Magazínu BREAK pritom poskytol exkluzívny rozhovor. Vynikajúci francúzsky autor Bernard Minier (59).
Detstvo ste strávili v Pyrenejach. Aký odraz mali tieto divoké hory a ich obyvatelia na vašu tvorbu?
Geografická príslušnosť k Pyrenejam je viditeľná vo väčšine mojich románov. Mám pomerne zaujímavú metódu písania, kedy si najskôr vyberiem lokalitu, kde sa bude román odohrávať a až potom vo mne skrsne nejaký nápad. Ako povedal Churchill: Ľudia vytvárajú múry a následne múry vytvárajú ľudí. Myslím si ale, že aj geografia a hory vytvárajú ľudí. Pyreneje nie sú Alpy, Pyreneje vytvárajú bariéru a ľudia, ktorí žijú okolo týchto hôr, sú iní.
Hlavným hrdinom vašich kníh je kriminalista Martin Servaz. Koľko z vás je v tejto postave?
To je veľmi dobrá otázka. Flaubert povedal: Ja som pani Bovaryová. S týmto sa nestotožňujem, nie som Flaubert, teda ja nie som Martin Servaz. Hoci som do tejto postavy zakomponoval niektoré časti mojej osobnosti, určite sa na mňa nepodobá. Čo nás spája, je to, že Martin Servaz nie je žiaden geek ani odborník na technológie a ťažko sa mu žije v 21. storočí. Mladým autorom často radím, že žiadna literárna postava by nemala odrážať reálnych ľudí.
Ako ste vnímali fakt, že váš debut Mráz sa stal bestsellerom nielen vo Francúzsku, ale aj v ďalších európskych krajinách?
Bude to znieť zvláštne, ale po obrovskom úspechu môjho románu som nepocítil nič zvláštne. Samozrejme, v mojom živote nastali obrovské zmeny. Predtým som pracoval ako inšpektor na colnici, každé ráno som chodil metrom, žil som rutinný život. To, že som necítil nič mimoriadne, súviselo s tým, že hneď po vydaní prvého románu som už pracoval na tom ďalšom. Keď píšem, som akoby uzavretý v bubline, vo vlastnom svete.
Váš prvý román, ktorý ste písali, však údajne skončil v koši. Písali ste ho ešte pred 11. septembrom 2001 a už pojednával o Al-Káide a terorizme.
Vidieť, že ste dobre informovaný, bolo to skutočne tak. Trvám na tom, že Mráz je môj prvý román, keďže tento nebol publikovaný. Išlo o špionážny román pojednávajúci o bombe v Paríži. Na to, aby pôsobil dôveryhodne, som navštívil aj centrum jadrovej fyziky, dokonca som manipuloval s plutóniom. 11. september však v podstate zničil tento román, pretože všetky informácie, ktoré som si pozisťoval a boli súčasťou románu, sa zrazu objavili v novinách. Môj román však v porovnaní s tým, čo napáchal 11. september, pôsobí ako fraška.
Na Slovensko ste prišli predstaviť váš nový román Na kraji priepasti, ktorý prináša novú hlavnú rodinku Moiru. Črtá sa s ňou nová séria kníh?
Nie, Moira bola postava vhodná len na jeden román. Tento pojednáva o umelej inteligencii, internete, hovorí o veľkých hráčoch, ktorí ovplyvňujú naše osudy i budúcnosť bez toho, aby sa nás vôbec pýtali. Martin Servaz ako antigeek sa do tohto prostredia ani geograficky nehodil, keďže dej sa odohráva v Hongkongu. Môj ďalší román, na ktorom už pracujem, sa opäť vráti k Martinovi Servazovi.
Niektorí kritici o vás píšu, že by sa za vás nehanbil ani taký majster napätia ako Stephen King. Stretli ste sa s ním už, prípadne ďalšou hviezdou tohto žánru Jo Nesbøm?
Žiaľ, nie, aj keby som veľmi chcel. Tvorbu obidvoch mám veľmi rád. Od Stephena Kinga som sa veľa naučil, napríklad to, že román sa začína v mysli autora, ale končí sa v mysli čitateľa. Je to akási spolupráca medzi autorom a čitateľom, ktorý knihu dopĺňa a na to mu treba nechať v knihe priestor. Jo Nesbøa mám rád preto, lebo akoby vytváral klasickú scénu, písal o niečom, čo sme už počuli stokrát, ale vždy tam niečo inovuje, a to vďaka sile jeho predstavivosti. Akoby sa ráno zobúdzal s tým, že večer chce byť prekvapený sám sebou. Ja sa snažím postupovať rovnako, snažím sa každý večer zaspávať s tým, že som cez deň vymyslel niečo nové, čo ma prekvapilo.
Nielen pre knihomoľov:
Študoval desivé vraždy, pútavý výsledok si teraz môžete prečítať
Tipy na zimné čítanie: Relax, niečo na zamyslenie aj drsné napätie
Radšej dobrá kniha v ruke, ako hádavá žena v posteli
