Aj taká teória neskôr kolovala, realita však bola oveľa prozaickejšia.
Útok na Pearl Harbor sa do myslí Američanov zapísal naozaj hlboko. Na Havaji prišli o 188 lietadiel, 2403 ľudí a štyri bojové lode, o poškodených plavidlách a lietadlách a stovkách ranených nehovoriac. To všetko za menej než dve hodiny a pri minimálnych stratách útočníkov. Morálka Američanov citeľne klesla a Los Angeles sa ako stredisko výroby lietadiel a lodí prirodzene obávalo, že bude ďalším cieľom japonského náletu. Udalosti, ktorá vošla do dejín ako bitka o Los Angeles, predchádzal okrem iného aj útok japonskej ponorky. Dňa 23. februára sa vynorila pri Ellwoodskych ropných poliach neďaleko mesta anjelov a poslala niekoľko výstrelov smerom k zásobníkom s naftou. Spôsobila síce len minimálne materiálne škody, ale ešte posilnila paranoju z prichádzajúceho masívneho náletu či dokonca vylodenia Japoncov na západnom pobreží USA.
Panika na nebesiach
Neskoršie vyšetrovanie celého incidentu ukázalo, ako vlastne došlo k tejto panike. Ešte 24. februára večer, teda asi 24 hodín po útoku na Ellwoodske ropné polia, dostala protivzdušná obrana takzvanú „žltú výstrahu“. Znamenalo to, že radary zachytili vo vzdialenosti menšej než 160 kilometrov objekty, ktoré sa rýchlo blížili k Los Angeles. O pol jedenástej bol poplach odvolaný, no o štyri hodiny neskôr už mestom znelo varovné vytie. Dňa 25. februára krátko pred pol treťou ráno zobudili obyvateľov Los Angeles sirény. Všetky pouličné svetlá zhasli, pátracie reflektory protivzdušnej obrany sa rozsvietili. Hľadali nepriateľské bombardéry, zatiaľ čo smerom k oblohe strieľali protiletecké kanóny. Civilisti stáli pred domami s hlavami otočenými nahor a s hrôzou sledovali, čo sa deje. O pol ôsmej bol koniec a poplach utíchol. „Nálet“ po sebe zanechal päť mŕtvych, viacero ranených a niekoľko poškodených či zničených budov. Nikde však nebolo žiadne zostrelené lietadlo, hoci bolo vypálených najmenej 1400 nábojov. Los Angeles bolo otrasené, obyvatelia vystrašení. Japoncom sa podľa nich podaril úspešný nálet a nestratili pritom ani jedno lietadlo.
Nálet sa nestal
Ráno sa nieslo v znamení rátania škôd. Ukázalo sa, že dve z obetí zabili počas vypuknutého chaosu infarkty. Ďalší traja sa zabili pri autonehodách. Zrejme ich spôsobili šoféri vystrašení rachotom výstrelov protivzdušných kanónov. Zdokumentované boli aj najmenej tri prípady postelí zasiahnutých šrapnelmi z výstrelov. Našťastie, vtedy v nich nik nespal, väčšina ľudí stála vonku pred domami a sledovala dianie na oblohe. Jednému farmárovi zabila paľba kravu, ďalšej rodine zničila králikáreň. Len zázrakom neprišiel o život žiaden človek, polícia však musela evakuovať viacero ulíc. Dopadli na ne protiletecké granáty a neexplodovali. Ráno sa ukázalo, že všetky „bomby“ boli v skutočnosti americké a išlo o granáty používané protivzdušnou obranou. Boli síce navrhnuté tak, aby v určitej výške explodovali, mnohé však boli chybné.
Neuspokojivé vysvetlenia
Svedectvá boli vágne. Ľudia hovorili o jednom i viacerých objektoch na oblohe, na ich tvare sa však zhodli málokedy. Podľa jedných mal záhadný stroj tvar kolesa z bicykla lemovaného svetlom, ďalší hovorili o stovkách lietadiel. Protirečili si však aj oficiálne vysvetlenia. Minister námorníctva Frank Knox oznámil, že išlo o falošný poplach a nad Los Angeles sa nenachádzalo žiadne nepriateľské lietadlo. Vinu zvalil na vypätú atmosféru. Velenie protivzdušnej obrany na západnom pobreží však vyhlásilo, že za situáciu môže lietadlo, ktoré sa nepodarilo identifikovať. Pre noviny Los Angeles Times zasa jeden armádny dôstojník uviedol, že americké lietadlá na hrozbu rýchlo zareagovali, ďalší zasa povedal, že všetky zostali na zemi. Médiá i civilisti boli s rozporuplnými vysvetleniami nespokojní. V nasledujúcich mesiacoch a rokoch sa vynárali ďalšie správy a vyhlásenia. Hovorilo sa o civilných lietadlách, ktoré riadili nezaregistrovaní piloti. Tých sa však nikdy nepodarilo vypátrať. Alternatívnym vysvetlením boli aj balónové bomby. Japonci ich počas vojny vypustili vyše šesťtisíc a spoliehali sa, že ich vzdušné prúdy zanesú nad USA, kde spôsobia lesné požiare. Mnohým sa to naozaj podarilo, avšak prvú takúto bombu spozorovali Američania až v roku 1944. Samozrejme, vznikali aj konšpiračné teórie založené na výpovediach niekoľkých jednotlivcov. Podľa nich sa 25. februára nad Los Angeles nachádzal obrovský lietajúci objekt, ktorý sa pohyboval veľmi pomaly a bol odolný voči protilietadlovej paľbe. Zrejme najrozumnejšie vysvetlenie však prišlo v roku 1949 od Amerického združenia pobrežnej artilérie. Za všetko mohol podľa jej členov zblúdený meteorologický balón, jeden z mnohých, ktoré protivzdušná obrana vypúšťala každých šesť hodín. Túto verziu potvrdila o niekoľko desaťročí neskôr aj Historická výskumná agentúra vzdušných síl. Stačil vraj jediný výstrel, aby v napätej atmosfére a paranoickom strachu z Japoncov začali strieľať aj obsluhy ďalších kanónov. Dym, záblesky a obrazotvornosť potom dali vzniknúť udalosti, ktorá vošla do dejín ako bitka o Los Angeles.
Obete balónovej bomby: Dňa 5. mája 1945 zabila japonská balónová bomba v Oregone ženu a päť detí. Išli do lesa na piknik, keď na zemi objavili zvláštny objekt. Zhrčili sa okolo neho, keď explodoval. Išlo o jediný smrtiaci útok takejto bomby na území USA.
Mohlo by vás zaujať:
Keď bojujú anjeli namiesto vojakov
Stalin vs. Wayne: Súboj v ringu Studenej vojny
Operácia Gunnerside: Keď Hitler prišiel o atómovú bombu