Dlhé a vášnivé bozky sú pre chlapov len povinná jazda, aby od ženy dostali to, čo chcú. Takýto pohľad na jeden z najbežnejších a navyše tolerovaných prejavov citovej náklonnosti a fyzického prejavu lásky je už trochu zastaraný. Teda aspoň by mal byť. Páni, bozky robia viac, než by ste si mysleli. Zatiaľ čo vám dajú len signál, že „by z toho mohlo niečo byť“, ju môžu priviesť až k slastnému vrcholu. Veď si len spomeňte na hodiny dospeláckych filmov, pri ktorých sa bozkávali dve dračice a vy ste sa cítili ako v nebi. A pritom bozkávanie pôvodne slúžilo na niečo úplne iné.
Kde sa vzali:
Milovníci legiend určite ocenia historku o vzniku bozkávania v starom Grécku. Bozk vraj vznikol, keď hrdinskí a udatní bojovníci trpeli vo vojnách a ich nežné polovičky sa nevedeli dočkať ich návratu. Dlhé chvíle si krátili uctievaním boha Dionýza, boha vína a nekonečnej veselosti. Vrátiť sa domov po niekoľkých mesiacoch ťažkých bojov a nájsť svoju milovanú spitú na mol, to nie je nič príjemné. Keď sa ženy neskôr pokúšali svoju opitosť maskovať, muži začali privoniavať k dychu svojich vyvolených, aby zistili, či lahodného vína nevypili až priveľa.
Príjemná historka na pobavenie. Pôvod bozkávania skôr nájdeme v antropológii. Vo zvieracej ríši môžeme často vidieť bozkávať sa matku s mláďaťom. Nejde o formu pedofílie, ale o spôsob kŕmenia. Zvieracie matky predžúvajú potravu a svojimi slinami ju rozpúšťajú, aby sa deťúrence ľahšie najedli.
Nie pre všetkých:
Prejav citovej náklonnosti bozkami, tak ako ho poznáme v našej spoločnosti, nie je pre človeka úplne prirodzený. Niektoré kultúry bozkávanie dokonca vôbec nepoznajú. Obtieranie perami a vzájomné ochutnávanie jazykov môžu v rôznych kútoch sveta dokonca vyvolať odpor. Predsa len, predstavte si, čo všetko vám denne prejde ústami, spomeňte si na ranný dych a môžno aj vás chuť na bozk prejde. Inuiti, skôr známi ako Eskimáci, patria ku kultúram, ktoré sa nebozkávajú. Náklonnosť si prejavujú obtieraním nosov. Rovnako nezvyčajný spôsob bozkávania majú Polynézania. Náklonnosť či blízky vzťah si vyjadrujú vytrhávaním obočia a mihalníc.
Viac sa dočítate v májovom čísle mesačníka Brejk.
