FRANCÚZSKA GUYANA

NAJEXOTICKEJŠIE MIESTO V CAYENNE
Cayenne, hlavné mesto Francúzskej Guyany, je miesto, ktoré si takmer nikto, kto v ňom nebol, nebude vedieť predstaviť. Nehovorí sa o ňom, nemá veľkolepé dominanty a skôr by človek povedal, že si žije svojím pomalým tempom s túžbou po tichu. Ak sem prídete večer a čakáte čulý ruch, budete zaskočený, že sa s tmou mesto vyprázdni a len občas na niektorých miestach stoja hlúčiky ľudí. Poviete si, že počkáte na ráno, keď sa do ulíc vyleje dynamika mesta, no ani tá napokon neprichádza. Cayenne je najväčšie mesto Francúzskej Guyany, no aj napriek tomu má len cca 57 000 obyvateľov. Prebúdza sa pomaličky a rozhodne v nej nečakajte ruch indických či ázijských miest, kde sa žije už s východom slnka. Cayenne sa ešte vtedy len prevalí na druhý bok a odpočíva. Aby sme mu nekrivdili, existuje miesto, kde sa koncentruje takmer všetok život mesta. Tým je centrálne trhovisko na prahu starého centra a je to preto to miesto, kde sa túžite ocitnúť. Trhoviská sú v každej krajine vyhľadávanými lokalitami, a ak ste v exotike, akou Cayenne rozhodne je, jeho príťažlivosť sa znásobí. To, že ste na mieste, viete aj bez toho, aby vám to niekto prezradil. Hlavná časť trhoviska je krytá, no ešte viac ľudí a predávajúcich je po jeho obvode, kde predávajú z malých drevených stánkov alebo len z plachty rozprestretej na ulici. Všade je naukladané ovocie od niekoľkých druhov manga cez limetky, papáje, banány až po voňavú marakuju. Pre Guyanu sú typické aj maličké zelené mangá, ktoré by ste si v Európe zrejme nikdy nekúpili, pretože nezapadajú do dokonalej šablóny. Za euro dostanete niekoľko kúskov a sú také neskutočne dobré, že sa hneď vrátite a kúpite si ich niekoľko aj na neskôr. Najobletovanejším ovocím v Cayenne je marakuja, a ak ju poznáte z Ázie, táto vás prekvapí tým, aká je obrovská a šťavnatá. Na trhovisku vám z nej pripravia typický džús a toto si rozhodne nechcete nechať ujsť. Túlam sa provizórnymi uličkami trhoviska a užívam si exotiku miesta. Tváre ľudí majú v sebe črty z Afriky, pretože mnohí obyvatelia krajiny sú potomkovia etnika zvaného Maroni,  ktorých z oblastí Guinejského zálivu privážali do regiónu ako otrokov. Miešajú sa tu však aj kreolské črty, indiánske črty pôvodných obyvateľov Arawak či Galiba a kde -tu sa v dave objavia aj Európania, najmä Francúzi. Mnohí Francúzi sem dokonca prišli stráviť svoj dôchodok, tak sa dokonale asimilovali a dnes je Francúzska Guyana ich domovom. Ak sa nabažíte vonkajšieho trhoviska, vojdite pod strechu a tu sa viete vynikajúco najesť. Trhovisko totiž skrýva niekoľko menších stánkov s azda najlepším jedlom v celom Cayenne. Stánky patria Hmongom z bývalej Indočíny. Mnohí sem ušli z Vietnamu či Laosu pred vietnamskou vojnou, zapustili korene a dnes sú dôležitou súčasťou komunity. Ochutnajte výdatnú polievku Pho s malými mäsovými taštičkami, ktoré tu volajú netypicky „ravioli“. Paličky do ruky, do polievky si vhodíte čili aj zväzok byliniek, a keď zatvoríte oči, ste vo Vietname. Otvoríte ich a na stole pristane džús z čerstvej marakuje. Cayenne má predsa len niečo do seba, nemyslíte?

PALMY POD PEVNOSŤOU
Cayenne v sebe ukrýva zaujímavú zmes momentov. Zatúlajte sa do centrálnej časti a stretnete krásny príklad koloniálnej architektúry, afrického temperamentu a čínskych obchodíkov. Akoby tu neplatili pravidlá a všetci si tu uchmatli svoj malý kúsok života, ktorý teraz pulzuje okolo nich. Centrum dnešného Cayenne je obrovské prázdne námestie posiate palmami. Keď tu v roku 1880 vysadili desiatky vysokých štíhlych paliem, pomenovali ho Place des Palmistes a dnes mu nik nepovie inak. Naokolo stoja zaujímavé budovy a niektoré z nich ako Hotel des Palmistes patria k tým najkrajším v celom meste. V tieni posedávajú ľudia, niektorí našli pokoj a oddych na tráve neďaleko sochy Félixa Eboué, ale najživšie je tu tesne pred západom slnka. Občas sem dokonca pritiahnu aj stánky s pouličným jedlom a s nimi sa život námestia znásobí. Kúsok odtiaľto sa dvíha pahorok s najstaršou časťou Cayenne, kde tróni ruina pevnosti Fort Cépérou. Nekráčajte k nej však priamo, ale spravte si malú zachádzku k susednému námestiu Place Léopold Héder. Je ako časová kapsula bez ľudí, no s unikátnymi koloniálnymi budovami. Tie vzácnejšie sa stále využívajú, no iné nemali toľko šťastia, a tak chátrajú a tropická vlhkosť nahlodáva ich steny. V strede námestia je fontána bez vody a pár krokov od nej sa dvíha Hotel de Prefecture, sídlo prefekta Francúzskej Guyany. Ste tesne pod pevnosťou, takže tieto časti mesta patria k najstarším a zo záznamov vieme, že už v 17. storočí tu mali jezuiti svoj prvý kláštor. Až keď ich vyhnali, budova sa premenila na sídlo koloniálnej moci. Dnes je mimoriadne fotogenická. Na zemi ležia dve kotvy a medzi stĺpmi veje francúzska trikolóra. Občas niekto vbehne dnu do budovy, no inak sa tu pohne len jemný vánok z neďalekého Atlantického oceána. Ak by na toto námestie osadili nejakú kaviarničku s výhľadom na krásne budovy, bola by jednou z najobletovanejších. Najhistorickejším miestom celého Cayenne je pahorok, kde sa vynímajú kamenné ruiny pevnosti Fort Cépérou. Miesto je takmer ľudoprázdne, no má v sebe nádych mimoriadneho príbehu. Na tomto pahorku sa totiž striedali Francúzi, Holanďania, Briti či Portugalci, aby sa po všetkých peripetiách opäť dostal do rúk Francúzom a tí ju už z nich nepustili. Ak by ste čakali vznešenú pevnosť strážiacu mesto a Atlantik, ostali by ste sklamaní, pretože dnes tu stojí už len jeden obvodový múr a pôvodná brána. Je tu však veľmi príjemne, a keď si nájdete svoj kúsok sveta v tieni pod altánkom, užívate si výhľad na celé Cayenne. Mesto nemá takmer žiadne veľké dominanty a pôsobí veľmi útulne. Občas zazriete obrovské dlhé strechy patriace koloniálnym budovám, očami zavadíte o vežu katedrály a centrálne námestie prezradia vysoké palmy. Súčasťou pevnosti je aj maják ozdobený obrázkami. Aj odtiaľ máte výhľad, no na opačnú stranu mesta, teda na nekonečnú plytkú zátoku, ktorá sa končí až pri susednom výbežku. Muselo to byť skvelé stáť tu pred sto či dvesto rokmi a sledovať prichádzajúce lode do prístavu. Plné zločincov, väzňov, vyhnancov a plné nádeje, ktorá sa rozpadla na Ostrovoch spásy. Nazad v centre sa ešte prejdite ulicami mesta a pohľadajte jeho francúzsky šarm. Tam nájdete pekárničku s čerstvými croissantmi, nahliadnite do katedrály či obchodíkov s exotickými suvenírmi, možno narazíte aj na malý čínsky chrám ozdobený kamennými levmi či občasný podnik s chrumkavými bagetami. Potraviny často patria Číňanom, tak tu skôr kúpite čínske pivo než francúzske víno, ale tá zmes exotiky, tá sa vám bude páčiť. Podvečer sa vrátite na námestie Place des Palmistes, aby ste si posedeli na terase hotela Palmistes. Toto ikonické miesto jednoducho nemôžete vynechať. Ak skúsite rybu v marakujovej omáčke, nebudete odtiaľto chcieť odísť. To by ste však prišli ešte o množstvo guyanských zážitkov!

Z VÄZNÍC DO KOZMU
Malé mestečko Kourou ležiace asi hodinu jazdy západne do Cayenne by si človek možno ani nevšimol, ak by v sebe neskrývalo mimoriadne vzácne miesta. Samotné Kourou je jedno z tých obyčajných miest, kam by ste zavítali, prešli sa niekoľkými ulicami, zastavili sa v obchodíku a odišli bez emócie. Kourou však vie, že to takto nebude, a hneď za mestom vás privíta jedným z najunikátnejších miest nielen Francúzskej Guyany, ale aj Južnej Ameriky. Objavíte tu kozmodróm, odkiaľ dodnes Francúzi, no nielen tí, posielajú do vesmíru rakety. Stále sme v Európskej únii, tak je to najdôležitejšie miesto svojho druhu aj pre Európu. Francúzi dlho hľadali, kde by investovali milióny a milióny dolárov na výstavbu takéhoto miesta, a hoci poškuľovali po Alžírsku, pre obrovský prázdny púštny priestor napokon zvíťazil tento kút sveta. „Je bližšie k rovníku, čo je výhodou, a zároveň dráha rakety smeruje hneď nad Atlantický oceán, čím by sa v prípade zlyhania eliminovala tragédia“ dozviem sa priamo na mieste. Pre Francúzov je to najvzácnejšie miesto v krajine, no domáci to vnímajú trochu inak. Taxikár v Cayenne s ktorým som išiel z letiska, mi porozprával o kozmodróme iný pohľad. „Francúzi investovali príliš veľa do tohto miesta, a kým tu je, nikdy neodídu a nikdy nebudeme mať šancu na samostatnosť ako Surinam či Guyana“ hovorí. Kozmodróm prináša regiónu obrovské zisky, no mnohí z nich nevidia ani euro a vnímajú ho ako pokračovanie kolonializmu. Vždy to bude kontroverzné. Dnes tu však môžete vidieť mimoriadne múzeum, ktoré dokáže nadchnúť každého milovníka vesmíru a rakiet. Napokon sa vyberte k miestu, kde stojí odpaľovacia rampa, a neďaleko nej uvidíte aj zvyšky rakety Ariane-3. Tej sa dokonca môžete aj dotknúť, aby bol váš zážitok vybičovaný na maximum. Jedinou historickou pamiatkou Kourou je kamenný maják na mieste, kde sa Atlantický oceán stretáva s riekou Kourou. Nesie meno Dreyfusa, najznámejšieho väzňa, ktorý sa dostal na neďaleké Ostrovy spásy. Kedysi aj tu na brehu mora stál trestanecký tábor a veža slúžila na to, aby si medzi pevninou a ostrovmi posielali správy. Namiesto väznice by ste tu dnes našli hotel s plážou, kde sa môžete okúpať. Kedysi sa ľudia obávali toho, že sa tu ocitnú, teraz si za to mnohí radi priplatia. Ako veľmi sa zmenila doba! Kourou je aj dnes malým prístavom, odkiaľ sa môžete vybrať na slávne ostrovy. Ak ste vo Francúzskej Guyane, toto je miesto, ktoré by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

PREKLIATE OSTROVY SPÁSY
Francúzska Guyana si ešte stále v sebe nesie temný príbeh o hrôzostrašných ostrovoch neďaleko pevniny, kde končili najhorší trestanci z pevninského Francúzska. O tomto mieste kolovali také strašné historky, že len ich počutie by z vás malo spraviť svätca, aby ste sa nikdy nepokúsili porušiť zákon a dostať sa sem. Dnes nesú sympatický názov Ile du Salut, teda Ostrovy spásy, ale spása toto miesto zďaleka obchádzala. Skôr započujete, že sa o nich hovorí ako o Diablových ostrovoch. To by sedelo rozhodne viac. V malom prístave v Kourou odchádza katamaran takmer na minútu presne. Pred sebou má cestu dlhú hodinu a pol naprieč Atlantickým oceánom až k Ile Royal, najväčšiemu z ostrovov. Pohľad na to, ako sa exotické ostrovy približujú, je krásny. Ako to však vnímali trestanci? Bolo to vykúpenie konečne sa sem po dlhej a nebezpečnej ceste dostať alebo začali odpočítavať dni do konca svojho života? Tu človek pochopí, že hranica medzi rajom a peklom dokáže byť niekedy neskutočne tenká. Lode z Kourou prichádzajú k malému mólu ostrova Ile Royal a ten každého víta nádhernými palmami a vlhkou tropickou klímou. Stačí pár krokov a medzi stromami sa preháňajú opice kapucínky, ktoré tu dodnes žijú a spríjemnia občasnému turistovi prechádzku ostrovom. Ile Royal je dnes nielen ostrovom, ale aj akýmsi múzeom pod šírym nebom. Vedie ním cestička, ktorá vás príznačne privedie najprv k cintorínu. Tam skončili mnohí strážnici či ich rodiny, pretože niektorí z nich sem do pekla cestovali aj so svojimi manželkami a deťmi. Ťažké podmienky, horúčavy a tropické choroby sa podpísali na ich živote a ten sa skracoval rýchlejšie, než by si priali. Väzni tu svoje hrobky nemali, pretože keď zomreli, vhodili ich do vĺn Atlantiku. O kúsok ďalej sa na rovine vynoria ruiny staručkej nemocnice, kde ešte stále objavíte železné okovy na priväzovanie trestancov a samotky aj po rokoch naháňajú strach z predstavy, že by ste v nich boli zatvorení bez kontaktu s okolitým svetom. Hneď vedľa nemocnice je miesto niekdajšej gilotíny. Vo Francúzsku bola obľúbená a ani Ostrovy spásy nemohli byť výnimkou. Súčasťou areálu je dnes aj malý kostolík, kde práve trénuje partia žiakov na svojich hudobných nástrojoch. Steny ešte stále zdobia maľby, no zanikajú v šere priestoru. Zrekonštruované budovy patria riaditeľstvu tejto diabolskej mašinérie. Nevediac, čo sa tu dialo, povedali by ste si, že je tu celkom pekne. Obrovské košaté stromy mangovníka s napadanými plodmi pod korunami stromov. Jemný vánok z neďalekého Atlantiku, krásne koloniálne budovy a počuť tu aj morský príboj a vlny trieštiace sa o zátoky. Do toho tu stojí hotel s výhľadom na Diablov ostrov a sen o dokonalej exotike je na mieste.

DIABOL A SVÄTÝ JOZEF
Dnes by ste tu radi strávili pokojne aj zopár dní, no v čase, keď boli ostrovy peklom, by ste odtiaľto chceli ujsť. Maličký Diablov ostrov ležiaci vedľa Ile Royal bol najhorším miestom celej Francúzskej Guyany. Ešte za vlády Napoleona III. sa rozhodlo, že tu vytvoria trestaneckú kolóniu, a hoci bolo v hre množstvo krajín a oblastí, napokon sa ukázalo prstom na tieto ostrovčeky. Kráčam k malej pláži s výhľadom na Diabolský ostrov. Dnes je naň zakázané vojsť, pretože patrí armáde, no aj z diaľky si ešte všimnete občasné ruiny. Po vykonštruovanom procese tu skončil Dreyfus a k najznámejším väzňom patril rozhodne Henri Charriére, ktorý sa preslávil knihou Motýľ, teda Papillon. Všetci snívali o úteku, no ten hraničil s nemožnosťou, no Charriére aj zopár ďalších šťastlivcov to skúsili a občas sa to niekomu podarilo. Aj keď ste prežili útek cez oceán posiaty žralokmi, vaša cesta sa neskončila na pevnine, pretože ste museli utekať ďalej a ďalej, aby ste sa striasli francúzskej stopy. Kedysi spájala Diablov ostrov a Ile Royal lanovka so zásobovaním. Pre prúdy a vlny bolo nebezpečné zásobovať ostrov každý deň z lode, takže vytvorili unikátnu lanovku. Dnes sú z nej len základy, no príbeh tu stále medzi ostrovmi poletuje. Zopár ľudí sa ocitne na pláži Ile Royal, ale na kúpanie to teda nie je ideálne. Ostré kamene, hlboká voda, silné vlny a skôr ide o malý zážitok z pláže pod palmami. Z hlavného ostrova Ile Royal sa dá dostať aj na tretí z ostrovov Ile Saint Joseph. Funguje to tak, že vás na móle naberie malá loďka a o pár minút vás vyhodí na Ostrove sv. Jozefa s tým, že o dve a pol hodiny treba čakať na tomto istom mieste a kapitán si príde po vás. Vyberte sa na prechádzku okolo ostrova. Zaberie vám polhodinku, no ak sa radi zastavíte na každom zaujímavom mieste, pokocháte sa výhľadmi a posedíte si na pláži, pokojne vyplníte aj dvojhodinovku. Cintorín na brehu mora je zvláštne krásne miesto. Náhrobky nahlodáva vlhkosť a slaný vzduch s čiastočkami morskej vody. Pod palmami sa vyníma čierna pláž, kde sa viete ukryť do príjemného tieňa. Len pozor, aby ste nad hlavami nemali trs s kokosovými orechmi. Tie ročne zabijú viac ľudí než žraloky. Ukryte sa do exotickej zátoky a vychutnávajte si výhľad na Diablov ostrov. V tomto ostrovnom pekle predsa len ešte zostalo niečo rajské.

NAJKRAJŠÍ MANGOVÝ STROM
Ak sa vyberiete z Francúzskej Guyany po zemi do susedného Surinamu, musíte sa vydať na západ, aby ste dosiahli mestečko Saint Laurent du Maroni. Cesta z Cayenne škrtne Kourou a prechádza maličkou dedinkou Iracoubo, kde stojí Kostol sv. Jozefa. Krásna stavba z 19. storočia patrí medzi najunikátnejšie svojho druhu, a ak nahliadnete dnu, zaplavia vás pohľady na vzácne fresky roztrúsené po stenách. Dnu v kostole panuje absolútne ticho, ktoré pretnú len moje vlastné kroky. Sadnem si do drevenej lavice a neviem sa nabažiť krásy tohto miesta. Hneď vedľa kostola predávajú v stánku domáce jedlo. Iracoubo je skvelé miesto, kde viete na chvíľku prerušiť cestu na západ a najesť sa tu. Po otázke, čo ponúkajú, začnú otvárať poklopy na hrncoch a pred očami sa objaví kopec ryže, kuracie karí, uhorkový šalát či šalát z poriadne pikantného čili. Nechám si namiešať zo všetkého a sediac v tieni stromov s výhľadom na kostol mám guyanskú hostinu. Saint Laurent du Maroni má povesť posledného mesta v krajine. Leží priamo na rieke Maroni, za ktorou už vidno domčeky surinamského mesta Albina. Saint Laurent du Maroni veľmi dobre poznali všetci tí, ktorých Francúzi odsúdili do trestaneckých kolónií. Toto miesto patrilo k najdôležitejším vôbec, pretože práve sem prichádzali francúzske lode s väzňami a tí sa priamo tu ocitli vo svojom prvom tábore. Práve tu totiž stál Camp de la Transportation, kde väzňov vyložili, a tu sa rozhodlo o ich osude. Tí najhorší putovali na Ostrovy spásy, ďalší do Kourou a niektorí do Cayenne. Jedno rozhodnutie a to mohlo stáť život. Dnešné mestečko má necelých 50 000 obyvateľov čo z neho robí druhé najväčšie mesto Francúzskej Guyany. Je ospalé, tiché, akoby tu nikto nežil, no zdanie klame. Najväčším lákadlom mestečka je Camp de la Transportation. Opustené baraky prešli rekonštrukciou, aby sme si dnes vedeli predstaviť, aké to celé kedysi bolo. Chladné maličké cely, mreže, tropická horúčava a mráz po chrbte. Tieto miesta museli byť počas svojej najväčšej slávy neskutočné. Chvíľku sa tu túlam, ale nie je to obrovské miesto, netreba ho objavovať hodiny, stačí polhodinka a máte to. Najviac spomedzi všetkého zapôsobí nádherný obrovský mangový strom uprostred kempu. Nikdy som taký veľký a mohutný mangovník nevidel a viem si predstaviť, ako ho sledovali aj stovky väzenských očí. Možno bol jedinou útechou v tábore, kde vládlo zlo. Zelená farba jeho koruny symbolizovala nádej a slobodu a stal sa doslova symbolom tohto miesta. Najživšie v celom mestečku je na brehu rieky Maroni. Niekoľko ľudí sa chystá na malý úzky drevený čln, aby preplávala rieku a ocitla sa v Suriname. Aj tu sa dá exotika doslova krájať.

ZAUJÍMAVOSTI

• Francúzska Guyana je francúzskym zámorským departmentom spoločne s ostrovmi Reunion a Mayotte či Guadaloupe s Martinikom.
• Najlepšie spojenie s regiónom má pevninské Francúzsko a každý deň premávajú lety na trase Paríž – Cayenne. Ide o dlhý 9-hodinový let a jeho pointou je to, že na konci ste stále oboma nohami vo Francúzsku, no zároveň sa
  ocitnete na severe Južnej Ameriky.
• Francúzska Guyana bola kedysi miestom, kam sa posielali vyhnanci a trestanci z Francúzska. Celá oblasť slúžila ako trestanecká kolónia a v oblasti bolo viacero stredísk či kempov, kde bývali väzni. Mnohí z nich sa nikdy nevrátili nazad do Francúzska
• Francúzska Guyana susedí na západe so Surinamom a na juhu aj východe s Brazíliou. Surinam kedysi volali Holandská Guyana a pohraničná časť Brazílie, teda región zvaný Amapa mal prezývku Portugalská Guyana.
• Dostať sa do susedného Surinamu nie je žiaden problém. Stačí si dopredu vybaviť vízum, prísť do mestečka Saint Laurent du Maroni a preplaviť hraničnú rieku Moroni a odrazu sa ocitnete v ďalšej exotickej krajine.
• Vesmírny program je chrbtovou kosťou lokálnej ekonomiky. Francúzi si Francúzsku Guyanu vybrali už v roku 1964 a o štyri roky neskôr sa začal pretavovať do reality. Od tohto momentu zažilo vesmírne stredisko v Kourou už niekoľko stoviek úspešných pokusov. Najznámejšie rakety smerujúce do vesmíru sú Ariane a v roku 2024 vypustili odtiaľto Ariane-6.
• Ak sa chcete vybrať na slávne Ostrovy spásy, ktoré prezývajú aj Diablove ostrovy, vyberte sa do mesta Kourou. Práve tu nájdete prístav, odkiaľ plávajú na ostrovy katamarany slúžiace ako bežná lodná linka. Najčastejšie sem ľudia prichádzajú na denný výlet, no na najväčšom z ostrovov dokonca viete prespať aj v hoteli, ktorý bol kedysi väznicou.
• Hľadáte exotickú prírodu? Južná časť oblasti má v sebe národný park Parc amazonien de Guyane, ktorý má v sebe viac než 20 000 kilometrov štvorcových. Viete sa tu nabažiť Amazonského pralesa a stretnúť tu môžete množstvo druhov opíc, ale aj mravčiara, leňochoda, ocelota, nosáľa či kapybary.
• Francúzska Guyana má aj svoju vlastnú vlajku, ale väčšinou ju uvidíte spoločne s francúzskou trikolórou.

Autor: Tomáš Kubuš

Foto: archív autora, Shutterstock