Už od malička mala slabosť pre prírodu a vesmír. Túžba stať sa astronautkou sa v nej prebudila potom, čo s rodičmi navštívila NASA Goddard Space Flight Center v USA. Mohla si tu obliecť skafander a stretla sa aj s prvým slovenským kozmonautom Ivanom Bellom. No ísť za svojim snom nebola prechádzka ružovou záhradou. Jej posadnutosť vesmírom sa prejavovala v písaní románoch o mimozemšťanoch, no na strednej už rozmýšľala prakticky. Učila sa jazyky a plánovala študovať diplomaciu alebo históriu umenia. Vedela, že by vesmírny výskum mohla študovať iba v zahraničí a rodičia nemali dostatok prostriedkov.
Sny si treba plniť
Keď videla dokument od Jamesa Camerona, Mimozemšťania z hlbín, v ktorom na dne oceánov našli vedci neuveriteľné bytosti, ktoré by mohli existovať na iných planétach, uvedomila si, že by človek mal ísť za svojou vášňou. Svoje povolanie bude človek vykonávať celý život, a preto by ho teda malo čo najviac baviť.
Keď sa takto rozhodla, od strednej školy si začala privyrábať na štúdium v Anglicku, počas školského roka aj každé leto. Vďaka výborným štúdijným výsledkom som sa dostala na University College v Londýne (UCL). Niekedy mala až tri práce súčasne a zároveň drela na dobrých výsledkoch v škole, aby získala prospechové štipendiá. V Londýne študovala najskôr planetárne vedy, kombinácia geológie a astrofyziky.
V treťom ročníku sa Miške podarilo vyhrať štipendium v hodnote približne 50-tisíc dolárov, ktoré jej umožnilo študovať rok na California Institue of Technology (Caltech) v USA. Vtedy to bola najlepšia univerzita na svete, kde mali jednotlivé odbory ako geobiológiu, astrobiológiu a profesori boli špičkoví ľudia v tomto odbore. Tam sa mohla venovať astrobiológii a výskutu života vo vesmíre, čo bolo jej najväčšou vášňou.
Podpis na Curiosity a kontaminácia Marsu
Počas štúdia na Caltech sa jej podarilo získať výskumný grant, aby pracovala ako výskumník priamo v NASA Jet Propulsion Laboratory. Tam pracovala na astrobiologickom výskume v oblasti “ochrany planét”. Išlo o to zistiť, či ľudstvo nekontaminuje iné planéty pozemskými organizmami, ktoré tam môže preniesť prostredníctvom sond. Nanešťastie tu ale zistila, že existuje množstvo mikróbov, ktoré by mohli prežiť celú cestu na Mars, pristátie a aj podmienky na marťanskom povrchu.
Najhoršie na tom je to, že tieto mikróby sa nachádzajú v takzvaných “clean rooms”, čistých miestnostiach v NASA, kde sa pripravujú sondy na cesty mimo Zeme. Po rokoch snahy ich exterminovať rôznymi čistiacimi spôsobmi z nich vedci práve naopak “vyšľachtili” veľmi odolných mutantov. A tým pádom nám tieto extrémofily prezentujú určitú iróniu: astrobiológovia sa snažia nájsť život na Marse, ale pritom ho tam sami možno už dávno priniesli. Aj sama Michaela trochu kontaminovala Mars, pretože za odmenu za svoj výskum, mohla dať svoj podpis do rovera Curiosity, ktorý je momentálne na Marse.
Misia na „Mars“
V 2014 Mišku vybrali do prvej britskej posádky „marsonautov” počas simulovanej misie na marťanskej púštnej výskumnej stanici (Mars Desert Research Station – MDRS) v USA. Vybrali ich, aby skúmali, aké by to bolo, keby poslali skupinu ľudí na skutočný Mars. Do posádky neskôr pribudol filmár a aj malý robot, ktorý sa prezýval Napoleón.
MDRS je postavená vo vysokých nadmorských výškach studenej červenej americkej púšte v Utahu. Stanicu vybudovala Marťanská spoločnosť, Mars Society, ako prípravu na náročnosť a prekážky, ktoré budú čakať ľudí pri živote na červenej planéte. Strávili tam skoro tri týždne. Mali limitované všetko, od zásoby vody, elektriny, jedla až po množstvo času, počas ktorého mohli komunikovať so „Zemou“. Na všetky aktivity potrebovali povolenia od „Mission control“ (ekvivalent NASA Houstonu ako poznáme z filmov) a všetko sme museli zdokumentovať. Také obmedzenie slobody bolo veľkou psychickou záťažou pre všetkých. Toto všetko malo značný vplyv na sociálne interakcie medzi posádkou. Pre Mišku bola však táto misia úžasným zážitkom a určitým spôsobom aj splnenie detského sna stať sa astronautkou.
Momentálne pôsobí v SOSA, kde sa venuje rozvoju výskumných projektov, medzinárodným vzťahom, vzdelávaniu a popularizácii vesmíru. Postupne som sa predsedníčkou a teraz sa okrem tých aktivít venuje aj manažérskej činnosti. V SOSA majú rozbehnutých viacero projektov ako vypustenie prvej slovenskej družice skCUBE do vesmíru. Tešíme sa, že Slovensko sa začína realizovať aj vo vesmírnom výskume a Miške veľmi držíme palce!
foto: Michaela Musilová archív
