Na Mesiaci doteraz stálo dvanásť amerických astronautov, ktorí sa tam dostali počas misií Apollo v rokoch 1969 až 1972. Takmer každý pozná meno Neila Armstronga, niektorí si možno ešte spomenú na Buzza Aldrina alebo Eugena Cernana, ktorý mal korene na Slovensku. Zvyšní z dvanástky astronautov sú však širokej verejnosti prakticky neznámi, hoci každý z nich mal za sebou jedinečný životný príbeh. Ako James Irwin, ktorý sa priamo počas misie postaral o veľký škandál, opakovane sa snažil nájsť Noemovu archu a rok pred svojou smrťou navštívil aj Slovensko.
Irwin bol spolu s Davidom Scottom a Alfredom Wordenom členom Apolla 15, v poradí štvrtej misie na Mesiac. Irwin ako pilot lunárneho modulu spolu s veliteľom Scottom pristál na Mesiaci, kým Worden zostal na palube vesmírnej lode obiehajúcej okolo Mesiaca. Misia Apollo 15 z prelomu júla a augusta 1971 bola vôbec prvou, pri ktorej astronauti použili na prepravu po povrchu mesačnú buginu. Irwin mal v tom čase už 41 rokov a bola to jeho prvá, a ako sa neskôr ukázalo, aj posledná cesta do vesmíru.
AFÉRA S OBÁLKAMI
Astronauti z Apolla 15 boli prešetrovaní za to, že na svoju misiu „prepašovali“ 398 poštových obálok so známkami a pečiatkami, ktoré následne plánovali predať zberateľom a získať tak približne 7 000 dolárov pre každého. Tieto peniaze chceli podľa vlastných slov vložiť do banky, aby ich deti mali za čo neskôr vyštudovať vysokú školu. Obálky ukryli do svojich skafandrov a tie s nimi cestovali až na Mesiac, keďže sa v tom čase nachádzali vo vnútri lunárneho modulu. Keď sa o pár mesiacov neskôr NASA dozvedela, že sa predávajú obálky z misie Apollo, rozhodla sa zasiahnuť, pretože nesúhlasila, aby astronauti finančne profitovali takýmto spôsobom. Celá vec prepukla až do škandálu, ktorý si získal veľkú pozornosť médií a posádku Apolla 15 riešili v disciplinárnom konaní. Prípadom sa dokonca zaoberala aj špeciálna komisia amerického Senátu a všetci traja astronauti preto v konečnom dôsledku prišli o ďalšiu možnosť letieť do vesmíru. NASA ich okrem iného zbavila pozície záložnej posádky pre Apollo 17, poslednú misiu, ktorá letela k Mesiacu.
MISIE NA ARARAT
Pobyt vo vesmíre zmenil jeho vnímanie sveta a v ďalších rokoch sa upriamil na vieru. Okrem iného povedal, že „Ježiš chodiaci po Zemi je oveľa dôležitejší ako človek chodiaci po Mesiaci“. Irwin síce vyrastal v nábožensky založenej rodine, ale ešte v mladosti jeho vzťah k viere ochladol, čo sa zmenilo až po návrate z vesmíru. Následne založil náboženskú organizáciu High Flight Foundation (v preklade Nadácia Výškový let) a napísal štyri knihy. Jedna z nich dostala názov More Than Earthlings (v preklade Viac ako pozemšťania). Známym sa stal aj pod prezývkou „Misionár z Mesiaca“. Pri šírení viery navštívil mnohé krajiny a tiež podnikol osem výprav na horu Ararat, kde chcel nájsť pozostatky biblickej Noemovej archy. Sprevádzali ich mnohé problémy a komplikácie spojené napríklad s napätou politickou situáciou v Turecku, kurdskými rebelmi, nepriaznivým počasím či zdravotnými problémami. Pri prvej výprave, keď chcel Irwin nájsť skratku na vrchol hory, sa oddelil od svojho tímu, zablúdil a ešte k tomu aj nešťastne spadol. Niekoľko hodín bol v bezvedomí a po prebratí musel v ťažkých podmienkach prečkať noc. Na ďalší deň ho potom našli záchranári. „Jednoduchšie je chodiť po Mesiaci. Urobil som asi všetko, čo som mohol, ale archa mi stále uniká,“ povedal Irwin po jednej zo svojich výprav.
NA NÁVŠTEVE SLOVENSKA
Rodák z Pittsburghu zomrel ako vôbec prvý spomedzi astronautov, ktorí stáli na Mesiaci. A to v roku 1991 na infarkt ako 61-ročný. Rok predtým v rámci svojich ciest spojených so šírením viery navštívil aj Československo. Najskôr bol v Prahe, kde sa okrem iného stretol s prezidentom Václavom Havlom a potom sa presunul na Slovensko. Druhý deň svojej cesty strávil v Bratislave a tretí v Liptovskom Hrádku, kde na provizórnom pódiu na schodoch tamojšieho kultúrneho domu vystúpil pred zaplneným priestranstvom. V typickej modrej NASA kombinéze a pod vlajúcou americkou zástavou hovoril približne polhodinu, pričom miestni ho sledovali aj z okien a balkónov okolitých bytoviek.
Autor: Ján Karašinský
Foto: NASA, Wikipedia
