Čomu sa plánujete v blízkej budúcnosti venovať najviac?
Mojej dcérke. Je to ten najväčší poklad, aký mám a odporúčam všetkým tridsiatnikom, ktorí nemajú deti, spravte tak. Je úžasný pocit každý deň vstávať s tým, že sa na vás usmieva vaša dcérka. K tomu chcem v rodnej Skalici vybudovať tenisovú školu, ktorá bude inšpiráciou aj v zahraničí. Vytvoriť kvalitný tím ľudí a zaviesť moderné princípy vedenia mladých detí v praxi. Cítim obrovskú podporu verejnosti, sponzorov a dôveru v moje meno, tak budem rád, ak v Skalici opäť vznikne tenisová škola takého formátu. Okrem iného chcem spraviť tour po Slovensku práve s odbornou šou a vyslať signál, že vzdelávanie môže byť super zážitok a zábava. Rovnako sa teším na vydanie mojej knihy koncom roka o tom, ako nastaviť hlavu športovca v 21. storočí, ktorú pripravujem už piaty rok.

Venujete sa aj vy nejakému športu aktívne?
Samozrejme. Rád to mixujem. Okrem tenisu sa teraz celkom intenzívne venujem thajskému boxu a rád by som si dal nejaký zápas v boxe koncom roka. Okrem iného hrám bedminton, tancujem break dance, už síce menej, ale salto stále skočím (smiech).

Narodil sa v roku 1989 v Skalici. Študoval na Univerzite Komenského v Bratislave. Vedie projekt modernizácie športového systému na SZĽH v oblasti športovo- psychologického vzdelávania rodičov a trénerov spolu s odborníkmi z Fínska, Kanady a ostatnými členmi expertnej skupiny. Vedie súkromnú prax, ktorú navštevujú mnohí športovci od detí, rodičov až po reprezentantov a profesionálov, ktorí hrajú v svetových ligách AHL, ATP. Ako tenisový tréner pôsobil v Spojených arabských emirátoch, Španielsku, Nemecku či Taliansku. Je otcom dcérky Melany.