Na mori i v horách, v uliciach veľkomiest i na púšťach: tam všade sa odohrávajú niektoré z najznámejších pretekov našej planéty.
Isle of Man TT
Už od roku 1907 sa na britskom ostrove Man konajú jedny z najnebezpečnejších motocyklových pretekov zemegule. Koncom mája sa tu zhromaždia odvážlivci z celého sveta, aby si zmerali sily na tunajších cestách. Na Mane totiž nie je žiadny pretekársky okruh a práve to robí súťaž divácky mimoriadne príťažlivou. Davy ľudí totiž priťahuje riziko, ktoré jazdci podstupujú. Od roku 1907 tu počas skúšobných jázd a samotných pretekov zomrelo 156 motorkárov, pričom najsmrtiacejšie ročníky 1970 a 2022 mali až po šesť obetí. Isle of Man TT je jednoducho skúškou nervov, ktorá sa neraz končí tragicky aj pre tých, ktorí v kritickej situácii nepodľahnú panike. Na prežitie tu totiž treba okrem kopy skúseností aj kúsok šťastia.
Ultra-Trail du Mont-Blanc
Vždy v posledný augustový alebo v prvý septembrový víkend možno v Alpách pozorovať tých najlepších vytrvalcov planéty. Zúčastňujú sa totiž na mimoriadne náročnom ultramaratóne, ktorého trasa vedie v dĺžke približne 170 kilometrov okolo Mont Blancu. Začína sa vo Francúzsku a trasa pokračuje cez Taliansko a Švajčiarsko opäť do Francúzska. Bežci na nej zdolajú desaťkilometrové prevýšenie a absolútna špička spomedzi nich ju prekoná za približne 20 hodín. Rekordérom je Američan Jim Walmsley s časom 19 hodín a 37 minút z roku 2023. Najrýchlejšia žena, Američanka Courtney Dauwalterová, zvládla Ultra -Trail du Mont-Blanc za 22 hodín a 30 minút. Ktokoľvek však prejde cez cieľovú čiaru, môže si povedať, že má perfektnú kondíciu.
Pikes Peak International Hill Climb
Zatiaľ čo u nás sú najznámejšími pretekmi do vrchu tie na Pezinskú Babu, vo svete má v tomto smere najväčší cveng Pikes Peak. Hora sa nachádza v Colorade a na jej vrchole vo výške 4302 metrov sa nachádza cieľ 20-kilometrovej trasy s vyše 150 zákrutami. Preteky sa konajú od roku 1916, v tom čase víťaz prekonal trať za necelých 21 minút. Dnešný rekord je podstatne nižší, má necelých osem minút a drží ho Francúz Romain Dumas. Preteky majú šesť divízií, pričom divácky najzaujímavejšia je tá s názvom Unlimited. Do nej sa skutočne radia prakticky akékoľvek vozidlá, ktoré splnia základné pravidlá komisárov, a mnohé stroje vznikajú špeciálne len pre túto súťaž. Vyhrať Pikes Peak International Hill Climb je totiž poriadna prestíž.
Grand National
Na dostihovisku Aintree Racecourse neďaleko Liverpoolu si vždy v apríli merajú sily niektoré z najrýchlejších koní a džokejov sveta. Odhaduje sa, že preteky Grand National sleduje v priemere až 600 miliónov ľudí z celej zemegule a najmä pre Britov ide doslova o spoločenskú udalosť. Zaujímajú sa o ňu aj tí, čo nevedia, ktorým smerom vysadnúť na koňa. Zvieratá a ich jazdci musia na trati dlhej bezmála sedem kilometrov prekonať 30 prekážok, pričom dvakrát skáču cez neslávne známy Becher’s Brook. Ide o mimoriadne náročnú prekážku, čosi ako pardubický Taxis, pričom miesto dopadu je nižšie než miesto odrazu. Práve tu sa stáva najviac úrazov koňom i džokejom.
Vendée Globe
Ide o možno najextrémnejšie preteky sveta a spočívajú v plavbe okolo zemegule. Nie však hocakej. Vendée Globe spočíva v sólo jachtingu, počas ktorého súťažiaci nesmú vstúpiť na pevninu či iné plavidlo. Zakázaná je akákoľvek pomoc zvonku vrátane správ o počasí. Tie si musia námorníci zisťovať pomocou prístrojov na palube. Preteky sa začínajú aj končia vo Francúzsku a merajú približne 44 tisíc kilo- metrov. Rekordér Armel Le Cléac’h z Francúzska ich v roku 2017 dokončil za 74 dní, no išlo o skutočne výnimočný čas. Súťažiaci totiž bežne neopustia paluby svojich plavidiel aj 100 či viac dní. K samote pripočítajte extrémne podmienky v južných zemepisných šírkach, kde plachty neustále napínajú búrlivé vetry, ako aj fakt, že pretekárom sa nedostane poriadneho odpočinku.
Londýnsky maratón
Spolu s Tokiom, Berlínom, New Yorkom, Bostonom a Chicagom patrí Londýn k mestám, v ktorých sa konajú najprestížnejšie maratónske behy. V hlavnom meste Veľkej Británie sa tak deje od roku 1981. Trasa je takmer vždy rovnaká a keby pretekári chceli, mohli by si vychutnať pohľad na niektoré z najznámejších londýnskych pamätihodností vrátane plachetnice Cutty Sark, Londýnskeho oka, Bige Benu či Buckinghamského paláca. Väčšina z nich ale na to nemá v snahe dobehnúť do cieľa čo najrýchlejšie chuť ani čas. Najrýchlejšie sa cieľ podarilo dosiahnuť Kelvinovi Kiptumovi v roku 2023 za 2:01:25. Londýnsky rekord už Keňan bohužiaľ nevylepší, keďže vo veku len 24 rokov tragicky zahynul pri autonehode.
24 hodín Le Mans
Najznámejšie vytrvalostné motoristické preteky sa konajú vždy v júni na severozápade Francúzska.
V tomto čase sa šoféri jednotlivých tímov (traja na tím) poriadne zapotia, dni sa totiž radia k najdlhším a teploty v regióne sú zväčša vysoké. Navyše zvyknú najazdiť vyše päťtisíc kilometrov, približne 18× viac než počas Veľkej ceny Formuly 1. Vodič sedí za volantom neraz vkuse aj dve hodiny, kým ho môže vystriedať jeho kolega. Preteky sú tak skúškou odolnosti nielen vozidiel, ale aj ich vodičov. 24 hodín Le Mans sa prvýkrát konali ešte v roku 1923 a postupne sa im podarilo vybudovať si medzi vytrvalostnými pretekmi to najslávnejšie miesto. Neobišli ich však ani tragédie. K tej najhoršej došlo v roku 1955, keď zomrelo 83 divákov a vodič Pierre Levegh.
Rallye Dakar
Táto vytrvalostná terénna súťaž mätie názvom, v senegalskom hlavnom meste sa totiž už od roku 2007 z bezpečnostných dôvodov nekončí. Cez Južnú Ameriku sa presunula na Stredný východ, kde museli motorkári či rovno celé posádky automobilov a nákladiakov počas ostatného ročníka prejsť takmer osemtisíc kilometrov. Čakali ich pieskové duny, skaly, vysoké teploty a predo- všetkým dlhé etapy, počas ktorých museli denne prejsť stovky kilometrov v náročnom teréne. Niet divu, že tu dochádza k smrteľným nehodám, od roku 1979 ich bolo 79. Ohrození sú pritom aj diváci či novinári, spomedzi účastníkov pretekov zomrelo za tie roky 33 ľudí. Asi neprekvapí, že drvivú väčšinu, až 24 obetí, tvoria motorkári.
Tour de France
Jednoznačne najslávnejšie cyklistické preteky zrejme netreba nikomu zvlášť predstavovať. Merajú približne 3500 kilometrov, no ich trasa sa mení a trvajú 23 či 24 dní. Korene Tour de France treba hľadať v roku 1903, keď sa konali vôbec prvé preteky. Ich víťaz dostal 12 tisíc frankov, asi šesťkrát viac než ročne zarobila väčšina vtedajších robotníkov. Napriek vysokej odmene pre náročnosť súťaž dokončilo len 21 pretekárov, čo je dnes prakticky nepredstaviteľné. Od tých čias sa totiž Tour de France poriadne rozrástla a dnes už ide o kolos, v ktorom sa pohybujú obrovské sumy peňazí a masy ľudí. Nehovoríme len o tých, ktorí sa starajú o organizáciu pretekov a tímov, ale najmä o divákoch. Trasu ich totiž lemujú doslova milióny.
Veľká cena Monaka
Ťažko by ste hľadali slávnejšie preteky než tie, ktoré sa v rámci Formuly 1 konajú na okruhu Circuit de Monaco, a to už od roku 1929. Nejde len o športový sviatok, ale aj o spoločenskú udalosť, ktorá priťahuje pozornosť slávnych osobností a boháčov, a teda aj médií. Pritom nejde o najrýchlejší či zaujímavý okruh, atmosféra Monaka mu však zabezpečila ohromujúcu prestíž a zaradenie do neoficiálneho titulu trojitej koruny motoršportu. Na hlavu si ju pomyselne nasadil iba Angličan Graham Hill, ktorý okrem Veľkej ceny Monaka vyhral aj 24 hodín Le Mans a 500 míľ Indianapolis. Hill sa dokonca pýšil titulom „Pán Monako“, keďže na okruhu vyhral päťkrát, až kým ho šiestym víťazstvom v roku 1993 neprekonal legendárny Ayrton Senna. Treba však uviesť, že hoci je Veľká cena Monaka zrejme najslávnejším pretekom sveta, viacerí ju kritizujú pre nudnosť. Takmer sa tu neobieha a víťazom býva zväčša ten, kto si zabezpečí pole position. Nuž, aj sláva môže byť nudná.
Autor: Filip Hloža
Foto: Shutterstock
