Vedci z Brownovej univerzity dávnejšie nápady svojich kolegov ešte vylepšili v podobe špeciálnych neurozŕn, ktoré dokážu komunikovať s externým počítačom až rýchlosťou 10 Mb za sekundu. S výskumom v tejto oblasti nezaháľa ani vizionár Elon Musk. Prepojenie našej šedej kôry mozgovej s internetom vďaka čipom umiestneným v našich hlavách už dlho nie je novinka. Nedávno však vedci z Brownovej univerzity vydláždili cestu budúcnosti trochu iným smerom. Bez čipov, ale s mikropočítačmi.
Špičková mikrotechnológia
Expert na technológie – Fín Arto Nurmikko spoločne so svojím tímom z UC San Diego a Qualcommu prišli na spôsob, ako naše neuróny napojiť na vzdialený počítač pomocou komplexnej rádiovej siete. Zabudnite teda na jediný čip, ktorý len jednoducho odsníma dáta a tie následne posiela do externého zdroja. Nurmikko prišiel s kolegami na spôsob, kedy by bol váš mozog posiaty až stovkami takzvaných neurozŕn (neurogain). Ide o maličké mikropočítače vysielajúce signál, ktoré majú len 0,25 mm2. Do tohto miniatúrneho výdobytku techniky sa zmestia elektrické snímače aktivity mozgu, vysielač s anténkou a výpočtová jednotka. Je to ako počítač s vysielačkou dohromady. Ak je len jeden, nie je použiteľný, no v počte 800 či 1000 kusov dokáže divy. Na externý server spolu pošlú za malý okamih až terabajty informácií o našom mozgu.
Geniálna jednoduchosť
Samozrejme, vedci museli bojovať aj s mnohými úskaliami, ktoré so sebou prináša mikrotechnika. „Každé neurozrno za seba vysiela dáta do centrály, ktorá musí byť schopná zachytiť i tisíc údajov za jednotku času. To je problém, pretože sme museli vyriešiť, ako budú komunikovať. Na Wi-Fi sme museli zabudnúť. Je to komplikovaný komunikačný protokol. Len sme museli zachytávať náhodné bajty dát,“ povedal pre americké médiá Arto Nurmikko. Tím geniálneho Fína však nezaháľal a zakrátko zistil, ako od týchto mikrovecí dáta získať. „Použili sme jednoduchú impulzovú šírkovú moduláciu. V binárnom kóde sú jednotky dvojnásobný pulz a nuly zas krátky záblesk signálov,“ dodal Nurmikko. Signály sú síce primitívne, no rýchlosť komunikácie dosahuje rekordných 10 Mb za sekundu.
Neuralink v prvej fáze
Brownova univerzita však nie je jediné výskumné stredisko, kde sa zaoberajú spájaním online sveta s naším mozgom. Pred tromi rokmi prišiel so šialene znejúcim startupom Neuralink aj vizionár Elon Musk. Šokoval verejnosť tým, že vďaka implantátu v mozgu sa budete môcť pripojiť aj na svoj cloud. V roku 2016 po predstavení startupu Neuralink bola táto myšlienka len v počiatkoch. Vedci s bohatými dotáciami od populárneho Američana skúmali náš mozog najmä prostredníctvom pokusov na potkanoch. Špeciálna polymérová elektróda v mozgu hlodavca by mala vedieť prečítať mozgové elektrické signály. Cesta k ľudskému mozgu je však ešte ďaleká. V každom prípade, Elon Musk ubezpečuje, že čoskoro verejnosti predstaví ďalšiu fázu výskumu v rámci svojho nového obľúbeného startupu. Donedávna sme myšlienky o prepojení čipov s mozgom mohli vidieť len v kyberpunkových filmoch, ako sú Matrix či Johnny Mnemonic, alebo o nich čítať v románoch Williama Gibsona. Vyzerá to však tak, že čoskoro budú neochvejnou súčasťou nášho každodenného života.
Mohlo by vás zaujať:
Ako zlepšiť krátkodobú pamäť?
Koniec vedeckých dohadov. Mužský a ženský mozog neexistuje